Keď nahrali tiché gitarové sólo, z vtáka urobili rockovú hviezdu

Po vypočutí rádiového hitu si väčšina z nás zapamätá len nosnú melódiu pesničky, prípadne chytľavý vokál. O to, ako nahrávka vznikla, sa mnoho ľudí nezaujíma. Pritom je to proces, ktorý si vyžaduje náročnú prípravu i samotný postup nahrávania. Niekdy trvá hodiny, inokedy dni aj týždne. V Košiciach je niekoľko štúdií, kde sa spev i hudba "menia" do podoby cédečka. K takýmto "zvukofilom" patria aj Marek Szarvaš, Roman Šoltys a Robo Tkáč.

Ťažko s určitosťou povedať, čo vedie mladého chlapca k obľube rôznych zvukov a melódií. Vo väčšine prípadov ide o deti hudobníkov alebo ľudí, ktorí mali k hudbe akýmkoľvek iným spôsobom blízko. U Mareka je tomu trochu inak. O nahrávanie zvuku sa začal zaujímať sám, bez vonkajšieho vplyvu. "Prišlo to samo od seba. Základným impulzom pre môj záujem o nahrávanie bol počítačový boom. S prvými počítačmi som sa začal zaujímať o programy, ktoré dokážu akýmkoľvek spôsobom zaznamenať zvuk."

Na strednej škole napísal o zaznamenávaní hudobnej stopy niekoľko prác. Nahrávanie ho uchvátilo natoľko, že sa mu začal venovať naplno. "Spoznal som sa s mnohými hudobníkmi. Každý z nich zháňal nahrávacie štúdio. Vtedy mi napadlo, že by bolo fajn keby som s tým pracoval na profesionálnejšej úrovni." S teóriou nahrávania sa Marek oboznamoval prostredníctvom internetu a špecializovaných časopisov. Neskôr prišla ponuka Základnej umeleckej školy (ZUŠ) na Krosnianskej ulici. Riaditeľ školy sa rozhodol zriadiť štúdio, ktoré by okrem záujmov školy slúžilo aj na nahrávanie košických kapiel. "Samozrejme, že som to prijal. Bola to pre mňa skvelá príležitosť," hovorí Marek.

V nahrávacom štúdiu pracuje už tri roky. Začiatky neboli jednoduché. V Košiciach je totiž hudobná scéna na slabej úrovni, navyše mnohé kapely nemajú dosť financií na to, aby si mohli zaznamenávať svoje pesničky a nahrávať albumy. "Keď si niekto otvorí nové štúdio, chvíľu to potrvá kým sa dostane do povedomia. V Košiciach je malá scéna. Kto chce zaujať, musí ľuďom dokázať, že jeho štúdio je kvalitné a oplatí sa v ňom niečo nahrať. Navyše kapely, ktoré už fungujú dlhšie a nahrávajú častejšie, chodia väčšinou stále k tomu istému zvukárovi do toho istého štúdia."

Reklamu sa v Košiciach neoplatí robiť. Je to biznis, ktorý sa vracia veľmi pomaly. Našťastie sa to však v poslednom čase zlepšuje. Do Marekovho štúdia sa postupne dostalo viacero známych hudobníkov, či spevákov, čo mu zvýšilo renomé. Postupne sa medzi sebou dozvedali o tomto novom štúdiu a začali prichádzať. Svoje albumy tam nahralo niekoľko známych košických interpretov ako Andy Ďurica, Martin Krausz či kalepa Stereo. "Nahrávali sme najmä menšie, lokálnejšie kapely. Na pritiahnutie väčších by sme potrebovali viac peňazí uložených do materiálneho technického vybavenia."

Z nahrávok, ktoré sa Marekovi, aspoň podľa jeho slov, podarili najviac, spomenul M. Krausza. Bolo to vraj najmä kvôli profesionalite hudobníkov, ktorý s nim hrali. Tá je podľa Mareka najdôležitejším kritériom kvalitnej nahrávky. "Niekedy prídu kapely s rozladenými nástrojmi. Počas nahrávania hromžia, že to neznie, ako by chceli. Vtedy strávime kopu času ladením a podobnými zdĺhavými vecami. Inokedy príde zohratá kapela, ktorá sa vo svojom zvuku vyzná. V takomto prípade je moja práca minimálna a ide to ako po masle."

Ďalšou vecou, ktorú by si mali kapely pred nahrávaním uvedomiť, je cieľ s ktorým do štúdia idú. Skupina musí mať predstavu, ako by mala ich nahrávka znieť. Často sa stáva, že sa muzikanti počas nahrávania nevedia zhodnúť na stavbe skladby, či postupoch nahrávania. To by si mali ujasniť ešte vo svojej skúšobni.

Nahrali aj zbíjačku

V štúdiu na ZUŠ je viac menej iba základné vybavenie. Majitelia sa snažili investovať najmä do správnej akustiky miestnosti. "Veľa sme sa natrápili, kým sme miestnosť zvukovo správne odizolovali. Steny sme zbúrali a dali medzi ne klasickú bariéru so sklom, ktoré oddeľuje zvukára od umelcov."

Štúdio je veľkým žrútom peňazí. Okrem prvotnej hlavnej investície sú jeho majitelia nútení vrážať doňho peniaze aj počas chodu. Najmä na nové modernejšie zariadenia. "Treba držať krok s dobou. Navyše sa stále pokazí nejaký prístroj. Je to niekedy o nervy", vraví Marek zúfalo, no s láskou. Napriek všetkým nákladom, či časovej náročnosti by svoje hobby nevymenil za nič iné. "Je to trochu zvláštne. Okrem štúdia pracujem v počítačovej firme. Nahrávanie je však záľubou, ktorá mi berie takmer toľko času ako samotné zamestnanie. Napriek tomu sa toho nikdy nevzdám. Dalo mi to veľmi veľa skúseností, nových známostí, či zážitkov."

S úsmevom spomína napríklad na nahrávanie, pri ktorom zabudli zavrieť okno. Počas natáčania si to nevšimli, no pri záverečnom "masteringu" zvukovej stopy bolo zreteľne počuť ruchy zbíjačiek, či brúsky. Vonku totiž prebiehala rekonštrukcia budovy. "Čosi podobné sa nám stalo ešte raz. Gitarista vtedy nahrával tichučké akustické sólo. Zase sme zabudli zavrieť okno. Vonku bolo leto, čo si patrične užívalo aj miestne vtáctvo. Všimli sme si to až pri počúvaní nahrávky. Vtáčí spev sa však k zvuku gitary hodil natoľko, že sme ho tam nechali," s úsmevom spomína Marek, ako spravili z vtáčika na strome rockovú hviezdu.

S Marekom spolupracovalo aj mnoho iných ľudí z hudobnej branže. Od Braňa Mojseja až po hudobníkov ako Miroslav Šali, Peter Tomko, Jozef Zima, Marián Čekovský či Peter Bič. Na nejaké väčšie projekty si však so svojimi aktuálnymi technickými možnosťami veľmi netrúfa. "V budúcnosti si plánujem otvoriť väčšie a kvalitnejšie štúdio. Snáď potom," uzavrel svoje rozprávanie Marek.

Vybavenie za milióny

Sen o veľkom a kvalitnom štúdiu sa už splnil Romanovi Šoltysovi a Robovi Tkáčovi, ktorí si to svoje zariadili len nedávno. Lokalitu si vybrali zaujímavú. Opustený atómový kryt za SOU Železničným na Palackého ulici. Miesto ich zaujalo najmä veľkou rozlohou a skvelou akustikou. Priestor majú v dlhodobom prenájme. Samozrejme, skvelé priestory v podzemí by k dosiahnutiu čistého zvuku nestačili. Do vybavenia štúdia museli vraziť niekoľko miliónov.

