Na začiatku každého vyučovania sa modlili k americkej zástave
Žiť v USA, alebo aspoň navštíviť túto krajinu je snom nejedného Slováka. Najmä v očiach tých mladších je Amerika miestom, kde sa skĺbujú sloboda, zábava i bohatstvo. Za túto predstavu môžu čiastočne denne vysielané hollywoodske filmy, ktoré propagujú americký spôsob života, ale i glorifikovaná pozícia USA na medzinárodnej scéne. O tom, či sú Spojené Štáty ozaj krajinou neobmedzených možností, sa mohol na vlastnej koži presvedčiť aj 18-ročný Košičan Martin Drotár. V mestečku blízko Chicaga strávil jeden rok.
Bežný Slovák sa do USA nedostane ľahko. Prekážok je hneď niekoľko. Ak si odmyslíme byrokratické opletačky, nesmieme zabúdať na veľkú vzdialenosť, nákladnosť cestovania a najmä drahého ubytovania. Kvôli týmto faktorom volí mnoho našincov cestu pracovných či študijných pobytov. Martin už od malička sníval o tom, že raz navštívi túto krajinu a spozuná život v nej.
"Prvýkrát som o ceste do USA začal uvažovať dosť dávno. Sledoval som televízny seriál Beverly Hills. Veľmi sa mi páčil životný štýl jeho hrdinov a chcel som to okúsiť na vlastnej koži. Či je to naozaj také skvelé," so smiechom spomína Martin na svoje prvé dôvody odchodu do USA. Samozrejme, vplyv seriálového megahitu nebol jediným. V neskoršom veku si Martin začal uvedomovať aj dôležitosť ovládania cudzích jazykov. "Niekedy v druhom ročníku gymnázia som si povedal, že do toho idem. Chcel som sa zdokonaliť v jazyku a získať nové skúsenosti. Navyše rád cestujem." Definitívne sa rozhodol potom, čo si vypočul pozitívne skúsenosti spolužiaka, ktorý strávil v USA pol roka.
Zaplatil vyše sto tisíc
O konkrétnej forme návštevy USA začal Martin uvažovať zhruba rok pred odchodom. Napokon sa rozhodol pre študijný pobyt, ktorý mu umožnila istá pražská agentúra. "Spočiatku malo ísť o výmenný pobyt, no napokon z toho zišlo." Martinovi teda agentúra poskytla ročný študijný pobyt. Podmienky boli dosť tvrdé. Košičan musel absolvovať rôzne jazykové skúšky. Po ich úspešnom zložení dostal za úlohu napísať v angličtine esej, ktorej obsahom mali byť dôvody, prečo chce vycestovať, jeho predstavy o mieste kde strávi tento pobyt. "Mojou najhlavnejšou podmienkou bolo to, aby som tam mal možnosť hrať hokej. Som totiž hokejista. Okrem toho som chcel byť v blízkosti nejakého väčšieho mesta."
Po prečítaní eseje začala agentúra sondovať v amerických rodinách, ktoré boli v tomto projekte zapojené a prispôsobovať výber Martinovým požiadavkám. Napokon zobral hneď prvú ponúknutú rodinu a so svojim rozhodnutím bol veľmi spokojný. "Najväčším problémom Slováka je pri takomto pobyte jeho cena. Nie je to lacné. Navyše tým, že v mojom prípade šlo o pobyt bez výmeny na celý rok, cena stúpla. Bolo to vyše sto tisíc korún," prezradil čosi o finančných nárokoch agentúry.
Keď boli všetky formality k Martinovmu odchodu splnené, začal sa pripravovať na zmenu prostredia. "Mal som isté obavy. Poslali ma totiž do menšieho mesta, ako som chcel. Volalo sa Reedsburg a malo iba okolo 8 tisíc obyteľov." Martinovou záchranou však bola relatívne krátka vzdialenosť k obrovskému Chicagu. Cesta tam trvala zhruba tri hodiny.
Pocity po príchode do nového domova mal Košičan zmiešané. "Spočiatku je to šok. Úplne sám v neznámom prostredí, kde sa dá komunikovať len anglicky a podobne. Navyše tá zmena časového pásma je otrasná. Týždeň som bol úplne mimo."
XXXXXXXXX
"Rodina bola skvelá. Privítali ma veľmi milo a od začiatku sa ku mne správali prirodzene. To mi veľmi pomohlo prekonať počiatočné obavy," pochvaľoval si Martin prístup rodiny, v ktorej žil. Správali sa k nemu nestrojene. Ako keby patril do ich rodiny. To mu pomohlo pri prekonávaní prvotného šoku a trémy. Stále to však bolo ostýchavé. Najmä z Martinovej strany boli prvé kroky v komunikácii pomalé. "Spočiatku som sa dosť hanbil. To bolo chybou. Neskôr som si to uvedomil a začal sa pokúšať nadväzovať rozhovory čo najčastejšie."
Dnes už vie, že najväčšou chybou, ktorú môže cudzinec v novej krajine urobiť, je to, keď sa uzavrie sám do seba. Martinov proces aklimatizácie trval aj napriek jeho snahám čo najskôr zapadnúť dosť dlho. "Ako doma som sa tam začal cítiť až po niekoľkých týždňoch. Napríklad jedlo z chladničky som si bez opýtania vybral až po dvoch mesiacoch." Znovu však Martin dodal, že päťčlenná americká rodina, v ktorej žil, bola pre neho najväčšou oporou celého pobytu. Tvorila ju stará mama, otec, matka, 15-ročný syn a 11-ročná dcéra.
Na Slovensku sa s obľubou hovorí o neporovnateľne nižšej úrovni amerických škôl oproti tým našim. Podľa Martina tomu nie je celkom tak. "Určite by som vyzdvihol ich školský systém. Je omnoho efektívnejšie. Funguje selektívne už na strednej škole." Každý si vyberá predmety, ktoré chce študovať. Je určených zopár hlavných - povinných predmetov. K nim je možnosť vybrať si také, aké študent chce študovať s tým, že každý predmet má určitý kredit. Za jeden semester (školský polrok) je určené získať istý počet kreditov. Podľa Martina je to veľmi podobné ako na slovenských vysokých školách. Ďalším plusom amerických stredných škôl je omnoho objektívnejšie písomné skúšanie študentov. Niečo ako ústne skúšky tam neexistuje.
Myslel si, že bude outsider
Vyučovanie na Reedsburg Area High School, ktorú Martin navštevoval, bolo podobné ako na Slovensku. Škola začínala klasicky o ôsmej hodine ráno. Na začiatku školského dňa sa opakovala zaujímavá ceremónia. "Na začiatku vyučovania sme sa museli stále postaviť a pomodliť k americkej zástave. Tie vety si budem pamätať navždy," s úsmevom hovorí o tomto zaujímavom prejave amerického národovectva.
Američania sú známi ako veľkí patrioti a národovci. Martin mal preto obavy z toho, ako naňho zareagujú domáci študenti. "Spočiatku som sa obával, ako ma budú brať ostatní spolužiaci. Veď mnohí nemali ani poňatie, kde sa vôbec Slovensko nachádza. Preto som si myslel, že budem nejaký outsider." Realita však bola iná. Všetci boli k nemu milí. Snažili sa s ním čo najviac komunikovať a zaujímali sa o neho. Študent z pre nich neznámej európskej krajiny bol pre nich veľkým lákadlom. Spolužitie v triede si preto Martin veľmi pochvaľoval. "Je to tam lepšie, prirodzenejšie ako na Slovensku. U nás sa v triede väčšinou vytvoria akési skupinky ľudí, ktorí majú niečo spoločné a izolujú sa od ostatných. Tam sa baví každý s každým. Bez ohľadu na to či je športovec, alebo dajme tomu biológ."
Ďalšou výraznou odlišnosťou v živote slovenského a amerického študenta je aktivita po škole. Kým na Slovensku sa triedny kolektív po vyučovaní rozpŕchne každý iným smerom, v USA je práve čas po škole časom vzájomných konverzácií, zábavy a poznávania sa. "Funguje to tam skvele. Po každom vyučovaní sa študenti stretávajú na mimoškolských aktivitách. Väčšinou sme hrávali nejaké športy."
Študenti teda spolu trávia takmer celý deň. Martin hrával v letnom semestri americký futbal, neskôr obyčajný soccer. "Chcel som skúsiť americký futbal. Bol som zvedavý aké to je. Po zopár týždňoch som to však nechal. Chalani, ktorí to hrávajú, sú totiž ozajstné gorily," priznáva Martin, ktorý aj napriek svoje hokejovej postave nestačil na miestnych borcov. V zimnom semestri hrával hokej za miestny vysokoškolský klub. "Veľmi mi to psychicky pomáhalo. Hokej som totiž hrával aj doma za dorastencov HC Košice."
V triede nebol jediným cudzincom. Okrem Slováka bola na rovnakom pobyte študentka z Nemecka a Španiel. "Vychádzal som s nimi ako s ostatnými, no netrávili sme spolu nejako extra veľa času. Španiel totiž nevedel dobre anglicky." Okrem rodiny a spolužiakov si Martin našiel množstvo kamarátov. S jedným domácim si dokonca rozumel natoľko, že spolu trávili takmer celý voľný čas. "Veľmi sme si rozumeli. Ešte aj teraz sme v kontakte."
Čo sa týka zážitkov je Martinov pobyt takisto bohatý. Pri predstave amerického študenta sa každému s určitosťou vybaví domová party. "Robili sa študentské oslavy doma u spolužiakov. Bolo to presne ako vo filmoch. Prišlo 300 ľudí a doniesli sa sudy piva... Raz bol z toho aj problém. Prišla policajná razia a utekali sme cez les," s úsmevom nám prezradil túto delikátnu spomienku. Najpríjemnejšie má z návštev Chicaga, či ciest po rôznych amerických štátoch. Vďačí za to svojej rodine. "V tomto boli skvelí. Často ma sebou brali na výlety. Na sever, na juh, všade. Bol som na Floride, či na zápas NHL v Colorade." Najradšej však spomína na koniec roka sprevádzaný pompéznymi ceremóniami. "Mali sme absolventské čiapky, ktoré sme po ceremónii vyhodili do vzduchu. Bolo to pekné."
Martin dnes s odstupom dvoch rokov spomína na tento pobyt vysoko pozitívne. "Dalo mi to veľa. Dokázal som si, že sa viem prispôsobiť novému prostrediu, naučil som sa jazyk, získal mnoho kontaktov, ktoré dodržujem dodnes." S americkou rodinou, či jeho najlepším americkým kamarátom si píše dodnes. Dokonca ho priatelia spoza oceána často volajú späť. Pozvania neodmieta. Na leto už ma naplánovanú návštevu jeho "amerického" domova.
Život amerického študenta je podľa Martina krajší ako slovenského. Najlepší pocit mal z plnohodnotne stráveného voľného času. Na Slovensku zvyknú študenti mrhať časom po baroch. V USA sa mimo školy zdokonaľovali v obľúbených aktivitách a nadväzovali nové vzťahy. Napriek tomu by v tejto zaoceánskej krajine nedokázal žiť. "Hoci som sa tam mal fajn, uvedomil som si, že moje miesto je na Slovensku. Veľmi mi chýbala rodina i slovenskí priatelia. Nedokázal by som ich opustiť nastálo."
Tomáš LEMEŠANI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
