návštevníci burzy starožitností, ktorú v zámockom parku kaštieľa Budimír zorganizoval košický starožitník Karol Linhart.
KOŠICE. Každý predmet z "Budimírskeho strieborného pokladu" bol vyrobený s veľkým majstrovstvom.
"Ak to porovnám s dneškom, na asi sedemdesiat percent sa zlatnícka technológia nezmenila," povedal nám Vladimír Iman, košický zlatník-klenotník, ktorý si výstavu viac ako sto kusov striebra nenechal ujsť. "Náradie, ktoré vtedy používali ostalo viac-menej rovnaké dodnes. Rozdiel je len v nových technológiách povrchovej úpravy striebra."
Zlatník-optik-hodinár
Podľa V. Imana zlatníčtina sa v minulosti vždy spájala aj s iným remeslom. Boli to napríklad zlatník klenotník, zlatník strieborník, zlatník optik hodinár, prípadne boli samostatní zlatníci či strieborníci.
"Predmety na výstavu sme zohnali v rôznych obchodoch, od súkromných zberateľov, niečo pochádza aj z mojej osobnej zbierky," uviedol K. Linhart. "Najstaršie kusy sú z osemnásteho storočia. Máme tu podstavce na špáradlá, zaujímavú tabatierku s vyobrazením bývalého Československa, keď ešte malo hranicu s Rumunskom. Alebo fľašu z cárskeho Ruska, respektíve striebornú kefu. V minulosti každá slušná rodina mala rodinné striebro, ktoré sa v prípade núdze predalo. Bolo zvykom, že každý pondelok ráno jednotlivé časti čistili a leštili."
Príbor Františka Jozefa I.
Pohľady ľudí priťahovali aj hodinky z polovice 19. storočia, tie musel ich majiteľ naťahovať kľúčikom. Ale aj pohár na omšové víno a kompletná súprava maďarských mincí, naberačky na cukor, šperky.
"Mali sme aj príbor pre dvadsaťštyri osôb, ktorým v Krompachoch stoloval cisár František Jozef prvý. Kúpila ho jedna nemenovaná košická rodina," dodal K. Linhart.
V rokoch 1393 1405 sa v košických listinách spomína sedemkrát čistič striebra-strieborník a 54-krát zlatník. Čiže už vtedy boli tieto povolania dosť rozšírené.
MIROSLAV SAMBOR
miroslav.samborkorzar.sk
Autor: 25. februára
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári