V hotelovej izbe našiel pod perinou nahú dievčinu

Keď sa speváka Petra Kotvalda ktosi po miliónty krát opýta, ako to robí, že vyzerá stále ako mladík, len sa zasmeje a povie, že sa treba opýtať jeho štrnásťročnej dcéry, ktorá si o tom myslí čosi iné a občas mu dokáže dať ´poriadne kvapky´. O tom, čo všetko mu jeho deti povedia z mosta do prosta, ale aj o tom, aké to bolo byť obletovaný tisíckami fanyniek, sme sa porozprávali pred 10. onkologickým plesom, ktorý sa uplynulú sobotu konal v košickom GeS klube a na ktorom P. Kotvald zaspieval hosťom do tanca.

P. Kotvald má počas plesovej sezóny kalendár vystúpení plný doslova na prasknutie. "Baví ma baviť ľudí," prezradil. Občas sa mu stane, že po vystúpení sa zamotá medzi tancujúcich hostí a ostane na chvíľu medzi nimi. "Veľmi rád ostanem, podám si ruku s ľuďmi, ktorí o to stoja, rozdám pár autogramov, zapózujem pri fotení... Pokiaľ to nie je veľmi ´vlezlý variant´ akcie, tak ostanem. Na také podujatia, kde by ma ľudia obťažovali, nechodím. Vyberám si."

Svojho času si P. Kotvald užil popularity viac než dosť. Toho pozitívneho, čo so sebou prináša, ale aj negatívneho... "Mal som obdobia, kedy to bolo náročné, ťažké a neraz obťažujúce. Bolo to v čase veľkého ´boomu´ okolo mňa a Standu Hložka v 80-tych rokoch. Bol som mladší, na všetko som mal iný pohľad ako mám dnes. Ale je fakt, že v tom čase to bola asi prvá mánia, ktorá sa v Čechách rozpútala okolo spevákov. V 60-tych rokoch sa síce čosi podobné dialo napríklad okolo skupiny Olympic, ale my dvaja so Standom sme boli prví, ktorí mali veľký záber hlavne na fanynky v puberte. A pritom to nebol náš zámer. Dá sa povedať, že sme boli prvá česká chlapčenská kapela. V týchto končinách to bolo čosi nové. Vyvolali sme veľkú vlnu záujmu, no mali sme také ´fofry´, že sme si to nestíhali ani uvedomovať."

Pri príchode do Košíc si spomenul aj na deň, kedy vypredali v priebehu jedného dňa dva krát tunajšiu športovú halu. "Na oboch koncertoch bolo viac ako päť tisíc ľudí. Spomínam si, že skolabovala doprava, lebo kvôli ľuďom, ktorí sa hrnuli na koncert, nemohli premávať električky... Sami sme sa dívali na tie davy ľudí, ktoré sa valili na náš koncert - bolo to oslnivé a opájalo nás to."

Najhoršie boli

ohrdnutné fanynky

Mohlo by sa zdať, že prejavy popularity boli za socializmu trochu iné, hádam umiernenejšie a že fanynky boli ostýchavejšie, ako tie dnešné. "Ani náhodou. Najhoršie boli tie, ktoré mali pocit, že sme ich ohrdli, keďže sme mali manželky či priateľky. Raz sme sa vybrali na šesťtýždňové turné do Ruska. Jedna z fanyniek sa postarala o to, aby sa medzi manželkami a priateľkami nás dvoch a našich muzikantov z kapely rozšírila fáma, že lietadlo s nami havarovalo kdesi pri Kyjeve. V tom čase neboli informačné toky také rýchle ako dnes a dosť dlho trvalo, kým sa zistilo, ako to je naozaj. Viete si predstaviť, čo vtedy prežívali naši najbližší?"

Iste, nie všetky fanynky boli takéto pomstychtivé. Našlo sa pár takých, ktoré by pre svojho idola urobili čokoľvek. "Raz - bolo to v Karlových Varoch - som prišiel po koncerte na izbu do hotela. Bola tam tma, zatiahnuté závesy. Zapálil som svetlo, šiel k posteli a odhrnul perinu. Pod ňou ležala úplne nahá dievčina... Čo teraz s ňou? Odovzdal som ju do vedľajšej izby," prezradil so smiechom. "Vtedy mi doslova ostal rozum stáť. Diali sa okolo nás absurdné veci - dievčatá v prvých radoch na koncertoch plakali a omdlievali. Také veci som do vtedy videl iba vo filmoch, zrazu sa to dialo mne a ja som popri tom musel myslieť na to, či mám všetky zápočty a ako postíham skúšky..."

