MARIÁN KIZEK, marian.kizekkorzar.sk

Najmä pre staršiu generáciu je spevák Róbert Kazík synonymom kvalitnej hudby a mnohí dodnes spomínajú na jeho účinkovanie v Repete moderovanom Ivanom Krajíčkom. Tí mladší sa k jeho piesniam už veľmi nedostávajú, keďže okrem Slovenského rozhlasu a sem-tam Rádia Hey, si ich nikde nevypočujú a v televízii okrem občasných spomienkových relácií ani neuvidia. Napriek tomu sú jeho koncerty v kultúrnych domoch aj na východnom Slovensku vypredané vždy do posledného miestačka. Jeho CD sú však od minulého leta paradoxne jedným z najvychytenejších exponátov v Múzeu gýčov v Kremnici, čo ho podľa vlastných slov absolútne neteší. Svojich fanúšikov chce tento rok potešiť vydaním spomienkového albumu na Karola Duchoňa, na ktorom prespieva jeho najväčšie hity.

Hoci pochádzate zo západu Slovenska, najlepšie ste sa vraj stále cítili na východe...

- To je fakt a hovorím to s úplnou vážnosťou. Milujem východniarov, lebo tí sú ešte takí čistí, ničím nepokazení a nepoškvrnení ľudia. Keď vidím ako málo im stačí k šťastiu, že im stačí hoci aj piesňou pohladiť tú dušičku alebo srdiečko, vždy mám z toho skvelý pocit. Tu to jednoducho tak funguje a ja to cítim.

Čím si to vysvetľujete, že ako človek v preddôchodkovom veku máte stále toľko obdivovateliek?

- Tak na to sa musíte spýtať ich, ale je to príjemné. Želal by som vám mnohokrát, aby ste si vypočuli, čo to pre tie panie v mojom veku znamená, keď ma počúvajú. Ako máličko im stačí, aby im bolo lepšie. Ženy sú často mojou inšpiráciou a trochu ma mrzí, že my muži zabúdame na to, čo sme im kedysi sľubovali. Keď to nájdu v mojich piesniach, ja som len rád. Ak aj hovoríme o úspechu Róberta Kazíka, ja mám na tom len 49 percentný podiel, zvyšných 51 percent má moja dvorná textárka Marika Kodayová. Ona mi vloží do úst to, čo ľudia radi počúvajú.

Mnoho ľudí si vaše meno spája najmä s hudobným programom Repete. Pred vyše 10 rokmi v časoch najväčšej slávy mala táto relácia dokonca vyššiu sledovanosť ako Superstar. Nechýba vám, že už nič také sa na obrazovke nevyskytuje?

- Mne je celkovo ľúto, že aspoň verejno-právna televízia nemá také alebo podobné relácie vo svojom programe. V STV sa zabúda na generáciu od 50 vyššie, čo určite nie je dobré. Ani v rádiách sa až na pár výnimiek takáto hudba nehrá. Všetky slovenské rádiá sa asi zbláznili, keď väčšina hrá len jeden hudobný štýl...

Čo robíte, ak idete napr. v aute a počujete svoju skladbu?

- Nestáva sa to často, ale to možno aj preto, že sa nerád počúvam. V určitom momente vás to poteší, ale rovnako ma poteší, keď si môžem vypočuť kvalitnú pieseň od niekoho iného. A také pekné skladby si viem veľmi vychutnať.

Ozaj, sledovali ste aj Superstar?

- Keď som bol doma, tak som si to občas zapol.

Aké ste mali pocity, keď ste videli vašich možných nasledovníkov?

- Je správne, že mladí speváci dostali priestor a ukázali, čo je v nich. Ak by som mal hodnotiť všetky tri série, tak tá posledná bola z môjho pohľadu najvydarenejšia. Našiel som tam mnoho talentov, ktorí majú potenciál sa uchytiť.

Ako by ste reagovali, keby vám prišla ponuka naspievať s niekým z nich duet?

- No neviem, aké by to bolo, keďže som už predsa len trochu iná generácia ako tí mlaďasi. Ale keby bola možnosť, určite by som si chcel zaspievať so Zdenkou Prednou. Je to veľmi talentované dieťa, ktorá húževnato a veľmi cieľavedomo na sebe pracuje. Páči sa mi na nej aj to, že sa nezbláznila so svojej popularity a stále pôsobí skromne. O nej a Petrovi Cmorikovi budeme ešte počuť. Cmorik je okrem toho aj hudobne vzdelaný. Veľmi sa mi páčilo, že akúkoľvek skladbu "chytil" do ruky, tak ju zaspieval naozaj dobre. O tých zvyšných finalistoch zo všetkých sérií by som sa to neodvážil povedať, hoci niektorí majú aj talent...

Neľutujete, že za vašich mladších čias okrem Bratislavskej lýry alebo Bystrických zvonov neexistovala taká mediálne pretriasaná súťaž?

- Myslím si, že Bystrické zvony mali častokrát vyššiu úroveň ako Bratislavská lýra, napokon interpretov doprevádzal orchester skvelého dirigenta Gustáva Broma. A dosť mi je ľúto, že to tak zaniklo. A keďže som Slovák, je mi tiež ľúto, že ani v Anglicku nemajú toľko anglicky spievajúcich interpretov ako na Slovensku. Viac by sa mi páčilo, keby Slováci presviedčali o tej našej melodike a ľúbozvučnej slovenčine. Ak si chcem vypočuť dobrú pesničku v angličtine, tak si ju vypočujem radšej v origináli.

Ale aj vy občas spievate po anglicky...

- Ale to je z iných dôvodov. Spieval som preto, že som mal svoju kapelu a museli sme hrať to, čo sa ľuďom páčilo.

Momentálne sa okrem hudobnej kariéry venujete aj politike, keďťe ste za SNS viceprimátorom Banskej Bystrice. Bola to veľká zmena?

- No mne sa otočil život o 180 stupňov.

Lepším, či horším smerom?

- Skôr horším... Dovtedy som bol slobodný človek a už nie som. Naozaj je to dosť ťažká psychická práca pracovať s ľuďmi. Mnohokrát musím kvôli nejakému zákonu povedať ľuďom, že sa to nedá urobiť. A to je to najväčšie umenie, aby tí ľudia odišli aspoň trošičku spokojní, že ste ich vypočuli. Musím ale povedať, že mnohé situácie, ktoré riešim, si tí občania zbytočne zavinili sami.

Keď vidíte niekedy na zastupiteľstve poslancov, ako sa hádajú, nemáte chuť buchnúť do stola alebo im niečo zaspievať, aby sa ukľudnili?

- Teraz nechcem seba veľmi vyzdvihovať, no 16 rokov som pracoval na Mestskom národnom výbore v Banskej Bystrici. Vtedy bol väčší poriadok vo všetkom, dnes je zas vo všetkom väčší chaos. Aj ja by som rád presvedčil našich ľudí, že sme tam pre to, aby sme im slúžili a nie iba pre seba, lebo sa nemáme ako ináč uživiť. Malo by to byť psou povinnosťou každého poslanca hocijakého parlamentu.

Viceprimátoron ste sa stali za SNS. Hoci nie ste ich členom, isto sa poznáte aj s Jánom Slotom...

- Áno, veľmi dobre ho poznám, spieval som na rôznych akciách, kde bol. Okrem toho som vystupoval pre SNS na ich mítingoch, no zas rovnako som spieval pre iné strany. Vôbec sa za to nehanbím, lebo spievam pre tých, čo ma radi počúvajú. Samozrejme išlo aj o finančné hľadisko, v tomto prípade nerobím rozdiel komu. Vždy rád prídem tam, kde ma ľudia chcú počuť.

Čo hovoríte na jeho jemne povedané zvláštny druh humoru?

- Hoci teraz sa až tak často nevidíme, my sa poznáme už veľmi dlho a môžem povedať, že sme dobrí priatelia. Aspoň na mňa tak pôsobí, že sa odvtedy vôbec nezmenil a nevidno na ňom nejakú namyslenosť v tom, že je momentálne jeden z našich najvýznamnejších politikov. Má síce taký možno trochu svojský zmysel pre humor, ale treba povedať, že je to v každom prípade zábavný človek.

Potešíte vaše prevažne fanynky blízkej dobe aj nejakými novými piesňami?

- Predtým, než som sa dal na politiku, začal som robiť na novom CD Na srdci mi hraj. Autori týchto skladieb, ktoré kedysi spieval Karol Duchoň, sa ma spýtali, či s tým niečo neviem urobiť. Každému je jasné, že nikto tie skladby neprespieva lepšie ako Karol, lebo ten bol len jeden, no aspoň som sa snažil dať do toho čosi zo svojho. Chodím skoro ráno do práce a veľmi neskoro domov, tak nemám veľa času sa tomu venovať. Na druhej strane mám ale strašne veľa dovolenky, a verím, že to dokončím a tento rok to ešte bude.

PROFIL

n narodil 11. mája 1947 v Topoľčiankach.

n absolvoval Strednú ekonomickú školu a Inštitút pre národné výbory. Pracoval ako robotník v Calexe Zlaté Moravce, v Pozemných stavbách v Banskej Bystrici

n na tamojšom Mestskom úrade potom 16 rokov robil vodiča, vedúceho Akcie Z a končil ako vedúci odboru výstavby

n v rokoch 1983-1990 bol riaditeľom Slovkoncertu

n po revolúcii podnikal, od konca roku 2006 pôsobí aj ako viceprimátor Banskej Bystrice, kde aj žije

n počas svojej speváckej kariéry vydal celkom 14 CD ako napr. Vráť sa mi, láska, Toto sólo patrí nám, Vianoce, Jesenné lístie, Letná nálada alebo v roku 2005 úspešným projektom remixov repeťáckych skladieb v spolupráci so Salcom

n podľa ÚPN bol evidovaný ako agent bývalej ŠtB, on sám to dôrazne poprel s tým, že vo zväzku chýbal jeho podpis

Autor: sen

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári