Zuzana PANCISYNOVÁ, zuzana.pancisynovakorzar.sk

Nedávno sa prehnal po troch mestách Slovenska džezový vietor. Speváčka Lucia Lužinská s kapelou All Time Jazz pripravila pre školy zaujímavý projekt s názvom Jazz Goes To School. V sérii výchovných koncertov tvorivým spôsobom oboznamovali mladých ľudí s džezom, o ktorom si mnohí myslia, že je nudný a že patrí k minulosti. Lucia s kapelou si želajú, aby dnešní poslucháči mali k informáciám o džeze väčší prístup a prestali ho vnímať ako prežitok. O tom, ale aj o budúcnosti tohoto žánru sme sa porozprávali s Luciou a zakladateľom skupiny All Time Jazz, gitaristom Borisom Čellárom po jednom z koncertov.

V koho hlave skrsol nápad priblížiť džez mladým?

Lucia: Bol to môj nápad, napísala som aj scenár. Všetko však dozrievalo dlhšie. S kapelou All Time Jazz spievam už štyri roky. Spoločne sme hrali dosť veľa a mohla som si teda overiť, že džez je síce menšinový žáner, ale nie je pravdou, že oň nemajú ľudia na Slovensku záujem. Kontaktujú ma a pýtajú sa, ako by sa mohli dostať k informáciám. Ide skôr o to, že možností spoznať túto hudbu lepšie, je veľmi málo. Nemáme tu džezovú školu ani džezové kluby, ako ich poznám zo zahraničia, kde by sa pravidelne hral kvalitný rôznorodý džez, aby sa ho ľudia prestali báť.

Spomínali ste, že ľudia vás prosia o informácie. Prekvapil vás taký záujem?

Lucia: Áno, na základe toho mi napadol aj tento projekt. Našli sa mnohí, ktorí by sa tomuto žánru chceli venovať, chceli by ho študovať, chceli by cvičiť, no nevedia kde, ako...

Boris: Ako pätnásťročný som vôbec nevedel, čo je džez. V rádiách sa nehral a podobne je to aj teraz. Projekt je pre mňa úspešný už len tým, že sa mladí ľudia s džezom oboznámia a vytvoria si naň aspoň názor.

Máte aj inú formu ako sprostredkovať ľuďom džez, alebo zatiaľ všetko závisí "len" od tohoto projektu?

Boris: Máme samozrejme naše CD, ku ktorému sa fanúšikovia dostávajú sami. Ale výchovné koncerty majú jasný a prehľadný scenár pre ľudí, ktorí zatiaľ k džezu nepričuchli. Snažíme sa tento staronový žáner oživiť aj novodobými prvkami. V zálohe máme napríklad skladbu s raperom Čistychovom, aby mladí videli, že to nie je stará, nudná a nenápaditá muzika.

Lucia: Ja som spievala celý svoj život. V kostolnom zbore, v rockovej kapele, školskej kapele, tanečných formáciách, muzikáloch. Všade som si hľadala spôsob interpretácie mne šitý na mieru a tak som sa úplne pracne dostala k džezu. Kým som sa prehrýzla nevedomosťou a kým som stretla správnych ľudí, mala som už dosť veľa rokov. Potom som sa pripravovala do školy do Grazu a nebyť chalanov z All Time Jazzu, ktorí mi poskytovali všetky informácie z prvej ruky, nemám sa ako pripraviť. Prajem si, aby sa to zmenilo. Ak bude záujem, v budúcnosti sme otvorení aj iným podobným veciam. Teraz nás však zamestnáva aj naše nové CD, ktoré by malo vyjsť v marci.

Máte za sebou debutové CD First Take, ktoré pokrstil známy milovník džezu Milan Lasica. Bol to tradičný džez a swing. Aké bude druhé CD?

Lucia: Bude už z iného súdka. Volá sa (Un)covered a nahrali sme ho s dvoma renomovanými zahraničnými hudobníkmi - Fritzom Pauerom (džezový klavirista) a Thomasom Howardom Curtisom (džezový bubeník). Album je spolovice autorský a okrem spomínaných hostí si na ňom zahrali Tomáš Gajlík-klavír, Štefan Bartuš- kontrabas, Peter Solárik-bicie no a samozrejme Boris a ja. Prizvali sme k spolupráci i sláčikové kvarteto- Pressburger Quartett a huslistu Romana Jánošku. Je teda dosť farebný a bude na ňom aj jedna skladba v slovenčine.

Vystupovali ste s úspechom v Nemecku, Rakúsku či Prahe. Kde všade vás môžeme vidieť na Slovensku?

Lucia: Závisí to od organizátorov. Teraz cestujeme s projektom po slovenských mestách a čakajú nás koncerty k novému CD. Všetko je na našich stránkach.

V čom vidíte príčinu vymiznutia zdrojov, ktoré by mohli o džeze učiť?

Boris: Kedysi bolo džez počuť z rádií každý deň a bol mainstreamovým žánrom. Bola vtedy iná doba... U nás sú síce ľudia, ktorí ho vyučujú, no je to za ťažkých podmienok, na malej platforme a vo veľmi úzkom kruhu. Mal som možnosť študovať džez v zahraničí a prístup k nemu je diametrálne odlišný. A prečo je to tak? Ťažko povedať.

Lucia: Komplikovaná otázka. Nemôže zmiznúť niečo, čo vlastne nikdy nebolo. Edukatívna forma džezu na školách u nás neexistovala. Nie je to hudba, ktorá vznikla na Slovensku a je pravdou i to, že sme dlho žili v takom režime, ktorý ľuďom tlačil do hlavy správne názory. Džez bol teda istým druhom revolty a rebélie. My sme síce krajina, ktorá je na križovatke všetkých ciest, možno aj preto cez nás džez akosi prefrčí. To, že tu máme dlhé roky džezový festival a nie je tu jediná džezová škola, je udivujúce. Všetky krajiny okolo, dokonca aj Estónsko či Slovinsko, ich majú. Nedá sa teda vyhovoriť na malý počet obyvateľstva alebo na nedostatok financií určených na kultúru. Možno je to nejaká zvláštna ľahostajnosť. Ale musím povedať, že sa to všetko postupne mení. Sú tu šikovní interpreti, ktorí hrajú džez veľmi dobre a reprezentujú ho v zahraničí a ich mená sa dostávajú do povedomia.

Čo ste našli v džeze vy?

Boris: Ja som v ňom našiel istú cestu životom. Možno to znie filozoficky, ale džez sám o sebe má veľa charakterových čŕt. Hlavnou je sloboda. Džez sa dá hrať na tisíc spôsobov. Ďalej je tu improvizácia - človek musí byť tvorivý, musí sa vedieť pohybovať v tomto žánri. Nedá sa povedať, že existuje najlepší džezový muzikant na svete. Džez je široká škála a stále sa rozvíja.

Lucia: Ja mám takú povahu, že si potrebujem stále posúvať svoju latku. V skladbách, ktoré som kedysi robila, mali mnohí problém identifikovať, čo je to za žáner. Potrebovala som sa nejako ustáliť a zázemie som našla v džeze. Tým, že si vyžaduje určitú úroveň vedomostí a techniky, že sa neustále vyvíja a dajú sa do neho pridávať kadejaké prvky, nestojíte na jednom mieste. To vás núti stále na sebe pracovať.

Myslíte, že napríklad pop je v tomto obmedzenejší? Tiež sa predsa do neho môžu vkladať rôzne prvky...

Lucia: Tým, že džez je komplikovaný harmonicky i rytmicky, ponúka veľa možností. Pop má byť jednoduchý, aby sa rýchlo dostal do uší každého poslucháča. Tým je obmedzenejší. Ale mám samozrejme rada aj kvalitný pop na dobrých základoch.

Boris: Pop je ohraničený tým, čo dokáže prijať poslucháč.

Čo vás najbližšie čaká?

Lucia: V prvom rade krst, kde chceme priviesť aj zahraničných hudobníkov, s ktorými sme spolupracovali. Dúfam, že CD sa dostane medzi ľudí. Chcela by som tiež viac experimentovať v našej muzičke. Verzia Summertime s Čistychovom ma celkom inšpirovala.

Chcete sa venovať džezu na Slovensku? Nebolo by jednoduchšie ísť za hranice, kde ho prijímajú poslucháči jednoduchšie?

Boris: Určite by to bolo jednoduchšie, no myslím si, že už týmto projektom naznačujeme našu vlastnú cestu. Vychovávame si publikum . Džez má určite miesto aj na Slovensku.

Lucia: Ja som si v Grazi uvedomila jednu vec. Keď sme tam koncertovali, prichádzali za nami ľudia, povedali, že ich naša hudba zasiahla a pýtali sa, odkiaľ sme. Keď dokážeme urobiť toto s ľuďmi tam, tak to musí ísť aj tu! Máme čo povedať aj doma.

Ako vidíte budúcnosť džezu na Slovensku?

Boris: Ja pevne verím, že sa bude rozvíjať pozitívne. Že sa bude častejšie objavovať v médiách a dostane väčší priestor. Myslím si tiež, že sa ľudia časom presýtia konzumného života a nájdu si čas na to, aby si sadli, oddýchli a pustili si dobrú hudbu.

Lucia: Nechcem si trúfať vidieť nejakú budúcnosť, ale keď to bude mať zmysel a budem cítiť, že o to, čo dávam, ľudia stoja, tak to budem robiť aj naďalej. Tento žáner sa nedá počúvať iba ušami. Človek musí dovoliť, aby vošiel do jeho vnútra. Keď budú ľudia žiť tak, že najdôležitejšie budú pre nich plné žalúdky a za čo najlacnejší peniaz, budú dostávať aj takú hudbu. A teraz nehovorím len za džez. Každý kreatívny prístup, menšinový žáner stoja za to, aby ich človek začal vnímať.

A čo keď si toto ľudia neuvedomia?

Lucia: Tak potom bohužiaľ, spasiť galaxiu nikto nemôže.

Boris: Vždy tu boli ľudia, ktorí kvalitnú hudbu milovali a ja verím, že stále takí budú.

* * *

PROFIL:

n džezová speváčka, Mgr.art Lucia Lužinská, sa narodila 21. februára 1976 v Trnave.

n vyštudovala herectvo a spevácky ju školili aj na Kunst Universität v Grazi.

n Svoje prvé štúdiové nahrávky realizovala v roku 1993. Išlo o pieseň Život je zmena, ktorá bola vybraná na Rock-FM Fest 94.

n v rokoch 1994 - 1998 pôsobila v Nemecku a Rakúsku, kde dostala spevácke angažmá.

n účinkovala v muzikáloch Malý obchod hrôzy, Malá nočná hudba a Krysař.

n pôsobila v Radošinskom naivnom divadle.

n S Milanom Lasicom nahrali duet - Vianočná pieseň, ktorý vyšiel na kompilácii Okey Vianoce 4.

n V r. 2003 začala spolupracovať so skupinou All Time Jazz, s ktorou vydali debutový album First take a s ktorou v súčasnosti pracujú na novom albume. Spoločne sa zúčastnili na súťažnom swingovom festivale v Nemecku, kde vyhrali 1. miesto v kategórii malých zoskupení a Lucia získala špeciálnu cenu poroty za sólový spev.

Autor: Jana Šidlová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári