Keď na diskotéke zhorela palma, všetci tlieskali a kričali: Ešte! Ešte!

Zaujali vás pyrotechnické efekty, ktoré vlani v decembri v Infiniti arene sprevádzali koncert speváckych hviezd? Videli ste v Prešove na Silvestra polnočný ohňostroj? Alebo ste v ostatných piatich rokoch boli na niektorom z koncertov košickej kapely No Name? Ak ste aspoň raz odpovedali "áno", tak vedzte, že špeciálne efekty mal všade na starosti Košičan Marek Petrík. Vlani v decembri sme ho predstavili ako kaskadéra, ktorý stvára v rámci autorodea neuveriteľné kúsky. Dnes doplníme jeho vizitku o pyrotechnika, lebo práve úspech v tomto povolaní mu otvoril dvere do sveta...

K pyrotechnike sa Marek dostal v roku 1989, keď pracoval v bezpečnostnej službe, ktorá sa zaoberala osobnou ochranou. Tam sa dostal do kontaktu s ľuďmi, ktorí mali niečo spoločné s nástražnými systémami a výbušninami. "Slovo dalo slovo a začal som pomáhať istému Košičanovi, ktorý mal firmu na pyrotechniku," vrátil sa Marek o takmer desaťročie dozadu. "V decembri 1989 som bol na prvej akcii. Išlo o americkú firmu, ktorá na Slovensko dodávala komunikačné systémy. V rámci otvorenia svojej pobočky si objednala nejaké interiérové efekty. Bolo to vo Vysokých Tatrách."

Marek šéfovi pomáhal, ale hlavne chcel vedieť, čo táto práca obnáša a či ho vôbec bude baviť. Stalo sa, preto absolvoval kurz, zložil skúšky a získal preukaz odpaľovača na narábanie s pyrotechnikou. "Viac ako exteriérové ma bavili interiérové efekty. Ohňostroje sa vtedy odpaľovali ručne, s horákom a mne to pripadalo veľmi jednoduché. V interiéroch však bolo treba premýšľať a kombinovať efekty tak, aby to bolo stále niečo nové. Možností nebolo veľa, preto tam bolo cítiť vklad pyrotechnika. Káble sa ťahali ručne, lebo diaľkové odpaly ešte neboli. Oproti ohňostrojom bola práca v interiéroch technicky náročnejšia a to ma na nej bavilo..."

Už 760 akcií

Spolupráca s kolegom a naberanie skúseností trvalo Marekovi dva roky. Po nich nasledoval nie príliš priateľský rozchod, doslova zo dňa na deň. Košičan vtedy dostal ponuku z istej bratislavskej firmy. Bola jednou z troch najväčších na Slovensku a okrem tzv. zábavnej pyrotechniky sa zaoberala aj vojenskou a policajnou. Ponuku napokon neprijal. "Bývalý kolega mi v hádke povedal, že bez neho som nič a sám nedokážem fungovať. Tak som si povedal, že mu dokážem opak. Vybavil som si živnosť a rozhodol sa postaviť na vlastné nohy."

Hoci má Marek v týchto dňch za sebou už vyše 760 samostaných akcií, prvú si stále pamätá. Bola pre michalovskú agentúru Mambo, ktorá si objednala ohňostroj na štadióne Lokomotívy. Vzápätí ho v roku 2002 oslovila kapela No Name, ktorá sa chystala na koncertné turné do Čiech a vystúpenia chcela ozvláštniť špeciálnymi efektmi. "Dal som im ponuku a oni si z nej vybrali to, čo sa im hodilo. Mali už nejakú predstavu, takže sme zostavili efekty podľa hudby, akú hrali. Pri pomalších tónoch napríklad metrové fontány, pri razantnejších až osemmetrové alebo výbuchy. Tiež rôzne gejzíry, tzv. slnká či konfety." Keďže boli "bezmenní" s prácou Mareka spokojní, odvtedy ich na turné sprevádzal každý rok. Na DVD-čku so záznamom koncertu v Sazka Arene vidieť časť jeho afektov celkom zreteľne.

"Trend zaradenia pyrotechnických efektov, ktorý na Slovensku odštartovali No Name, prevzali aj ďalšie kapely. Hneď po ich prvom turné ma oslovila istá bratislavská agentúra, aby som čosi podobné pripravil aj pre skupinu Team. S nimi som absolvoval šnúru vystúpení po Slovensku." Potom sa to rozbehlo. Mareka oslovovali ďalšie agentúry, speváci aj skupiny. A nielen zo Slovenska.

"Z Česka som napríklad spolupracoval so spevákom a šoumenom Danom Nekonečným. Dokonca mi sám zavolal, keď mal mať vystúpenie v Košiciach a nemohol vziať do lietadla svoju pyrotechniku. Tá je pre neho a jeho vystúpenia doslova typická. Stretli sme sa a on ma požiadal, aby som mu ukázal, čo všetko mám. Bol som z neho veľmi prekvapený. Kým väčšina mojich klientov má pred zábavnou pyrotechnikou rešpekt a treba ich presviedčať, aby sa jej nebáli, on bol pravý opak. Jeho bolo treba brzdiť. Z mojej ponuky využil takmer celú škálu."

Prvá Marekova spolupráca s Danom Nekonečným sa týkala plesu v Hoteli Slovan, potom nasledovali Drišľakoviny pre Slovenskú televíziu a ďalšie akcie. "Pamätám si, že keď robil na košickom plese efekt s vyfukúcim olejom, postaral sa o menšie vzrušenie. Vo chvíli, keď z úst vypustil olej, ktorý sa zapaľuje, plameň zasiahol veľký luster. Vysoká teplota okamžite spálila zlatú glazúru a farba padala na zem ako dážď..." Po Danovi pripravoval Marek efekty aj pre Luciu Bílú, Helenu a Lucku Vondráčkovú či odovzdávanie cien hudobnej stanice Music Box.

Kobercový nálet

Druhou oblasťou, kde Marek uplatnil svoje pyrotechnické znalosti, sú rôzne exteriérové akcie. Jednou z najväčších bola v októbri 2006 rekonštrukcia bojov 2.svetovej vojny na Dukle. Mareka si ako externého spolupracovníka pozvali košickí pyrotechnici, lebo ako jediný vtedy vlastnil bezdrôtové odpaľovacie zariadenie. Akcie sa zúčastnilo asi 2 000 komparzistov a prizeralo sa vyše 8 000 divákov.

"Pripravovali sme rôzne výbuchy, zvukové efekty aj podstrely. To sú imitácie dopadov guliek," vysvetlil Marek. "Napríklad na stene sa to robí tak, že sa navŕtajú diery a do nich sa dajú mikrorozbušky, ktoré sú zozadu pospájané drôtmi. Počas výstrelov slepými nábojmi zo samopalu sa potom diaľkovo odpália a vyzerá to, akoby stenu rozstrieľali skutočné guľky. Používa sa to aj vo filmoch, no táto technika sa z roka na rok zdokonaľuje. Momentálne sú novinkou strely na spôsob paintbalových guličiek. Sú naplnené zmesou, z ktorej po náraze na prekážku vyšľahne iskra, ale prekážku nepoškodí."

Rekonštrukcia spomínaných bojov na Dukle sa neobišla bez humorných situácií. "Keď sme pripravovali nálože na výbuchy bômb, dal som do nich toľko trhaviny, aby ich bolo dobre počuť. Diváci totiž boli vzdialení 200 či 300 metrov. Chcel som si potom vyskúšať, aké to bolo počas skutočného útoku počas vojny. Preto som pri rekonštrukcii kobercového náletu ruských lietadiel ostal spolu s asi 50 komparzistami v nemeckých zákopoch. Keď začali bomby vybuchovať, boli to poriadne rany. Vtedy som prvý raz videl, ako sa trasie zem..."

Keď vybuchla posledná nálož asi meter od zákopu, mal nastať pozemný útok. Nikto sa však nezdvihol. Všetci komparzisti boli ohromení a držali si uši. A hoci Marek zakričal, že už môžu vybehnúť, nikomu sa zo zákopov nechcelo. Napokon sa, nadávajúc, zdvihli... "Bolo to skutočne drsné. Účinkujúci sa báli a diváci sa bavili. Pamätám si, že po akcii za mnou jeden prišiel. Bol to veterán z Dukly. Povedal, že keď to videl, zažil tie boje po druhý raz..."

Marek sa vlani v októbri podieľal aj na technickej príprave programu leteckého dňa na košickom letisku. Aj tam šlo o čosi ako rekonštrukciu bojov 2.svetovej vojny. Výbuchy z dela, mínometov i samopalov, podstrely a rôzne zvukové efekty. Čosi podobné sa v máji chystá aj na Dargove. Z ďalších exteriérových akcií Marek odpálil ohňostroji v Snowlande vo Valčianskej doline či vlani na otvorení predajne automobilov pri Blšáku.

"Raz za čas odpaľujem ohňostroj aj ako súčasť programu svadobnej hostiny. Ak je to priamo v meste a zastavanej oblasti, potrebný je súhlas starostu. Aby nedochádzalo k rušeniu ostatných spoluobčanov, ohňostroj sa spúšťa okolo 22. hodiny. Sťažnosti zatiaľ neboli, veď kto by sa rád nepozrel na peknú svetelnú šou? Mimo mesta som už odpaľoval svadobný ohňostroj napríklad na Hrabine, na Bankove alebo v Košickej Belej."

Zhorela palma

Keďže práca s pyrotechnikou si vyžaduje vysoký stupeň opatrnosti a zlyhanie je neprípustné, k nebezpečným situáciám nedochádza často. Ani Marekovi sa, našťastie, zatiaľ nič rizikové neprihodilo. Humorných či vážnych situácií však zažil niekoľko.

"Spomínam si na svadbu istého prominentného košického páru. Dohodli sme sa, že im trojposchodovú tortu ozdobím fontánami so zlatým plameňom a iskričkami. Mala sa ´horiaca´ dotlačiť do stredu miestnosti a potom ju mal ženích narezať. Keďže plameň mal horieť asi 45 sekúnd a ja som predpokladal, že nikoho nebude baviť sa tak dlho na to pozerať, navrhol som moderátorovi, aby do toho niečo hovoril. Odbil ma, že sa mám starať o pyrotechniku a neradiť mu, čo má robiť..."

Keď nastala hodina H a torta sa "zapálila", bol na ňu skutočne pekný pohľad. Ľudia híkali a tlieskali. No ako Marek predpokladal, po chvíli nastalo trápne ticho. "Vycítil to aj ženích, ktorý vzal nôž, urobil pár krokov, no viac sa k horiacej torte priblížiť bál. Vtedy moderátor pochopil, že treba niečo povedať. Vzal mikrofón a zahlásil: Dúfam, že hovorím za všetkých, ako poviem, že prajem novomanželom, aby ich manželstvo vydržalo tak dlho, ako horí táto torta. V tom momente zhasla..." Pochopiteľne, nastal všeobecný smiech. Nevesta neskôr Mareka vyhľadala a povedala mu, že ak sa rozídu, bude to jeho vina. Samozrejme, myslela to s humorom...

"Krátko po tejto svadbe som mal podobnú objednávku aj o týždeň v Hoteli Bankov. Tam však bolo treba konfetami vyzdobiť tortu, veľkú ako koleso z traktora. Zdala sa mi taká široká, až som začal uvažovať, ako ju z kuchyne dostanú do sály. A to ich pritom spájali dvojkrídové dvere." Marekove pochybnosti sa potvrdili vo chvíli, keď chcel čašník dotlačiť tortu medzi hostí. Zasekla sa v zárubni a nepomohla ani Marekova rada, aby ju skúsili pootočiť, či nie je "vajce". "Novomanželia ani nie, no niektorí svadobčania sa na tom bavili. Dokonca ktosi zakričal, že kuchár dal asi do cesta príliš veľa droždia. Napokon sa torta zapálila a rezala tam, kde sa zasekla - medzi sálou a kuchyňou..."

Celkom z iného súdka je spomienka na akciu v istom bare v Humennom. Tam si Mareka objednali kvôli pyrotechnickým efektom, ktorými chcel majiteľ baru ozvláštniť diskotéku. Keď tam Košičan prišiel a zbadal, že takmer celý bar je vyzdobený výrobkami zo slamy a bambusu, odmietol tam čokoľvek zapaľovať. Riziko požiaru znásobovalo aj množstvo prachu, ktorý je vysoko horľavý. "Keď som to majiteľovi baru povedal, začal ma presviedčať, že sa určite nič nestane a aby som predsa niečo pripravil, lebo on spomenul pyrotechnické efekty v rámci reklamy. Navyše, na tú party malo prísť okolo 300 ľudí."

Aby Marek predviedol, čo by sa mohlo stať, rozhodol sa iba tak na skúšku zapáliť na pódiu jednu fontánu. Nad ním približne vo výške troch metrov, bola cez kovovú konštrukciu prehodená plachta, pokrytá vari trojročným prachom. Keď na ňu dopadla jedna iskra z fontány, prach okamžite vzbĺkol a plameň za pár sekúnd "prebehol" po celej plachte. Hoci ostala neporušená, interiér baru bol plný slamy a bambusu, ktorý by sa od prachu určite chytil. Majiteľovi to však nestačilo. "Keď to zbadal, povedal: No, prach sme vypálili, môžeme robiť efekty... Keďže sa nedal presvedčiť, aby sa toho vzdal, podpísal mi papier, že efekty budem robiť iba na jeho zodpovednosť."

Než akcia začala, upratovačky poutierali prach a Marek pokropil vodou čo najviac horľavej výzdoby interiéru. Napriek tomu sa počas programu jedna umelá palma na pódiu od iskier "chytila". Za pár sekúnd zhorela a ostala z nej iba kovová konštrukcia. "Hoci to boli poriadne plamene, nenastala žiadna davová psychóza," spomína Marek na nepochopiteľnú reakciu hostí. "Výskali a tlieskali. Dokonca za mnou prišiel jeden kameraman. Nestihol to vraj natočiť a zaujímalo ho, kedy bude horieť ďalšia palma..." Hoci hostia kričali "ešte, ešte", Marek už nič nezapálil. Navyše si po akcii povedal, že už nikdy do žiadneho rizika nepôjde. "Oni to brali ako šou a ja som bol jediný, kto sa bál a potil..."

Prišli policajti

Ako sme už v predošlom článku kaskadéroch spomenuli, práve skúsenosti s narábaním s pyrotechnikou priviedli Mareka k autorodeu. Celý program zatraktívnil množstvom rôznych svetelných, ohňových i zvukových efektov. Najväčšou výzvou pre neho bolo odpálenie auta výstrelom z pancierovej päste.

Celé je to postavené na triku, hoci aj ten je nebezpečný," prezrádza Marek. "Diváci síce vidia strelca, ktorý vystrelí na idúce auto, ktoré vybuchne a prevráti sa, ale v skutočnosti je všetko inak. Z pancierovej päste vyšľahne svetelná a ohňová nálož a zaznie výbuch, ako pri skutočnom výstrele, no je to iba efekt pre oko diváka. Dôležité je súhra medzi strelcom, vodičom a človekom, ktorý auto odpáli. Vybuchne vo chvíli, keď sa dostane nad nálož, pripravenú na ceste. Auto musí byť orientované tak, aby výbuch smeroval od divákov. Aby nikoho nezasiahla ani jedna črepina skla či úlomok plechu. A to aj napriek tomu, že tlaková vlna auto nadvihne a urobí vo vzduchu niekoľko kotrmelcov."

Keď Marek po prvý raz pripravoval nálože pre toto číslo, musel mať na zreli dve veci. Vodič mal výbuch prežiť a nikto z divákov nesmel byť zranený. Navyše, výbuch musel byť autentický. "Úplne prvá nálož, ktorá vybuchla v mažiari, nás všetkých posadila na zadok. Zhodli sme sa, že to asi nie. Znížil som ju na polovicu a toto množstvo používame na odpálenie auta dodnes." Podobný priebeh malo aj testovanie nálože do pancierovej päste. I v tomto prípade to Marek trochu prehnal. "Akosi som pozabudol, že tú pancierovku budem držať v ruke. Keď som ju odpálil, odletela mi asi 30 metrov dozadu..." Ohluchnutý vraj Marek nebol. Tvrdí, že strelec vníma zvuk najmenej. Ten sa najviac šíri dopredu a dozadu. Napriek zníženému obsahu nálože v pancierovke ju ostatní kaskadéri berú do rúk len veľmi zriedkavo. "Vravia, že sú kaskadéri, nie hazardéri," zdôvodňuje Marek fakt, že na auto páli počas vystúpenia zásadne iba on...

Samozrjme, toto kaskadérske číslo na seba viaže niekoľko zaujímavých príhod. Marek si napríklad spomenul na starú tribúnu, ktorú tlaková vlna pri výbuchu auta doslova nadvihla. Našťastie, nespadla. Akurát divákov zasypal nános prachu, ktorý sa z nej uvoľnil. "Pred každým odpálením auta najprv robím s namierenou pancierovkou oblúk cez tribúnu. Keďže najprv ohlásime, o aké číslo ide a ľudia nevedia, že strieľam slepými, je komické sledovať, ako sa všetci uhýnajú," smeje sa Marek. "Viem, že je to pre nich zlý pocit, ale ide predsa aj o to napätie..."

S tým súvisí aj príhoda s policajtmi, ktorí raz prišli na predstavenie a kaskadérov vyzvali, aby na divákov nemierili. Čo ak im pancierovka zlyhá a sama vystrelí? Veď ten projektil by zmasakroval pol tribúny... "Keď sme im vysvetlili a názorne predviedli, ako ten trik funguje, zasmiali sa a my sme mohli všetko robiť tak, ako dovtedy..." Marek vyrátal, že každý rok ten trik zopakuje asi 70-krát a za tých niekoľko sezón ho už dotiahli k asbolútnej dokonalosti. Súhra medzi ním, vodičom a odpaľovačom nálože je taká výborná, že diváci veria, že auto skutočne odstrelil Marek. A keď sa zo dvakrát stalo, že pancierovka vystrelila, no nálož nevybuchla, boli si istí, že iba netrafil...

Rozdielna kvalita

Pyrotechnický materiál, ktorý Marek používa, pochádza väčšinou z Číny. Aj keď ho mnohé slovenské firmy dovážajú z Talianska alebo USA, väčšinou ho vyrobili čínske firmy. Okrem nich sa výrobe zábavnej pyrotechniky venujú aj Holanďania, ktorí predstavujú špičku. "Ak na obale napíšu, že fontána má dva metre a vydrží 5 sekúnd, má dva metre a 5 sekúnd," porovnáva Marek dva druhy výrobkov. "Čínska fontána má na obale rovnaký údaj, ale jej výška môže mať od metra po päť, čo je pri použití v interiéri závažný nedostatok..."

Holandské výrobky sú navyše oproti ázijským oveľa menej zdraviu škodlivé a spĺňajú prísne bezpečnostné normy. Jedna čínska narobí viac dymu, ako päť európskych, čo je dôležité, ak ich treba použiť v uzavretom priestore. Samozrejme, rozdiel je aj v cene. Holandská pyrotechnika je niekedy aj desaťkrát drahšia, než dovezená z Ázie. Laik pritom ich použitie a efekty od seba nerozozná.

Ako vo všetkom, vývoj cítiť aj v oblasti zábavnej pyrotechniky. Kým kedysi svet poznal iba jeden typ ohňostroja, dnes už je v ponuke svetelných efektov celá škála a každý rok pribúda niečo nové. Namiesto obyčajných fontán sú rôznofarebné a viacfarebné. Konfety nevisia na strope v krabici, ale sa odpaľujú zo zeme a sú strieborné, zlaté, zrkadlové alebo v podobe snehu. Kedysi mal ohňostroj iba tvar obyčajnej jednofarebnej gule. Dnes sú to rôznofarebné, rotujúce či prskajúce efekty.

"Viac menej novinkou je aj ohňostroj, zosúladený s hudbou. Každý tón sprevádza iný efekt a v závislosti na melódii stále niečo vybuchuje. Samozrejme, takému ohňostroju predchádza dlhá príprava a samotné odpaľovanie riadi počítač. Stojí okolo 600 tisíc korún. Ohňostroj treba pozorovať z určitej diaľky, aby divák dokázal celý efekt vnímať a vychutnať." Marek bol práve na prelome rokov 2007 a 2008 odpaľovať takýto hudobný ohňostroj v Prešove. Asistoval firme z Dubnice, ktorá takýto počítač vlastní. "Príprava bola riadna drina. Od 15. do 23. hodiny sme sa nezastavali. Ale výsledný afekt stál za to. Som si istý, že po Bratislave to bol druhý najväčší ohňostroj na Slovensku."

Chystá sa na Dargov

Vďaka dobrému menu, ktoré si Marek ako pyrotechnik získal, sa dostal aj do zahraničia. Pozvala ho dubnická firma, ktorá sa vlani v júli zúčastnila ohňostrojárskeho festivalu v chorvátskom Záhrebe. "Okrem nás a domácej tam boli ešte firmy z Francúzska a Talianska. Každý večer bol jeden malý ohňostroj na zahriatie a jeden súťažný. My sme začínali prví. Úlohou každého družstva bolo zostaviť ohňostroj z pyrotechniky za 20 tisíc eur, ktorú sme dostali od organizátorov. Hudbu sme si mohli vybrať vlastnú, akurát sme sa museli zmestiť do časového limitu 5 až 12 minút."

Každý ohňostroj hodnotila odborná porota aj diváci, ktorých bolo okolo 250 tisíc. Dubnická firma, ktorá je pobočkou maďarskej, skončila druhá za Talianmi. Tretí boli Francúzi a štvrtí Chorváti. Prvé tri družstvá postúpili do ďalšieho kola, ktoré bolo koncom roka v Poľsku. Vyhrali ho Rusi pred Slovákmi, už bez Mareka, lebo bol s kaskadérmi v Číne. Ďalšia súťaž bude v Kanade.

Okrem spomínaného Chorvátska pripravoval Marek vlani v auguste hudobný ohňostroj aj v Maďarsku. Bol údajne najväčší v Európe a na jeho realizácii sa podieľalo šesť firiem. "Každá mala iné stanovisko, ale navzájom boli prepojené. My a ešte jedna sme boli na moste, tri na pontónoch a jedna na citadele," spomína na vlaňajší august. "Každá z firiem mala približne jeden kamión pyrotechniky, spolu okolo 15 ton. Všetky efekty boli navzájom zladené na jednu melódiu, ktorá sa vysielala aj z rozhlasu. Obyvateľom Budapešti stačilo vyjsť na balkón, zapnúť si rádio a sledovať oblohu. Príprava trvala tri dni a samotný ohňostroj asi pol hodiny. Bol to úchvatný zážitok..."

Okrem menších súkromných akcií má zatiaľ Marek na tento rok naplánované turné s No Name. Momentálne rokuje s ďalšou známou kapelou, jej meno však zatiaľ prezradiť nechcel. A ako sme už spomenuli, v máji sa bude podieľať aj na príprave rekonštrukcie bojov na Dargove. Príďte a na vlastné oči i uši zažijete atmosféru, aká tam bola pred vyše 60 rokmi.

Róbert BEJDA

Autor: KINÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári