ANDREA TOMÁSCHOVÁ, andrea.tomaschovakorzar.sk
Hoci vyrastala v rodine herečky a režiséra, čistokrvná činohra ju neláka. Na javisku potrebuje dynamiku a možnosť skĺbiť herecký prejav so spevom a tancom. To sa Kataríne Hasprovej darí už viac ako 10 rokov. Od vysokej školy totiž lieta z muzikálu do muzikálu a na svojom konte má viacero úspešných titulov. V tomto roku by však chcela trošku zvoľniť tempo a nájsť si čas aj na dokončenie svojho tretieho sólového cédečka.
Rok 2007 ste mali po pracovnej stránke vydarený - úspech zožal muzikál Traja mušketieri, v ktorom ste stvárnili Milady, vynikajúce ohlasy boli aj na koncert Richarda Rikkona v športovej hale, kde ste účinkovali ako jeden z hostí, priazni ste sa tešili aj v Hite storočia s pesničkou Atlantída... Ako sa zatiaľ črtá rok 2008?
- Hneď v jeho úvode som absolvovala konkurz do amerického muzikálu West Side Story na krásnu postavu Portoričanky Anity. S Jankom Ďurovčíkom by sme ho mali začať skúšať niekedy na jar. Premiéra je totiž naplánovaná na koniec mája. A na jeseň alebo v zime tohoto roku by som chcela vydať svoje tretie sólové cédečko. Chystám sa na to už dlhšie, ale zatiaľ som mala veľmi veľa práce v divadle. Teraz mám po derniére Troch mušketierov trošku času a ten by som rada využila produktívne smerom k môjmu novému albumu.
Máte teraz konečne trošku času aj na oddych?
- Práve po derniére Troch mušketierov som si uvedomila, že od skončenia vysokej školy som bola, čo sa týka práce, v jednom kole. Nikdy som nemala obdobie, že by nebolo čo robiť, kde spievať. Jediné veľké voľno som mávala počas letných prázdnin, kedy som si dopriala dovolenky pri mori. A teraz voľný čas trávim v telocvični a chodím aj na hodiny spevu.
Spev vás vraj vyučuje operná speváčka, prof. Eva Blahová.
- Je to dávna kamarátka mojej maminy. Takže keď som hľadala dobrého pedagóga, vzala ma k nej, či by si ma nevypočula. Pani profesorka si ma vypočula a povedala, že hoci má veľmi veľa žiakov, mám hlasový fond, s ktorým by bolo zaujímavé pracovať, a tak sme to skúsili. Keďže má však kvantum povinností a mnoho žiakov aj vo svete, mávame spolu len veľmi málo hodín. Preto chodím na spev aj k Alenke Čermákovej, ktorá učí techniku Františka Tugendlieba.
Nebije sa to brať hodiny u opernej speváčky a Tugendliebovej žiačky?
- Ja nie som operná speváčka a pani profesorka Blahová ma tak ani nevedie. Ide jej najmä o to, aby ma naučila využívať hlas aj v áriách, ktoré si vyžadujú iný, ako popový štýl. Z každej hodiny si niečo vezmem, takže je to veľmi obohacujúce.
Už aj v Prahe ste mali hlasových pedagógov operných spevákov. Neláka vás vyskúšať si operu?
- Opera sa mi veľmi páči, ale mám radšej koncert árií, ako celé inscenácie. Pred umením operných spevákov sa skláňam, ale mňa by to neuspokojilo. Ja k sebavyjadreniu potrebujem nielen spev, ale aj pohyb, tanec. Ale moja babička z maminej strany chcela byť opernou speváčkou. V tej dobe sa to však nehodilo, pretože to boli komedianti, a tak šla študovať hru na klavír. Mama však tvrdí, že som farbu hlasu zdedila po nej.
Hoci vás činoherné divadelné dosky nelákajú, nedávno sa na obrazovky dostal televízny film "To horké léto v Marienbadu", v ktorom ste si zahrali. Filmovanie vás bavilo?
- Veľmi. Dokonca až tak, že som hneď rozposlala svoje fotky do agentúr. (Smiech) Nie je to ľahká práca a človek na pľaci neraz viac čaká, ako točí, no atmosféra filmovačky ma úplne očarila.
Koľko rokov ste mali, keď ste po prvýkrát stáli pred kamerou?
- Už ako maličká som hrala nejaké drobné roličky. Prvú väčšiu úlohu som dostala v televíznej inscenácii "Zločin a pokánie", keď som bola na prvom stupni základnej školy. Bola to pekná postava a brata mi hral syn Stanka Dančiaka. Keďže som vyrastala v umeleckej rodine, zákulisie pri filmovačke, či v divadle, mi je od malička dôverne známe. Koniec-koncov, na javisku som "stála" už v maminom brušku. Dokonca vraj ešte v 7. mesiaci tehotenstva hrala ťažkú dramatickú postavu v Cidovi. Možno aj preto mám oveľa radšej dramatické postavy, než nejaké princezné púpavienky.
Prečo vám nevyhovuje typ romantickej princeznej?
- Jedna vec je, že na to nemám vzhľad. Som tmavý typ, a tak som skôr vhodnejšia na postavu čarodejnice, ako princeznej. (Smiech) A druhá vec je, že mám omnoho radšej psychicky náročné postavy, kde sa môžem popasovať aj s emóciami, ktoré mi nie sú vlastné, či blízke. Pamätám si, že len raz v živote som hrala jemnú, noblesnú kráľovnú Betsabé, kde som sa až tak veľmi nemohla prejaviť. Omnoho radšej však mám, keď má postava širokú škálu emócií. Keď je to pestrejšie a dynamickejšie.
Máte aj v živote rada, keď majú veci spád?
- V súkromí mám radšej pohodu, no život sa občas vyspáduje sám. (Smiech) Rozhodne nepatrím k tým, čo si nažívajú len pohodovo a kľudne. Viem, že za mnohé si môžem aj sama, no život mi neraz privanie i okolnosti, ktoré mi ho vedia poriadne otráviť.
Čo vám ho vie otráviť najviac?
- Viem sa veľmi, až sebazničujúco trápiť, ak to neklape v láske, keď mám problémy vo vzťahu. A neznášam, keď sa deje nespravodlivosť. Mám tendencie predstavovať si, aké by to bolo fajn, keby šlo všetko hladko a idylicky. Ale už si asi musím uvedomiť, aká je realita a že lepšie to už nebude. Ak sa to nejako zmení, tak iba k horšiemu.
Prečo?
- Medziľudské vzťahy sa za posledné roky výrazne zhoršili. Pohltili nás prirýchle životné tempo, kariéra a peniaze. Ľudia spolu nevedia komunikovať, žiť, strašne veľa párov sa rozvádza.
Chcela by som sa ešte vrátiť k filmom. Koľko ste ich natočili so svojím otcom?
- Prvým bol už spomínaný "Zločin a pokánie" a potom ocko zdramatizoval román J. M. Simmela "Všetci ľudia budú bratia". Tam som hrala barovú tanečnicu, ktorá sa v jednej scéne ocitla hore bez. Dodnes si pamätám, ako strašne som sa hanbila. No musím povedať, že odvtedy som v rámci produkcie absolvovala už aj horšie veci.
Čo napríklad?
- V muzikáli Cigáni idú do neba som hrala cigánku Radu a tam ma režisér vyzliekol na javisku do pol pása, pričom diváci toho mohli vidieť skutočne dosť. Bolo mi to nesmierne nepríjemné a najhoršie bolo zistenie na druhej premiére, že moja alternantka sa vyzliekať nemusela. Neviem, či si to nejako vybavila... (Úsmev) S tým som mala skutočne veľký problém. Vtedy je dôležité len jedno - zabudnúť na to, že v hľadisku sedia diváci, vžiť sa do atmosféry a dívať sa partnerovi do očí.
Úplne nahá ste sa ocitli aj v pražskej verzii muzikálu "Vlasy".
- Tam som to však vôbec nevnímala. Moment, keď sme zhodili harekrišna sáry a zasvietilo na nás ultrafialové svetlo s dymom, bol taký silný, že mi to vôbec nevadilo. Ak totiž nahota nie je lacná, prvoplánová a má v danom momente zmysel, nemám s ňou v podstate problém.
* * *
Profil
n narodila sa v rodine divadelného a filmového režiséra Pavla Haspru a herečky Soni Valentovej
n vyštudovala Janáčkovu akadémiu muzických umení v Brne, odbor muzikál
n už počas štúdia účinkovala v muzikáli "Jozef a jeho zázračný farebný plášť" v divadle Nová scéna
n po skončení vysokej škole pôsobila aj na pražských a brnianskych muzikálových doskách
n je víťazkou Bratislavskej lýry 1997 , ktorá odštartovala jej sólovú spevácku kariéru
n získala aj cenu bronzového Slávika
n doteraz vydala dva albumy - Katarína Hasprová a Chvíľu so mnou leť
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