Sláva, ktorú začiatkom osemdesiatych rokov okúsil, by sa pokojne mohla postarať o to, aby ´zblbol´. "Ešte na začiatku kariéry som však mal jeden zážitok, ktorý ma poučil o tom, že to môže byť aj dosť nepríjemné a že sa treba mať na pozore a nenechať sa popularitou strhnúť. Prišiel mi totiž list zo súdu. Šlo o to, že ma jedna slečna žalovala o uznanie otcovstva. Našťastie som ju nikdy pred tým nevidel, takže to bolo jednoduché. Lenže povedal som si - to aby som sa bál s kýmkoľvek rozprávať..."

Aj keď mu ženy vystrájali kadečo, nemusel sa báť, že nestretne tú pravú, ktorá by ho chcela pre neho samého a nie preto, že je slávny... "Svoju manželku som totiž spoznal už v roku 1978 na súťaži v Jihlave, kde mala na starosti pohybovú prípravu. Padli sme si do oka, začal si písať. No vlastne - ona písala, ja nie. Hehe." Po roku sa na súťaži v Jihlave stretli znovu, dali sa dohromady, neskôr sa vzali. "Keď som začal spievať a začal byť ´za slávneho´, boli sme už spolu a mne prišlo absolútne neférové kvôli akejsi sláve ohrozovať krásny vzťah, ktorý sme mali. Som verný Rak."

Manželka Hanka mu bola vždy pilierom, o ktorý sa mohol oprieť. A nemala to pri ňom ľahké! "Nedávno som našiel listy, ktoré jej písali moje fanynky. Sú plné slov, ktoré poznám, ale v živote by som ich nepoužil. Stáť vedľa mňa celý ten čas bolo určite ťažké. Raz sa nám stalo, že manželka šla na nákup, syna mala v kočíku. Vtedy bolo nemysliteľné ísť do obchodu s kočíkom, ale ženy sa ani nemuseli báť nechať kočík pred obchodom. Lenže ona sa vrátila a kočík tam nebol. Nakoniec sme ho našli o tri bloky ďalej pri odpadkových košoch. Z takýchto vecí sme mali strach."

P. Kotvald mal to šťastie, že mu nikdy sláva nestúpla do hlavy. "Asi mi bolo z hora dané, že som sa vedel udržať pri zemi. Ale aj tak som v niektorých veciach ´lietal´ - ubližoval som tým najbližším. Manželke som povedal, že keď so mnou chce byť, tak musí prijať všetko, čo to obnáša. Že pre mňa je prvoradé javisko a spievanie a keď sa jej to nepáči, má smolu. Bol som za sebca. Veď keď sa nám narodil syn, bol som síce veľmi šťastný, ale odmietal som s ním kamkoľvek chodiť. Bál som sa, aby ma s ním nevideli fanynky a aby to neublížilo mojej popularite. Život ma našťastie potom naučil. Mal som zdravotné problémy a vtedy som si uvedomil, aké je všetko ´pomíjivé´ a že rodina je tá, ktorá pri mne ostane stáť, nech sa deje čokoľvek. Pochopil som, že som to preháňal. Vrátilo ma to späť, spamätal som sa a uvedomil si, kde sú priority..."

Dokáže osloviť

nové publikum

P. Kotvalda so S. Hložkom najmä skladba Holky z naší školky katapultovala medzi hviezdy československej popmusic. P. Kotvaldovi sa však darí udržiavať sa medzi tými spevákmi, ktorým sa aj po rokoch darí prichádzať stále s novými hitmi. "Mal som veľké šťastie, keď som stretol textára Pavla Cmírala a muzikanta Jindricha Parmu. To sú ľudia, ktorí vedia napísať dobrú pesničku a vôbec to nesúvisí s vekom. Naša spolupráca priam ideálne zafungovala a dokázali sme spolu osloviť vždy nové publikum. Som veľmi vďačný za slávu, ktorú sme si užili so Standom a aj za tie euforické roky, ktoré som zažíval, keď som sa rozhodol pre sólovú kariéru. Darilo sa mi však aj ďalej, veď po výberovke najväčších hitov vznikli skladby ako Marilyn či Mumuland - ďalšie veľké hity. Je to asi šťastie."

