Najprv objednal drink, potom chcel aj čašníčku
Odvolacie senáty majú za úlohu preskúmať, či je rozsudok, vynesený nižším súdom, v súlade so zákonom. Po preskúmaní spisového materiálu sudcovia verdikt potvrdia a stane sa právoplatný, alebo ho zrušia a kauzu vrátia nižšiemu súdu na ďalšie dokazovanie. Dnes sme v archíve siahli po prípade, ktorý sa z bežnej praxe trochu vymyká. Odvolací senát v ňom síce rozsudok okresného súdu zrušil, no vyniesť nový mu neumožnil. Naopak. Urobil to sám a odsúdenému obžalovanému ešte viac "pridal".
Iba 17-ročná brigádnička Erika mala v osudný večer v jednom z barov na Hlavnej ulici premiéru. Prvá zmena a hneď sobota, kedy nezvykne byť jediný stôl dlho prázdny. Útla dievčina sa mala čo obracať, aby stihla obslúžiť všetkých hostí vo svojom "rajóne". Opäť mali plno. Bol máj - lásky čas, a vtedy sa zamilované mpáriky nahrnú do barov či reštaurácií a tam si šepkajú do úška sladké nezmysly. Jeden z hostí sa však od väčšiny klientely líšil. Bol ním 37-ročný Vladimír H. Jeho pozornosti neušlo, že drinky roznáša aj sympatické žieňa. Také, po akom vždy túžil, no aké sa mu akoby naschvál vyhýbali. Možno aj preto, že potetované telo nebolo práve to, po čom dievčatá Erikinho typu túžia. A keby vedeli, že už šesťkrát "sedel", väčšinou za násilné trestné činy, možno by mu ani čistá koža nepomohla...
Po vari piatom drinku sa Vladimír rozhodol, že tú "pipku" musí mať. Po dobrom, či po zlom. Hoci predpokladal, že násilím by to bolo rýchlejšie, skúsil to najprv klasickým "balením". "Ja som si ho nevšímala až dovtedy, kým ma začal obťažovať," opísala Erika spôsob, akým jej Vladimír prejavoval sympatie. "Obsluhovala som, a snažila som sa mu vyhnúť, ale prišiel za mnou, dal mi pusu, pýtal sa ako sa mám. Keďže to bol hosť a ja som nechcela hneď v prvý deň sťažovať, sama som sa snažila udržať si od neho odstup. On však stále dobiedzal. Vystatoval sa, koľko vypil a čo by som s ním mohla zažiť. Keď som raz šla okolo, stiahol ma na kolená tak prudko, až sa pod nami zlomila stolička."
Erike sa obťažovanie zo strany hosťa nepáčilo a aby túto trápnu situáciu nejako ukončila, rozhodla sa na chvíľu opustiť "bojisko". Napokon, beztak potrebovala ísť na tealetu. Zároveň dúfala, že až nebude "nápadníkovi" chvíľu na očiach, jeho záujem opadne a možno bar opustí. No mýlila sa. Vladimír si síce uvedomil, že po dobrom cesta k rozkoši s neznámou kráskou nevedie. No ustúpiť nemal v úmysle. Komplimenty nezabrali, bol čas na trochu tvrdšie argumenty. Fakt, že sa dievčina kamsi vytratila, mu zahral do karát. Vstal a nenápadne sa vybral čašníčku sledovať.
"Odišla som na toaletu pre zamestnancov," pokračovala Erika v opise osudných okamihov. "Nikdy by mi nenapadlo, že tam ten muž príde za mnou, preto som prvé dvere za sebou nezamkla. Vošla som do kabínky a po chvíli som počula, že sa tie dvere otvorili, potom zavreli a niekto ich zamkol. Jediné, čo mi napadlo, bolo, že prišla moja kolegyňa." No nebola to ona. Vladimírovi sa plán podaril. Nikto si ho nevšimol a teraz má tú pipku iba pre seba. V duchu už premýšľal, čím začne, aby okamihy, ktoré nastanú, využil čo najefektívnejšie...
Keď vyšla Erika z kabínky, zažila šok. Žiadna kolegyňa. Pred ňou stál ten otravný hosť a z očí sa mu zračilo všetko, len nie láska k blížnemu svojmu... "Chytil ma pod krk a povedal, aby som nevrieskala, lebo ma zabije. Prosila som ho, aby ma pustil, ale on mi začal nadávať, že som obyčajná šľapka... Prikázal mi, aby som sa vyzliekla. Bála som sa ho, preto som urobila čo chcel. Keď som bola vyzlečená, chytil ma za vlasy a trhnutím ma donútil kľaknúť. Chcel, aby som ho vyfajčila... Urobila som to, lebo som z počutia vedela o jeho trestnej činnosti, aj že je agresívny, obzvlášť, keď si vypije. Hovorilo sa tiež, že mu je jedno, či ide o dievča alebo o chlapca. Vždy vraj urobí to, čo chce, a ešte ho aj zbije..." Erika mala čo robiť, aby sa pri činnosti, ktorú po nej Vladimír chcel, nepovracala. No podvedome si vravela, že to nejako musí vydržať. Bála, sa, že ak by toho muža neposlúchla, mohol by jej ublížiť. V takej chvíli idú zásady bokom. Podstatné je prežiť...
Vladimír bol ako v siedmom nebi. Pri nohách mu kľačalo dievča, aké nikdy v živote nemal a ešte mu aj robilo "dobre". Samozrejme, príležitosť chcel dokonale využiť. Orálny sex bol iba predobrou a v duchu už spriadal plány na druhé kolo. "Odrazu ma zvalil na zem a znásilnil," pokračovala Erika. "Súložil so mnou asi trikrát, lebo nevedel dosiahnuť vyvrcholenie. Po celý čas som sa veľmi bála. Nekričala som, aby mi ešte viac neublížil. Iba som sa v duchu modlila, aby sa to čím skôr skončilo..."
Nebyť toho, že si Erikinu neprítomnosť v bare všimol ostatný personál, možno by ju Vladimír donútil k ďalším zverstvám. Keď sa ju však po tretíkrát pokúšal znásilniť, ozvalo sa búchanie na dvere a jemu došlo, že raj na zemi sa skončil. "Keď sa Erika z toalety dlho nevracala, nepripisoval som tomu nejaký význam, kým ho na to neupozornil aj kolega. Ten tam chcel uložiť časť stoličiek a slnečníkov z terasy," opísal Erikino vyslobodenie jeden z čašníkov. "Bol som sa tam pozrieť a zistil som, že dvere sú zamknuté. Pokračoval som v práci a po čase som to skúsil opäť. Dievčatá, ktoré tam sedeli ma upozornili, že dnu je Erika a že za ňou videli vojsť nejakého chlapa. Podľa ich popisu som sa dozvedel, že ide o Vladimíra. Povedali mi aj to, že vulgárne nadával čašníčkam a napádal ich."
Tušiac, že za dverami sa môže diať niečo nekalé, sa ich čašník pokúšal otvoriť. Nešlo to, no odrazu sa zjavili chlapi zo súkromnej bezpečnostnej služby a chceli dvere vylomiť. Napokon k tomu nedošlo, lebo Vladimír ich odomkol sám. "Ako prvá vybehla Erika," pokračoval jej kolega. "Prešuchla sa pomedzi nás a išla rovno do skladu za barom. Neskôr som ju videl, ako tam čupí na zemi a plače. Stále sa pýtala, či je Vladimír nablízku." Ten vyšiel z toalety až po chvíli a okamžite sa dostal do konfliktu s pracovníkmi SBS-ky. Tí boli predsa len iné väzby, než útla divečina a po chvíli násilníka spacifikovali.
Samozrejme, tým sa incident neskončil. Keď vyšli okolnosti Erikinho zajatia najavo, pokračovanie mal na polícii. Vladimír bol obžalovaný zo znásilnenia a putoval do väzby. Súdna dohra mala dve etapy. Prvú na "okrese", kde obžalovaný tvrdil, že poškodená ho sama pozvala na toalety a on sa iba "podrobil" jej programu. Senát mu neuveril a poslal ho na 3 roky do II. NVS. Druhá etapa sa udiala na Krajskom súde, kde Vladimírovi k trom rokom pridali ešte jeden nevyše.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
