V Ružínskej priehrade našli telo bez hlavy
Začiatkom februára priniesli médiá informáciu o náleze mŕtvoly 35-ročného Košičana. Jeho telo, prevŕtané dvoma ranami z pištole, plávalo vo vodnej nádrži Ružín. Kým v tomto prípade ešte polícia meno vraha nepozná, zo súdneho archívu sme vybrali iný, ktorý je na tom presne opačne. Známe je meno vraha, no identita obete nie a je celkom možné, že navždy ostane v rovine dohadov. Zvlášť, keď ide o prípad spred vyše 20 rokov.
Aj na jeho počiatku bol nález tela v Ružíne Hoci sa našlo pri priehradnom múre, s veľkou pravdepodobnosťou ho tam prúd iba priplavil. Mŕtvola ležala vo vode dlhší čas a bola bez hlavy. Aj napriek úsiliu potápačov, ktorí celé okolie dôkladne prehľadali, sa nikdy nenašla. Celé telo, no hlavne hrudník, obopínal niekoľkokrát ovinutý drôt. Vzhľadom na pokročilé štádium rozkladu bol nález na ďalšie skúmanie prevezený do košického ústavu súdneho lekárstva. Tam odborníci zistili, že ide o ženu vo veku asi 25 až 30 rokov a výšky okolo 160 cm.
Z jej rozpadávajúceho sa oblečenia sa dalo určiť iba to, že na modrom roláku mala červenú bundu, dole modré tesilové nohavice a tuctové botasky. Keďže zvyšky krčného tkaniva nevykazovali žiadne znaky násilia, znalci usúdili, že hlava sa od trupu oddelila v dôsledku dlhodobého rozkladu. Identifikovať prípadné povrchové zranenia sa nepodarilo, vylúčené boli zlomeniny aj smrť utopením. Drôt, omotaný okolo tela napovedal, že obeť bola najprv zavraždená a potom spolu s nejakým závažím, ktoré sa zrejme uvoľnilo, potopená. Kedy, to si znalci určiť netrúfli. Časové rozpätie iba odhadli na približne jeden rok.
Súčasne popri pitve zavraždenej sa pátralo aj po jej totožnosti. Z občianskeho preukazu vo vrecku nohavíc sa totiž zachoval iba červený obal a niekoľko rozmočených stránok. Mŕtvola mala na ruke obyčajné náramkové hodinky a na bruchu jazvu po operácii slepého čreva. Popis ženy bol porovnávaný s viacerými ďalšími, ktoré v tom čase polícia evidovala ako nezvestné. Nikomu však nechýbala. Jedinou stopou, ktorá kamsi viedla, bola svedecká výpoveď bývalej barmanky z hotela Sivec. Tá si pamätala ženu, ktorá sa pred čosi vyše rokom objavovala v spoločnosti neznámych mužov v hotelovej reštaurácii. Od istého času ju však nevidela a dokonca sa na ňu pýtali aj niektorí stáli hostia. Keďže táto stopa bola jediná a nasledujúce tri mesiace k nim žiadna iná nepribudla, trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi bolo prerušené a na spise sa začali usádzať prvé milimetre prachu. Až...
Až ubehol takmer rok. V Prahe, v súvislosti s inou vraždou, vyšetrovali 21-ročného Ladislava L. Nevedno, či ho po deviatich mesiacoch väzby začalo hrýzť svedomie alebo sa rozhodol priznať k všetkým svojim zverstvám z frajeriny. Isté je, že vďaka jednej časti jeho spovede sa podarilo objasniť aspoň niekoľko ďalších písmen "ružínskej tajničky". "Bol som vtedy na dovolenke počas vojenskej služby," začal Ladislav L. svoje rozprávanie v prítomnosti vyšetrovateľa. "Z Prahy som rýchlikom cestoval do Košíc, no vystúpil som už v Margecanoch. Chcel som navštíviť kamaráta. Nebol však doma, preto som sa vybral poľnou cestou iba tak do neznáma."
Šiel vraj dlho, až kým podvečer dorazil ku nejakej vodnej nádrži. Pri brehu zbadal neznámu mladú ženu. "Bola sama. Neviem, čo tam dovtedy robila, no keď som prišiel ja, tak sa tuším obliekala. Ako som ju pozoroval, napadlo mi, že by nebolo od veci trochu si s ňou zašpásovať. Vrhol som sa na ňu a zvalil ju na zem. Už ani neviem, či kričala, no bránila sa a bila ma päsťami. Dokonca ma aj uhryzla."
Zápasili vraj pomerne dlho, no Ladislav sa svojho úmyslu nemienil vzdať. "Po chvíli sa mi podarilo rozopnúť jej bundu a vyhrnúť spodný diel nad prsia. Keď som jej stiahol na kolená nohavice, bol som odrazu ´hotový´. Možno preto, že som už dlho nemal žiadnu ženskú... Ona to zrejme netušila, lebo sa stále metala a kopala. Už som mal toho zápasenia dosť, preto som jej na hrdle trochu ´ubral kyslík´. Po chvíli sa prestala hýbať aj dýchať. Zatiahol som ju viac do krovia a čakal, či sa niekto neobjaví. Potom som ešte nad jej telom onanoval. Znásilniť mŕtvolu sa mi bridilo..."
Keď si počerný vrah trochu oddýchol, premýšľal vraj, čo urobí s mŕtvolou. Nechať ju len tak sa mu totiž zdalo riskantné. Poobzeral sa po okolí a neďaleko našiel kus drôtu. "Na prsia som jej priložil veľký ploský kameň ako závažie. Potom som jej zapol bundu a celú aj s tým kameňom, som poriadne omotal tým drôtom. Len čo som ju odtiahol asi tri metre od brehu, tá žena sa celá ponorila." Výčitky svedomia vraj Ladislav nemal. Zafajčil si a v nejakom bufete stiahol dve pivá. Za kamarátom už nešiel. Stopol si auto do Košíc a tam sadol na prvý rýchlik do Prahy.
Napriek tomuto priznaniu sa pátranie po totožnosti zavraždenej ženy nepohlo ani o krok dopredu. S najväčšou pravdepodobnosťou šlo o osamelo žijúcu ženu, ktorá aj keby príbuzných mala, nežila s nimi už dlhší čas. Kriminalisti preto vložili do jej spisu niekoľko nových stránok a založili do archívu. V nádeji, že sa časom niekto prihlási, kto oznámi nezvestnosť jeho príbuznej...
A aký osud stihol vraha? Okrem neznámej ženy z Ružína mal Ladislav L. na svedomí aj životy ďalších štyroch. V Prahe znásilnil a zaškrtil 24-ročnú Annu Š. a v Brne postihla rovnaká smrť aj 25-ročnú Ivanu M. ďalšiu, 25-ročnú Ivonu Š., sa pokúsil znásilniť a zaškrtil ju na toalete rýchlika z Prahy do Děčína a v tomto meste zaškrtil aj 30-ročnú Evu R. Ružínska obeť bola v tomto výpočte druhá v poradí. Okrem ďalších troch preukázateľných znásilnení mal Ladislav H. na rováši ešte tri ohlásené pokusy a podľa mienky vyšetrovateľov minimálne taký istý počet neohlásených. Podľa tvrdenia znalcov to bol sexuálny maniak, ktorého pohyb na slobode je pre spoločnosť nebezpečný.
Ak čakáte, aký trest súd počernému vrahovi vymeral, tak to bol ten najvyšší. Podľa vtedy platného práva nemohol byť iný, ako smrť. Keďže odvolanie vraha bolo zamietnuté a negatívne sa k žiadosti o milosť postavil aj prezident, v auguste 1986 Ladislava L. popravili.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