Najväčie hity jeho kariéry vraj vznikli náhodou. Keď v roku 1989 nahrával album Gejzír, zdalo sa mu, že je tam priveľa rýchlych tanečných pesničiek a že by to chcelo ´slaďák´. "Jindra mi vtedy povedal, že on pomalé veci robiť nevie. Skúsil to však a vznikla pieseň Milujem se čím dál víc. Podobne to bolo s hitom Mumuland. V roku 2000 bol na mojom turné, nechal sa uniesť atmosférou plných hál, ktoré zborovo spievali moje pesničky a prišiel s Mumulandom. Povedal mi - je to síce také odľahčené a neviem, či sa ti to bude páčiť, ale skúsme to."

Aj keď má P. Kotvald na svojom konte veľa hitov, ktoré vznikli po odchode od S. Hložka, stále sa občas nájde príležitosť, pri ktorej sa spolu postavia na javisko a zaspievajú si. "Len pred pár týždňami sme spolu aj s Hankou Zagorovou hrali na sploločenskom večeri pre takmer 3000 ľudí. Časový odstup tu síce je, ale človek si aj tak uvedomí, že niektoré piesne mali svoju charizmu a ostanú tu navždy. Iste, v časoch našej najväčšej slávy sme robili aj piesne, ktoré vznikali len do počtu. So Standom sme boli spolu päť rokov, 365 dní v roku, vedeli sme o sebe všetko - aj kto nosí aké ponožky. Dostal som ´ponorkovú chorobu´, robili sme aj skladby, ktoré mi vyslovene prekážali a ja som chcel muziku robiť po svojom, preto som šiel na sólovú dráhu."

"Mlado vôbec nevyzerám"

Keď sa ktosi P. Kotvalda opýta, ako to robí, že vyzerá stále ako mladík, môže si byť istý, že je celkom iste už aspoň miliónty človek, ktorý sa ho na to pýta. "Zábavné je, že podľa mňa mlado vôbec nevyzerám. Skúste sa na to opýtať mojej 14-ročnej dcéry. Tá by vám povedala svoje - ona mi vie občas dať ´poriadne kvapky´. Minule som sa jej pýtal, či by mi nebolo treba na tvári čosi mierne prizdvihnúť alebo napnúť... Smiala sa a vravela, nech sa spamätám, že ´ksicht´ mám taký ako mám a nikto mi ho nemôže odpárať... Ak aj naozaj pôsobím mladšie, tak je to zásluha génov. Moja mamička má 73 rokov a stále vyzerá výborne. Ja si skôr myslím, že je dôležité, že sa k sebe samému správam slušne. Ak sa máte rád a neubližujete svojmu telu, tak vám to potom po rokoch nevráti. Tiež si myslím, že keď je človek v šoubiznise, mal by dobre vyzerať, aby sa na neho bol pekný pohľad. Predsa nebudem ľuďom, ktorí si kúpia lístky na koncert, robiť zle, nie?"

Okrem dcéry Viktórie, má aj syna Mikuláša, ktorý má 22 rokov. Dcéra sa celkom ´potatila´ - hrá na klavír, spieva a podľa všetkého uvažuje nad tým, že by tiež robila hudbu. "Občas so mnou spoločne vystupuje. Myslím, že moju prácu obdivuje. Skôr je kritická k vizuálnej stránke, aj keď našťastie mi zatiaľ nikdy nepovedala, že by som bol úplne out. Pritom viem, že ak by to tak bolo, tak by mi to z mosta do prosta povedala. To isté som mal pred časom aj so synom, ktorý je však už veľký a nebýva s nami. Ale v časoch puberty mi tiež bez problémov vedel povedať svoje."

Napríklad sa P. Kotvald synovi raz zveril, že vždy túžil po mäsitých veľkých perách, aké mávajú černosi. "Lenže ako Stredoeurópanovi mi boli dopriate len také nijaké... Raz som sa ho teda opýtal, či by som si nemal nechať do nich niečo vpichnúť, aby boli väčšie. Povedal mi - postav sa hore na kraj schodiska. Ja do teba drgnem, ty spadneš, rozbiješ si ´držku´ a budeš mať napuchnuté pery, veľké celkom ako keby si bol černoch..."

Deti sú Podľa P. Kotvalda úžasná spätná väzba. Preto ľutuje tie hviezdy, ktoré uprednostnili kariéru pred rodinou. "Sú ochudobnení. Je pravda, že tých pár minút počas vystúpenia mám pocit, že som stredobodom vesmíru, ale je to prchavý pocit, ktorý skončí vtedy, keď zídem z javiska. Potom je ťažké vrátiť sa do normálneho života, no práve rodina je tá, ktorá mi to uľahčuje," dodal.

Dátum narodenia: 8. júl 1959

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Žatec

Rodinný stav: ženatý, dve deti

Relax: rodina

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: J. Gutenberg v STM

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári