Chcú, aby si ľudia uvedomili, kto je tu dobrý a kto zlý...
Keď bežný človek počuje slová ako skinheads, či antifa, väčšinou sa mu pred očami vyjaví predstava vyholeného chuligána s palicou v ruke. Každý, kto má aspoň čiastočne rozvinutý všeobecný rozhľad totiž počul o zrážkach fašistov a antifašistov. Je všeobecne známe, že pri týchto incidentoch neostáva len pri slovách, ale svoje majú čo povedať i päste a palice. Mnoho ľudí si vraví, že tento jav sa vyskytuje len v silne ultrapravicových krajinách. Nie je tomu celkom tak. Boj táborov fašistov a antifašistov prebiehajú aj na Slovensku. Košice nie sú výnimkou.
Téma antifašizmu je do istej miery tabu. V televízii, či novinách sa pred aktivitami antifašistického hnutia často zatvárajú oči. Keď už dostane priestor, často je vykresľovaný len ako vyčíňanie mladých chuligánov. O násilných demonštráciách sa totiž píše jednoduchšie, ako o filozofiách, ktoré by mali hlásať. Samozrejme každá minca má dve strany. Tvrdiť, že antifašistická propaganda je niečo čisto šľachetné, by bolo rovnakým omylom, ako tvrdiť opak. No hádzať antifašistov do jedného vreca s individuami, proti ktorým "bojujú", je takisto chybou. K vykresleniu obrazu pravého slovenského člena ANTIFA hnutia sme si preto prizvali samotných členov košickej odnože tejto, nazvime to organizácie. O svoje myšlienky sa podelili 21-ročný Ján a 22-ročný Peter.
O antifašistické filozofie sa väčšina "bojovníkov" začala zaujímať postupne, počas dospievania. Časom spoznávali politický systém a začínali si viac všímať rôzne formy útlaku. Priznávajú, že nie sú žiadnymi svätcami. Prvé znaky fašizmu a iných nemorálnych filozofií si všimli pri pouličných stretnutiach, či počas zábavy v bare. "Najviac sme si to uvedomili pred asi dvoma rokmi. Vtedy ma napadla banda holohlavých chlapov len tak, bezdôvodne. Zrejme sa im nepozdával môj výzor," spomína Ján. Jeho slová nadobúdajú opodstatnenie už pri prvom pohľade na neho. Špecifický tvar účesu, kožená bunda, piercing, či nohavice v štýle punk sú totiž pre neonacistu tým istým, ako červené súkno pre býka...
Ľudí, ktorí priamo alebo nepriamo prišli do styku s vyčíňaním holohlavých fašistických chuligánov, bolo viac. Preto sa "tí druhí" rozhodli, že neostanú sedieť so založenými rukami. Skontaktovali sa cez internet či po známostiach a začali chystať spoločné akcie. Hlavným útočiskom sa im stala ich internetová stránka. Okrem zjednodušenia komunikácie medzi jednotlivými "antifákmi" slúži aj na šírenie ich myšlienok či monitoring fašistov. Po čase sa im ozvali ďalší Košičania, ktorí prevádzkovali podobnú internetovú stránku. Svoju teda zrušili a spojili sa s kolegami. Vtedy si uvedomili, že je ich ozaj dosť.
"Nedá sa to nazvať združením," hovorí Peter. "Sme zoskúpenie ľudí, ktorí bojujú za rovnakú vec. Nemáme žiadne členské preukazy ani nič podobné." Hnutie ANTIFA v oficiálnejšej forme existuje zhruba dva roky. Za svoju hlavnú myšlienku a prvoradý cieľ považuje potlačenie akýchkoľvek foriem útlaku. Ako prostriedok sa snažia využívať pokojné a mierumilovné formy propagandy. "Ide nám hlavne o to, aby sa ľudia, najmä tí starší, dozvedeli, o čom to tu je. Súčasný systém má totiž veľké chyby. Pokiaľ s tým nebudú niečo robiť vyššie orgány, musíme zakročiť my - bežní ľudia. Nie je predsa normálne, že keď niekto vyjde na ulicu, dostane od iného po papuli len preto, že má iné topánky ako dotyčný, alebo podobne."
