a neprofesionálny výtvarník Tibor Hrušovský zhmotnil svoje spomienky na kamarátovho otca do lipového dreva. Viac ako trojmetrová drevená plastika dnes stojí v parku uprostred dediny. Autor ju nazval priliehavo - Nedokončená podkova.
HARICHOVCE. Tibor Hrušovský vraví, že to bol jeho dar dedine. „Pri ceste kácali lipy, chcel som jeden väčší kus dreva. Susedia chceli drevo na kúrenie, vravím starostke - škoda by bolo toho dreva, veď ja z neho urobím niečo aj pre dedinu," začal svoje rozprávanie harichovský rezbár. Lipu zrezali v zime, v auguste už plastika stála pri kostole na ulici nesúcej kováčovo meno.
Po 60 rokoch
„Je to dlhé rozprávanie. Keď bolo povstanie, mal som 7 rokov, 4. septembra 1944 bola práve mobilizácia. Odviedli môjho otca, aj kováča Filinského. V kasárňach chlapov obliekli vo uniforiem, dali im zbrane a na druhý deň ich rozdelili strážiť vybrané miesta. Kováč strážil pri starých rampách v Spišskej Novej Vsi, Nemci išli autom okolo, hodili tam granát a bolo po ňom," spomína na temné stránky detstva.
Kováč mal syna Miška, s ktorým chodili spolu do školy. „Mne bolo stále clivo, že nemal otca. Myšlienky vo mne stále pracovali a chcel som o kováčovi niečo spraviť. Potom prišla lipa a tak som si vybral ako tému Filinského. Plastiku som nazval Nedokončená podkova, pretože odišiel z kováčskej dielne od rozrobenej roboty," vysvetľuje T. Hrušovský.
V parku ju umiestnili pri príležitosti 60. výročia SNP v roku 2004. Ako vraví, len čo plastiku dokončil, už to bola starožitnosť. „Neviem presne, koľko rokov mala lipa. Starožitnosťami sú aj veci staršie ako 50 rokov a tá lipa mala určite viac," domnieva sa autor. Dodáva, že je to jeho najväčšie dielo, čo sa týka rozmerov.
Z detských čias
Odmalička ako malý chlapec chodil na Vyhonek, kde bola kamenáreň a z prírodných materiálov sa pokúšal modelovať. „Dláto som nemal, roztlačil som si väčšie klince a tie mi nahradili dláto. Skúšal som robiť zo sadry, kreslil, skicoval som. Ako piatak som veľmi nevedel kresliť, viac zručný som bol pri vyrezávaní," spomína.
Roky bežali, prišli iné záujmy. V časoch jeho mladosti mali v dedine osvetovú izbu, kde sa mladí stretávali každý večer. "Hrali sme šachy, nacvičovali scénky, hrávali sme divadlo. Potrebovali sme kulisy, tak som maľoval kulisy. V kreslení sa mi neskôr začalo dariť, podľa maturitnej fotografie som urobil portrét svojej manželky," ukazuje na stenu v izbe, kde dodnes visí na čestnom mieste. K uhľokresbám pribúdali plastiky, koláže, drevené hračky, pastely zobrazujúce okrem iného svet, ktorý už dnes neexistuje inde, len v spomienkach pamätníkov či na dobových fotografiách. V súčasnosti nosí v hlave myšlienku urobiť reliéf s postavami otca a susedov, ktorí sa stretávali. „Už som to naskicoval a mám sľúbenú vhodnú dosku," teší sa na ďalšiu prácu.
Svätý Klement
Najnovším dielom T. Hrušovského je svätec Klement, patrón rudnianskeho kostola. Banícky cech ho oslovil, či by im neurobil plastiku s banskou tematikou. Voľba padla na sv. Klementa. T. Hrušovský nemal žiaden obrázok tohto muža. „V Čechách som zohnal kalendár svätcov, kde som našiel aj informácie o sv. Klementovi. Ako nástupca sv. Petra sa nezhodol s cisárom, ktorý ho poslal do väzenia na Krym. Väzni pracovali v tamojšej mramorovej bani a trpeli smädom. Podľa legendy si sv. Klement všimol, ako baran z pasúceho sa stáda stále chodí na jedno miesto, akoby cítil prameň vody. Klement na tom mieste skutočne našiel vodu. Cisára to nahnevalo, väzňa prikázal uviazať ku kotve a hodiť do mora. Toto som vyčítal a stvoril som podľa svojich myšlienok jeho bustu. Mal som odložené lipové drevo, ktoré sa na to hodilo," opisuje proces od čítania knihy po hotovú drevenú bustu sv. Klementa.
Všetky tieto diela a mnoho ďalších môžu záujemcovia vidieť v Galérii umelcov Spiša, kde pri príležitosti 70-tych narodenín T. Hrušovského pripravili jeho autorskú výstavu. Potrvá do konca februára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
