Herec Ivo Gogál už nie je ochotný hrať v divadle, chodí doň už iba ako divák

Už nebehá za babami a nežije s vyplazeným jazykom ako kedysi Reprezentačný ples spoločnosti U. S. Steel Košice nedávno spolu s Andreou Vadkerti

Už nebehá za babami a nežije s vyplazeným jazykom ako kedysi

Reprezentačný ples spoločnosti U. S. Steel Košice nedávno spolu s Andreou Vadkerti moderoval aj herec Ivo Gogál. Ples sa konal v Steel Aréne, tak sme si spolu po generálke sadli na trestnú lavicu hokejistov, kde herec v rozhovore prezradil, prečo po desiatich rokoch strávených v divadle stratil chuť ďalej hrať na divadelných doskách, ale aj to, prečo sa s manželkou chcú ´zbaviť´ syna a prečo ešte netúžia po vnúčatách.

Ponuku moderovať ples I. Gogál prijal bez väčšieho zaváhania aj preto, že pred pár mesiacmi už pre U. S. Steel jednu akciu moderoval. "Inak mám plesy veľmi rád, ale zásadne naň nechodím. Hehe. Jediný ples, ktorý si nenechám ujsť, je swingový ples. A ani tam ma nenájdete tancovať, chodím naň iba kvôli muzike."

I. Gogál sa z divadlených dosiek vytratil už pred pár rokmi, málokedy sa postaví aj pred kameru. "Z divadla som odišiel už v roku 1991, lebo po desiatich rokoch som prišiel na to, že už mi táto práca nemá čo povedať. Jednoducho nie som divadelný typ herca, už ma to nebavilo. Spred kamery som neodišiel dobrovoľne, ale preto, že je tu veľmi málo príležitostí. Dnes keď vidím kameru, tak mám pocit, že je to neznámy prístroj," posťažoval si.

Sám na sebe badá, že z toho hereckého kolotoča, ktorý tu bol ešte pred rokom 1989, kedy sa nakrúcalo veľa seriálov, inscenácií a aj televíznych filmov, už vypadol. "Vďaka bohu za tie roky, kedy bolo práce veľa. Potom sa našťastie našlo ešte pár príležitostí v Prahe, aby som úplne nezabudol. Netvrdím rovno, že už neviem, ako kamera vyzerá. Ale vídavam ju už málo..."

Dnes sa živí hlavne dabingom, v ktorom nie len prepožičiava svoj hlas iným hercom, ale tiež prekladá a upravuje dialógy. "Živia ma tiež reklamy, napríklad pre poisťovne a podobne... Aj dabing už dnes vnímam hlavne ako remeslo, ktoré chvalabohu celkom dobre ovládam. Nepozerám sa na to naivne ako na poctu, že môžem svetovému hercovi požičať svoj hlas. Veď ja si nepamätám, čo za film som nahrával pred troma dňami! Kto si to má držať v hlave?" Mnohí herci však vravia, že dabing je príležitosťou, ako sa od svetových hviezd niečo naučiť. "Ja si to nemyslím. Vlastne - ja som už naučený, ja sa učiť už nemusím. Hehe."

Nechce robiť "charitu"

Divadlo opustil preto, že ho prestalo baviť robiť "charitu". "Už za socializmu to bolo tak, že platy v divadle boli mizerné. Ak sa človek chcel uživiť, musel robiť dabingy, nahrávať v rozhlase, nakrúcať inscenácie. Dnes je to ešte horšie - hlavne divadlá mimo Bratislavy to majú otrasné. Veď tam dostanete osem tisíc! Za to dnes nebude robiť ani nekvalifikovaná pracovná sila, veď pokladníčka v obchode dostane viac! A ľudia si pritom myslia, že herci zarábajú neviem aké úžasné peniaze. No a ja som nikdy nemal pocit, že robiť divadlo je mojím poslaním. Preto mi nerobilo problémy z javiska odísť. Bavilo by ma to vtedy, keby som vedel, že sa do toho môžem úplne celý ponoriť a nie popri tom robiť ešte milión iných vecí, aby som mal čím zaplatiť účty."

Napriek tomu všetkému však I. Gogál nie je rozčarovaný. Rozhodol sa z divadla odísť, neľutuje to a život si zariadil po svojom. "Veď divadlo mám aj naďalej rád. Len už do neho chodím ak divák. Prídem, pozriem kolegov, zatlieskam im a mám z toho dobrý pocit. Ale už nie som ochotný to robiť." Paradoxné pritom je, že I. Gogál bol vedený k divadlu od malička. Jeho mamička bola režisérka, otec režisér i herec. "Skúšal som aj iné cesty, hral som tenis, na gitare, na klavír. Bol som veľmi zanietený filatelista aj akvarista. Hehe. Ale pravda je taká, že sa to všetko prirodzene vyvinulo a pre mňa bolo najjednoduchšia cesta ísť na VŠMU. Asi som bol proste typické dieťa z umeleckej rodiny. Ale na to vám neviem zodpovedne odpovedať, lebo si to už nepamätám..."

Na javisku už ako štvorročný

I. Gogál sa už ako dieťa tmolil rodičom popod nohy na javisku i v zákulisí a prvý krát sa na divadelné dosky postavil už ako štvorročný. "Mal som preto isté predstavy o tom, ako táto práca funguje. Takže po skončení školy som nebol veľmi prekvapený tým, ako to je naozaj. Nikdy som nemal žiadne naivné predstavy. Nikdy som netúžil po oceneniach, nikdy som nemal vysnívané postavy. Na nič sa netvárim a svoju prácu nevnímam ako umenie, skôr ako remeslo. Viac ma prekvapil život tým, že sa mi už ako 22-ročnému narodil syn. Musel som živiť rodinu a starať sa o nich."

Medzičasom však má I. Gogál už štyri deti. Dve s prvou manželkou, dve s druhou. Iba jeden z nich - Jakub sa ´potatil´, diváci ho majú možnosť poznať napríklad zo seriálu Medzi nami. "Povedať, že sa rozhodol ísť v mojich šľapajach, by bolo asi silné tvrdenie. Na konzervatórium sme ho dali preto, že mu vôbec nešlo učenie už na základnej škole. Mali sme dokonca pocit, že školu hádam ani neskončí. Stále mal štvorky z matematiky aj slovenčiny. Konzervatórium sme videli ako jedinú možnosť zachrániť ho. Urobil prijímačky, no nechápem, načo po štyroch rokoch šiel ešte aj na VŠMU. Zrejme preto, že si ešte chcel užiť bezstarostný život. Inak to nevidím. Má teda dve herecké školy, nejaké skúsenosti z divadla i seriálu."

Minulého roku školu skončil, no nie je nadšený z predstavy, že by mal nastúpiť do niektorého z divadiel. "Povedal mi - ani ty by si tam za tie peniaze nešiel. A má pravdu. Takže mu na to ani nič nemôžeme povedať. Ja som mu poradil, nech to aspoň na istý čas skúsi. Keď nič iné, získa pocit pre povinnosť, naučí sa, že musí byť v práci načas..."

Z toho si však zrejme Jakub ťažkú hlavu nerobí. Našiel si prácu ako príležitostný zvukár. "Zarobí dosť na to, aby pracoval len dva týždne do mesiaca a zvyšný čas nerobí nič. Žije stále s nami doma, má plnú chladničku, vyprané a tak to vyzerá, že sa nechystá zmeniť to. Manželka je však z toho už trochu nervózna a už dosť dlho mu dáva najavo, že takto to ďalej ísť nemôže. Lenže situácia sa nemení a zdá sa mi, že Jakub ju ani tak skoro zmeniť nebude chcieť. Boh vie, či sa ho dakedy vôbec zbavíme," smeje sa.

Po vnúčati ešte netúži

I. Gogál len nedávno vydával svoju dcéru, no nepatrí vraj medzi tých otcov, ktorý sa pri každej príležitosti pýtajú, kedy bude vnúča... "Už len s manželkou čakáme, či najmladšiu dcéru príjmu na vysokú školu. Vtedy nám odpadne kameň zo srdca a budeme si konečne môcť užívať. Radi by sme si dopriali druhú mladosť. A do toho vôbec nezapadajú vnúčatá. Ešte pár rokov nech si deti pokojne dajú načas. Nemusí každý vrhať do sveta deti tak, ako som to urobil ja..."

Pod pojmom druhá mladosť si I. Gogál predstavuje to, že celé leto bude tráviť na chalupe a spolu s manželku budú cestovať po celej Európe. "Začali sme tou chalupou, na ktorú utekáme vždy, keď je to možné. Na dedine je úplne iný spôsob života. Oblečiem si montérky a mám pokoj." Je vari zručný chalupár, ktorý si vie všetko opraviť? "Som zručný chalupár, dokonca mám na chalupe kadejaké nástroje a prístroje. Ale moja chalupa vyzerá otrasne. Jednoducho preto, že som lenivý. Stále si naplánujem, čo všetko opravím, čo vyrobím, ale nakoniec to vyzerá tak, že celé leto len ´vegetujem´.

Lenivec vraj však nie je. "Ja som lenivý iba na chalupe, lebo tam viem, že keď niečo neurobím, svet sa nezrúti. Inak som však včelička a keď viem, že treba pracovať, aby boli peniažky, tak pracujem. Najviac ma ale trápi to, že pracovať musím, lebo musím. Keby som pracovať nemusel, tak by sa mi pracovalo lepšie... Občas mám veľkú chuť ísť do práce, no občas mám aj obrovskú nechuť. Škoda, že sa to nedá urobiť tak, že by som chodil do práce iba vtedy, keď ma to tam naozaj ťahá a obdobia, kedy som z práce otrávený, by som preležal doma... Lenže - ako by som platil účty, lízingy a faktúry?"

Nechuť pracovať pozná asi každý - často je dosť ťažké prekonať ju. "V tomto som už starý borec, veď sa s tým potýkam celé roky. Hehe. Keď treba ísť do práce, tak dvihnem zadok a idem. Najdôležitejšie je neznechucovať si robotu - teda, ak sa to vôbec dá..."

Už nie je blázon

I. Gogál tvrdí, že mladi bol poriadny blázon. Mal vraj priveľa kamarátov a najmä čo bol kameň úrazu - priveľa priateliek. "No a vzhľadom na to, že som bol veľmi skoro ženatý, tak to nejako nešlo dokopy. Dosť tým moja prvá manželka a dve deti trpeli. Keby som nebol mal druhú rodinu a tretie a štvrté dieťa, tak by som nevedel, ako vyzerá prebaľovanie a podobné veci. Som osudu veľmi vďačný, že mi doprial štyri deti a dá sa povedať, že tým druhým manželstvom som si urobil reparát, lebo to prvé mi nevyšlo. V tomto som sa asi najviac zmenil."

Zmenil sa však aj v tom, že sa začal viac starať o to, aby bol v poriadku. "Nepijem tvrdý alkohol, snažím sa jesť zdravo - začal som sa mať rád. A čo si doprajem? Každý deň ráno aj večer lieky na upravenie krvného tlaku. Hehe. Občas si aj zašportujem, aj keď - veľa času na to nemám. Každý rok si kúpim nejakú časť lyžiarskeho výstroja, aby som sa motivoval, ale už tri roky som nestál na svahu. V lete chodievam hrať futbal, ale skôr to beriem ako srandu, nie ako vážne športovanie. Už nežijem s vyplazeným jazykom ako kedysi a už nebehám za babami. Veď - komu by sa už v mojom veku chcelo, nie? Ideálne by bolo, keby teraz baby behali za mnou, ale doma mám dobrého ´policajta´," dodal so smiechom.

Dátum narodenia: 11. január 1959

Znamenie: Kozorožec

Miesto narodenia: Zvolen

Rodinný stav: ženatý, 4 deti

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Relax: chalupa

Televízna a filmová tvorba:

1968 Sladký čas Kalimagdory

1980 Hodiny

1982 Kouzelné dobrodružství

1984 Všechno nebo nic

1986 Cena odvahy