oklieštiť jeho kariéru
Má už tridsaťšesť rokov, ale vo vrcholovej atletike, na ktorú sa dal až po tridsiatke, chce ešte čosi dokázať. Veď pre ultramaratónca je to akurátny vek. No veľa nechýbalo, a kariéry by bol predčasný koniec. Chceli sa oň postarať potvorské kliešte...
Až na konci minulého roka Maloiďan Slavomír Lindvai zistil, že malé, dotieravé zvieratká boli príčinou totálne nevydarenej sezóny. Dlho mu vŕtalo hlavou, čo sa skrývalo za neúspechom na júlových majstrovstvách sveta v behu na 24 hodín v kanadskom meste Drummondville, či ďalších vytrvaleckých súťažiach, ale až dôkladnejšie lekárske vyšetrenie ukázalo, že jeho výkonnosť ovplyvnila choroba s názvom "lymská borelióza". A tú prenášajú predovšetkým kliešte.
"Dozvedel som sa to až začiatkom decembra, dva týždne po preventívnom vyšetrení u svojej lekárky. Oznámila mi, že krvné testy boli pozitívne na lymskú boreliózu, a že za toto nebezpečné ochorenie vďačím zrejme kliešťom. Teraz viem, že mala pravdu, lebo si spomínam, že ešte v lete v roku 2006 som po jednom lesnom tréningu našiel na svojom tele troch kliešťov, a keď som si ich sám vyťahoval, asi som to urobil neodborne. Vôbec mi nanapadlo, že by to mohlo mať nejaké následky," spomína S. Lindvai. V tom čase mal totiž plnú hlavu svetového šampionátu v behu na 100 km v juhkórejskom Soule. "Výsledok na majstrovstvách sveta nebol síce najhorší, ale už tam som cítil, že čosi nie je v poriadku."
To ešte netušil, že rok 2007 mu na optimizme vôbec nepridá. "Už v marci som sa zranil na Furčianskom maratóne, a počas nezvyčajne tvrdej prípravy na majstrovstvá sveta v Kanade som začal pociťovať slabiny. Neúspech za morom som pripisoval skôr zraneniu ako dovtedy ešte nezistenej chorobe. Bol som nútený vypustiť celý august, a trošku som potrénoval len preto, aby som mohol odbehnúť Medzinárodný maratón mieru. O dva týždne som si ešte pridal aj štart na majstrovstvách Slovenska v behu na 50 kilometrov, kde som skončil tretí. Lekárka len krútila hlavou, ako som mohol takto hazardovať so svojím zdravím... Doteraz som si myslel, že som nejaký ´Ironman´, že sa mi nemôže stať, aby som nejako ochorel, ale zistil som, že som len človek z mäsa a kostí, ako každý iný. Je to pre mňa tvrdá príučka. Odteraz je pre mňa zdravie prvoradé."
Iný by tento súťažný rok z hlavy vypustil, ale pretekár Správy povodia Hornádu a Bodvy má poriadne tvrdú "palicu", a o vynechaní jednej sezóny nechce ani počuť. "Veď všetky jej medzinárodné vrcholy prídu až na konci roka, v októbri a novembri, takže mám ešte dosť času na to, aby som sa dal zdravotne celkom doporiadku. Veľkým pozitívom pre mňa je skutočnosť, že napriek neúspešnej minuloročnej sezóne sa odo mňa neodvrátil môj sponzor Ján Andráš z firmy Titus, s ktorým sme sa začiatkom februára dohodli na sponzorstve aj na tento rok. Vďaka nemu mám takpovediac poloprofesionálne podmienky, a odpadajú mi mi všetky materiálne i finančné starosti. Samozrejme, kým sa dám ako-tak dokopy, tréning musí počkať. Ale aspoň mám trochu viac času na iné veci ako beh. S mimoriadnym záujmom študujem odborné lekárske publikácie, aby som predišiel možným zraneniam i chorobám. A perfektným relaxom je pre mňa hudba, najmä CD-éčko s názvom Telo a duša, ktoré naspievala mladá košická speváčka. No mojimi srdcovkami sú aj skupiny Elán, Desmod či Gladiator..."
mat
Autor: Dotieravé kliešte chceli
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