Roman s Robom disponujú veľmi slušným technickým vybavením, ktoré by znieslo i štandardné kritériá svetového profesionálneho štúdia. "Okrem systému Protools, ktorý je základným a najdôležitejším zariadením pri nahrávaní skladby, máme kvalitné mikrofóny, kombá, zvukovú izoláciu, rôzne syntetizátory, mixpult, či hudobný software." Nemenej dôležitou súčasťou sú hudobné nástroje profesionálnej kvality. Vždy je totiž lepšie, keď si kapela nemusí so sebou nosiť kompletné vybavenie. Základom každého štúdia by mali byť aspoň kvalitné bicie.

Pri stavbe štúdia si jeho majitelia vystačili so svojimi skúsenosťami. Obaja totiž nahrávajú a zvučia koncerty už niekoľko rokov. Navyše Robo je ostrieľaným hudobníkom. "Košické štúdio je len našou láskou, či domovom. Okrem neho pracujeme aj pre iné nahrávacie spoločnosti." Za sebou majú prácu pre mnohé známe štúdiá a môžu sa pýšiť spoluprácou s hviezdami tých najzvučnejších mien. Okrem Košíc pravidelne nahrávajú aj v Bratislave alebo v Prahe. Ich rukami prešli nahrávky interpretov ako David Koler, či skupín ako Lucie, Chinaski alebo No Name.

Robo s Romanom nahrávajú rôzne štýly. Od jazzu, cez pop až k metalu. V nahrávaní rôznych štýlov rozdiely nevidia. Používajú sa rôzne nástroje, no technológia nahrávania a masteringu ostáva zhruba rovnaká. Každé štúdio používa iné postupy. Vo väčšine prípadov ide o postupné nahrávanie jednotlivých hudobných nástrojov a vokálu. "Tento postup je vo všeobecnosti dosť zaužívaný. Nahrajú sa jednotlivo gitary, bicie, vokál a iné zvuky. My však preferujeme iný spôsob," hovorí Roman.

Prednosť dávajú nahrávaniu celej pesničky naraz, neprerušovane. Tento spôsob však môže využívať len zohratá kapela so skúsenými hudobníkmi. "Keď hrá kapela spolu naraz, má to lepšiu dynamiku a jednotliví hudobníci vedia lepšie zladiť tóny, či tempo ktoré hrajú. Vtedy im do nahrávania veľmi nezasahujeme. Je totiž radosť nahrávať takéto kapely. Celú prácu spravia za nás. My dbáme len na čistenie zvuku a podobne," hovorí Robo.

Hodina za 350 Sk

Nahrávanie jednej pesničky môže trvať hodinu i celý deň. Najviac zaváži to, či je kapela zohratá a či má predstavu ako by mala znieť nahrávka. Niekedy prídu profíci s naladenými nástrojmi, začnú hrať a nahrávka je dokončená za pol hodinu. Ukončenie nahrávania však neznamená, že je celá práca hotová. Na rad sa dostáva tzv. mastering. To je práca zvukára, ktorou sa snaží dosiahnuť úplné doladenie jednotlivých zvukov. Cieľom je dosiahnutie harmónie medzi všetkými tónmi. Niektoré zvuky sa upravia, niektoré vyhodia, niečo sa bude musieť nahrať ešte raz.

Štúdio na Palackého ulici už prilákalo mnoho známych východoslovenských kapiel. "Nahrávalo u nás dosť veľa miestnych nádejných interpretov. Napríklad prešovská skupina Chiki-liki-tu-a. Tí boli skvelí, sú to fantastickí hudobníci. Navyše veľkí srandisti. Ďalej tu boli skupiny Hrdza, Stereo, Ravens Blue či speváčka Anna Babjaková. Bolo ich veľa a tým, ktorých som nespomenul, sa ospravedlňujem," hovorí Roman.

Oni sami interpretov nevyhľádavajú. Iba si vyberajú z ponúk. Niektoré musia odmietnuť, no len z čisto časových dôvodov. Vzhľadom k tomu, že v Košiciach nahrávajú viac menej pre radosť, snažia sa výjsť v ústrety každému. Mimochodom, cena nahrávacej hodiny je pomerne nízka, iba 300 až 350 korún. "Keď to štúdio robí ako my, investície sa mu vrátia veľmi pomaly. Je to však láska na celý život..."

Tomáš LEMESANI

Autor: J. Gutenberg v STM

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári