omnoho viac, než len "nežnejšia polovička" kontroverzného muzikanta. Mirjam je nielen skvelá videoklipárka (na svojom konte má množstvo ocenení, vrátane nominácie na Cenu českej hudobnej akadémie), režírovala aj úspešné muzikály (Krysař a Tajemství) a pre televíziu vyrobila niekoľko dokumentov. Minulý rok natočila aj svoj prvý celovečerný film "Kvaska", ktorý koncom roka vyšiel už aj na DVD-nosičoch. Na nakrúcanie jej stačilo 20 dní a v snímke sa to len tak hmýri známymi menami českého šoubiznisu - hrá tam Jirka Korn, Lucie Vondráčková, Rudolf Hrušínský najmladší či Mirjamin manžel Dan.
V réžii nie ste žiaden nováčik, ku Kvaske ste si však napísali aj scenár.
- Na pražskej FAMU som vyštudovala réžiu a po rokoch, keď som odbočovala k muzikálom a videoklipom, sa mi zažiadalo natočiť aj film. Nemala som však scenáre, takže som si povedala, že si jeden napíšem sama. A keďže človek vždy siaha po témach, ktoré aspoň trošku pozná, alebo ho zaujímajú, rozhodla som sa poodhaliť zákulisie muzikálov, o ktorom majú ľudia veľmi skreslené predstavy. Myslia si totiž, že je to šialene jednoduché a všetci sa tam majú úplne super. Tak som im chcela ukázať, že nie všetko je také úžasné, že tí ľudia majú svoje problémy a že je to aj prostredie, v ktorom to medzi ľuďmi neraz iskrí. V najrôznejšom slova zmysle.
Do filmu ste obsadili i svojho manžela, ktorý vám doň robil aj muziku. Ako sa vám spolupracovalo?
- S Danom sa spolupracuje veľmi ťažko, pretože je nielen tvorivá osobnosť, ale aj úplný samotár. A ako väčšina manželov, má pocit, že dominovať by mal on. Takže sa občas nezdržal a dával najavo, že on je tam ten chlap. No napokon sa zmieril s tým, že hlavné slovo na pľaci mám ja. A musím sa tiež priznať, že som naňho bola podstatne prísnejšia, než na ostatných protagonistov. U iných ma totiž tak veľmi neirituje, ak nevyhovujú mojím predstavám. Ale ak im nevyhovuje môj manžel, som nepríjemná. Z toho potom vznikali zbytočné emócie a párkrát sme museli dokonca zastaviť prácu a dať si hodinku pauzu.
A čo ste robili počas pauzy? Búrlivo diskutovali?
- Nie. My sme s Danom spolu 17 rokov, takže u nás už fungujú isté mechanizmy. Potrebujeme sa vydýchať, ísť na cigaretu a hneď nám je lepšie. Máme jedno obrovské šťastie a to, že vieme, že chceme byť spolu a všetko zas bude dobré. Ak to vedomie máte, tak si uvedomujete, že celá hádka je vlastne len jedna zlá emócia, ktorá prejde.
Chlapi si obyčajne problémy medzi sebou vydiskutujú pri poháriku. Kde ich riešite vy?
- Nikde. Ja skôr veľa premýšľam. Nepotrebujem to ani nikomu povedať, či si to nejako ventilovať. V tom sme si s Danom veľmi podobní. Obaja sme samotárske typy.
Čo ešte máte spoločné?
- Okrem tvorivej práce, v ktorej sa veľmi potrebujeme, máme ešte tri spoločné deti. (Smiech) A obaja sme vášniví golfisti. To je šport, ktorý ma absolútne uvoľňuje.
Ako vyzerá domácnosť dvoch samotárov?
- Sú, samozrejme, veci, ktoré robíme spoločne. No inak je Dan veľký športovec, takže 6 krát týždenne chodí na 3 hodinové tréningy a ja to akceptujem. Mám totiž množstvo svojej práce, ktorej sa chcem venovať. Musím však priznať, že sme trošku chaotická rodina. Náš život je nepravidelný, som veľmi často preč. No potrpím si na to, aby deti mali svoj poriadok a pravidelný režim. Preto máme dve opatrovateľky na plný úväzok, pána, ktorý vozí dcéru do školy a na tréningy. Máme to zariadené tak, že aj keby sme my dvaja neboli mesiac doma, ony majú v živote poriadok a chod domácnosti je pre nich rovnaký.
Vydržali by ste mesiac bez detí?
- Nie. Zatiaľ som zvládla najviac 10 dní. A čas, keď sme potom spolu, využívame maximálne aktívne. Viem, že som v tomto netradičná matka, no myslím, že mojim deťom nič nechýba a sú šťastné. A aby som bola šťastná aj ja, nemôžem byť zavretá doma. Rodina, v ktorej som vyrastala, fungovala na podobnom princípe a nikdy som nemala pocit, že mi niečo chýba. Práve naopak, kedykoľvek som sa mohla na svoju mamu obrátiť, vždy som sa mala s kým porozprávať. Dnes už, našťastie, existujú aj mobily, takže moja staršia 8-ročná dcéra mi aj 10 krát za deň zavolá, aby mi porozprávala o veciach, ktoré sú pre mňa drobnosťami, no pre ňu nesmierne dôležitými vecami. A nikdy by mi ani na um nezišlo povedať jej, nech ma tým alebo oným nezaťažuje. Naopak, snažím sa s deťmi čo najviac rozprávať.
Vedeli ste odjakživa, že deti chcete?
- Stále som chcela tri deti. Skúšali sme to už po 25-ke, no vtedy mi lekár oznámil, že deti mať nemôžem. Keďže som veriaca, tak som túto informáciu "strávila" pomerne dobre. Povedala som si, že čo má byť, bude a to, že deti možno nikdy mať nebudem, som neprežívala. A naraz prišla Stázka a potom dokonca dvojčatá. Keď som bola lekárovi ukázať "výsledky" mojej neplodnosti, vôbec to nechápal.
V Čechách sa hovorí: "ať je to, co je to, hlavne ať je to zdravý kluk". Netúžili ste s manželom aspoň po jednom synovi?
- V tomto smere sa mi do bodky splnilo moje prianie, pretože som stále chcela iba dievčatá. Keď sme sa dozvedeli, že čakáme dvojčatá, tak som si dokonca priala, aby to boli dievčatá a aby sa na seba nepodobali. Aj to sa mi splnilo.
Plnia sa vám bežne vaše sny?
- Áno.
Čo je váš najväčší splnený sen?
- To je ťažko povedať. Ja mám napríklad šťastie v práci. Ale to neprišlo len tak samo od seba, musela som preto niečo urobiť. A mala som aj mnoho období, keď som nebola úplne šťastná. No aj vtedy som verila, že sa to zmení a bude to dobré. A mala som pravdu.
Hovoríte o období, keď ste boli chorá?
- Áno. Pred 10 rokmi som mala nádor na slinivke a rok na to nikto neprišiel. Bolo to nesmierne ťažké obdobie, podchvíľou som upadala do kómy. Vtedy sa Dan odo mňa nepohol ani na krok.
Verili ste, že to Daniel po vašom boku v tomto pre vás ťažkom období ustojí? Nejeden chlap by skôr zobral nohy na plecia...
- S Danom sme nikdy neboli normálni partneri, ktorí sa do seba bláznivo zamilujú a prežívajú obrovské vášne. My sme sa stretli, o 14 dní sme si povedali, že sa vezmeme a bolo to pre nás úplne automatické, spájala nás hlboká láska. Ale keby bol vtedy odišiel, nemala by som mu to za zlé. No on ostal, hoci som počas choroby pribrala 30 kíl. Vyzerala som katastrofálne, a on to vôbec neriešil. Kvôli mne nechal dokonca muzikál Drakula, v ktorom mal účinkovať. To bolo pre mňa z jeho strany nesmierne gesto. Najzvláštnejšie však bolo, že po roku, keď mi nádor konečne diagnostikovali a zoperovali, bolo odrazu všetko v poriadku. Akoby ma niekto od toho nožnicami odstrihol a bola som zas normálne. Ešte v nemocnici som dokonca všetko schudla.
Dívali ste sa po tejto skúsenosti na svojho partnera inak?
- Viete, že ani nie? Ja som si ho veľmi vážila už predtým. Získala som akurát veľmi dobrý pocit, ktorý nosím stále v sebe a to, že s ním môžem stále počítať.
Zomklo vás to ešte viac dohromady?
- Každá skúsenosť partnerov buď spojí, alebo rozdelí. A táto nás rozhodne nesmierne spojila. A hoci potom prišli veci, ktoré nás mohli trošku rozdeliť, toto puto bolo omnoho silnejšie.
Všetky oddelenia boli teda príliš malé oproti tomu veľkému spojeniu?
- Na vzťahu je krásne, že žije, dýcha, mení sa. A my s Danom sme v pracovaní na ňom celkom dobrí. Nie sme totiž ješitní, dokážeme odpúšťať a ja sa len tak nepostavím a neočakávam od neho, že ma urobí šťastnou. Dnes už viem nahlas vysloviť, ak sa mi niečo nepáči, ak niečo chcem. Ak na mňa príde pocit, že potrebujem trošku slobody, prídem za Danom a poviem mu, že potrebujem na víkend len tak vypadnúť s kamarátkou. A ak prídem za Danom nielen s problémom, ale aj s jeho riešením, vždy to pochopí.
Veľa chlapov by to nechápalo...
- V tom je Dan úžasný. No ja som v tom tiež úžasná. (Smiech) Musím sa priznať, že mu absolútne dôverujem. Považujem to však za normálne. Lebo z nedôvery vzniká mnoho problémov i klamstiev. A ako hovorí Dan, základom všetkého je, povedať si, hoci aj bolestnú pravdu.
Profil
Mirjam Landa sa narodila 13. apríla 1969 v Kolíne nad Rýnom v Nemecku
je manželkou speváka Daniela Landu, matka ich dcér Anastázie, Roxany a Rozálie
vyštudovala filmovú a televíznu réžiu na FAMU v Prahe
už za svoje študentské snímky bola ocenená Cenou Českého literárneho fondu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