Ján a Peter tvrdia, že nebojujú len proti pravicovému útlaku. Sú proti každému systému, ktorý potláča základné ľudské práva. Najviac ich vie rozohniť nespravodlivosť na slabších jedincoch, ktorí sa nemajú ako brániť. Kvôli ich sociálnemu cíteniu sú často pokladaní za prívržencov komunizmu. "Určite nie sme komunisti. Naopak. Aj to je jedna z vecí, proti ktorým bojujeme," hovorí Ján. "Vadí nám každý spoločenský mechanizmus, ktorý uprednostňuje alebo utláča nejakého jedinca na základe znaku, za ktorý si nemôže sám."
Od oficiálnejších začiatkov majú košickí antifašisti za sebou niekoľko propagačných akcií. Snažia sa o čo najefektívnejšiu kampaň na internete i v uliciach. "Robili sme napríklad letákové kampane. Mnoho antifa plagátov je v prostriedkoch košickej MHD aj dnes," hovorí Ján, ktorý je jedným z hlavných iniciátorov košických antifa akcií.
Aktívnych členov majú v Košiciach zhruba 50. Bolo by ich aj viac, no len niektorí sú iniciatívni. Aktívni členovia pomáhajú najmä pri propagandách alebo monitoringu. Monitoring je akási malá špionážna databáza, v ktorej sú poznačené mená, prezývky, miesta bydliska i fotky ľudí, ktorí inklinujú napríklad k neonacizmu. "Slúži najmä na rozpoznávanie jednotlivých nacistov. Napríklad, ak bude niekto napadnutý, často mu vieme pomôcť nájsť páchateľa." Aktivity ľudí v zozname takisto priebežne sledujú. Ak by sa dozvedeli o chystanej protifašistickej akcii pripravia sa na ňu.
"Uprednostňujeme mierumilovnú formu propagandy, no niekedy to bez tých pästí nejde. Nenecháme sa predsa biť a utláčať," hovorí Ján, ktorý je na systém monitoringu veľmi hrdý. K šarvátkam dochádza najmä v notoricky známych košických lokalitách. K násilným zrážkam dochádza najčastejšie v baroch alebo priamo na ulici. Obľúbeným miestom stretov fašistov s antifašistami sú Dominikánske námestie, Sídliská Ťahanovce či KVP. Najmä na Dominikánskom námestí to bolo kedysi riadne ostré. Na poslednú bitku si nemali problém spomenúť. "Bolo to nedávno. Šli sme po ulici a z ničoho nič nás napadli piati holohlaví. Mali sme strach boli sme len traja. Obstáli sme však dobre, najmä Jano trafil čo mohol," s úsmevom chváli kolegu Peter.
V zozname však nemajú ani zďaleka všetkých neonacistov. Je to len zlomok, o ktorom boli schopní vypátrať nejaké základné údaje. "Neonacizmus je v našich končinách veľmi rozvinutý. Je až neuveriteľné ako ľahostajne sa k tomuto faktu stavajú štátne orgány." Podľa Jána sú napríklad policajti jednými z ich najväčších neprajníkov. "Namiesto toho, aby bojovali spolu s nami za správnu vec, sa nám snažia znepríjemňovať život. Veď nečudo. O mnohých z nich vieme, že patria k samotným neonacistom," uzavrel Ján toto odvážne, no priznajme si nie celkom nereálne tvrdenie.
Úrady sú vo všeobecnosti ich veľkými neprajníkmi. Kvôli potýčkam s políciou sa často musia rozpŕchnuť a ukončiť akcie. No nalejme si čistého vína. Väčšinou sú tieto policajné zásahy odôvodnené, kvôli porušovaniu mestského poriadku. Podľa antifašistov však ide najmä o to, aký obraz o nich vytvárajú médiá a štátna moc. "Hádžu nás do jedného vreca s nacistami. Je to veľmi slepé" sťažuje sa Ján. Je však pravdou, že úrady i tie najvyššie si často mýlia pojmy. "Napríklad za vrahov Daniela Tupého v Bratislave označili prívržencov hnutia skinheadz. To je smiešne. Skinheadz sú predsa antifašisti a kvôli výzoru by niekoho len tak nezabili. Veď by šli sami proti sebe."
O ich zlý mediálny výzor je takisto postarané. Média podľa nich radi píšu o niečom, o čom nevedia ani len základy. Niekedy je to neškodné, inokedy môže tento omyl spôsobiť podobne ako v ich prípade všeobecné spoločenské opovrhovanie. "Pred 20 rokmi by sme dostali medaily, dnes sa nás ľudia boja. Môže za to štátny systém. Štát prosto nemá rad nič, čo nemôže kontrolovať," zaujal svoj jednoznačný postoj Peter. Z dôvodov, ktoré opísali, preto nespolupracujú so žiadnymi oficiálnymi organizáciami.
Hnutie ANTIFA však nemá len odporcov. Ich prosociálne myšlienky sú sympatické mnohým ľuďom. Záujem o ich združenie je údajne najmä v posledných mesiacoch enormný. "Často nám prichádzajú maily, v ktorých nám ľudia vyjadrujú solidaritu. Píšu nám aj napadnutí mladí ľudia. Opisujú svoje skúsenosti a podobne. Mnohí z nich nám potom pomáhajú pri monitoringu a podobne," vďačne hovorí Ján o spolupracovníkoch.
Dá sa vôbec číselne vyjadriť pomer nacistov a členov hnutia antifa? "Úplne presne sa to vyjadriť nedá," tvrdí Ján a dodáva, že počet "náckov" je o niečo vyšší. Ako hovoria antifašisti, ide najmä o tínedžerov, pre ktorých je fašizmus akýmsi módnym doplnkom. "Sú to väčšinou zasrani, ktorí majú okolo 17-rokov. Iba zopár výnimiek má 20 až 22 rokov." Dôvodov, prečo ich oslovuje práve ideológia fašizmu, je podľa Jána a Petra viac. "Zrejme potrebujú pociťovať nadradenosť nad inými ľuďmi," tlmočí svoj názor Ján a peter dodáva: "Podľa mňa ide o akúsi módnu vlnu."
Mladí chalani, ktorí majú potrebu byť výraznejšími ako ostatní, sa neraz ľahko nechajú strhnúť mylnými informáciami. Stačí, že si pozrú nejaký film, prečítajú časopis. Keď tam vidia vyholeného svalnatého chlapa, ktorého muži obdivujú a ženy milujú, je dosť náchylný uveriť tomuto klamu. Tu je ďalší rozdiel medzi nacistami a antifašistami. "My nemáme žiaden vzor. Nijaký spoločný spôsob obliekania, alebo podobne." Členmi ANTIFA sú učenliví študenti, deti právnikov či "slušáci". Ale aj pouliční bitkári, punkeri či metalisti. "Stáva sa, že nám napíše dievča, akoby vystrihnuté z cirkevného časopisu s tým, že sa k nám chce pridať." V kontraste s týmto javom je už rokmi overený obraz fašistu s vyholenou hlavou, bomberovou bundou a kanadami na nohách.
Do budúcna majú košickí antifašisti viacero plánov. Tým hlavným je podľa ich slov viac sa zorganizovať. Aj dnes existuje mnoho antifašistov, ktorý nevedia o tom, že existuje niečo ako antifa komunita. Veď ako sami hovoria, anifašistom nie je len človek, ktorý mláti holohlavých spoluobčanov v uliciach. "Každý zdravo zmýšľajúci jedinec predsa musí byť proti tomu, čo robili nacisti počas druhej svetovej vojny," myslí si si Ján. Prekrúcanie faktov je choré. Napríklad spochybňovanie holokaustu, koncentrákov a vraždenia a miliónov obetí...
Preto chcú košickí antifašisti o svojich aktivitách informovať v čo najširšej miere aj bežných ľudí. Získať nových aktívnych alebo neaktívnych členov je ich prioritou v najbližšom období. "Plánujeme aj menšie demonštrácie v uliciach mesta. Bližšie však o tom zatiaľ nechceme hovoriť. Ľudia sa o tom dozvedia, keď bude správny čas. Keď bude všetko hotové." Zvažujú tiež vydávanie informačných letákov s určitou pravidelnou periodicitou. V nich by sa písalo o monitoringu nacistov, ale aj o aktivitách hnutia ANTIFA. Týmito prostriedkami by chceli vyvrátiť mýty o ľuďoch ako sú napríklad skinheadi.
"Hlavné je, aby si ľudia uvedomili, kto je tu dobrý a kto zlý. Získali by takto autentický obraz o nacistoch a ich odporcoch", vysvetľuje Peter. Týmito krokmi chcú ukázať nacistom, že si nemôžu robiť, čo chcú. "Pokúsime sa ich z ulíc vyhnať. Kým je to možné..."
Tomáš LEMEŠANI
Autor: J. Gutenberg v STM
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
