súvislosti, ktoré sa doposiaľ neobjavili v žiadnych publikáciách. Jej príprava trvala päť rokov. O kvalite knihy svedčí fakt, že sa na jej tvorbe podieľalo až 22 renomovaných autorov. Okrem slovenských historických archívov pátrali aj v archívoch v maďarskom Sátorajaújhely, Budapešti a v Berehove na Ukrajine. Kniha má 475 strán a obsahuje 140 historických fotografií. Vyšla v náklade 2-tisíc kusov.
MICHALOVCE. Zostavovateľmi publikácie sú historik Mgr. Mikuláš Jáger a Ing. Vladimír Sekela. Z prípravou knihy začali v roku 2002 so súhlasom vtedajšieho mestského zastupiteľstva.
Historici sa podľa Sekelu tak ponorili do príprav knihy, že pri jej finálnom spracovaní museli množstvo spracovaných a zdokumentovaných informácii napokon korigovať. "Zistili sme, že rozsah jednotlivých kapitol sa dosť prekročil a preto sme museli robiť kompromisy. Nie však na úkor kvality a historických faktov," spresňuje. Značný podiel na konečnej podobe tejto publikácie patrí podľa Sekelu Mikulášovi Jágerovi.
Publikácia je rozdelená na dve základné časti: Prírodne pomery a demografia a História Michaloviec a priľahlých častí od praveku až po súčasnosť. Vydanie knihy a jej prípravu zafinancovalo mesto Michalovce. Publikáciu uviedli do života netradičným spôsobom. Namiesto krstu ju primátor Viliam Záhorčák symbolicky poznačil mestskou pečaťou.
Pútavá cesta storočiami
Kniha približuje Michalovčanom históriu mesta a územia od staršej doby kamennej, cez stredovek, Michalovce v dobe vlády Mateja Korvína, v čase tureckých nájazdov, v období bojov o uhorský trón, v čase Slovenskej republiky, spoločného Československa, v období svetových vojen až po súčasnosť. Mapuje hospodárske, vlastnícke, národnostné a náboženské pomery. Demografický vývoj, rozvoj stavebníctva, kultúry, školstva a športu. Sociálne pomery, rozvoj obchodu služieb a dopravy. Publikácia podľa Sekelu prvýkrát prináša kompletné a komplexné historické fakty o stredoveku, ktorý bol v predchádzajúcich publikáciách zachytený len čiastočne.
Po deviatej sa piť nesmelo
Kniha odhalí čitateľom aj množstvo historických zaujímavosti a kuriozít, o ktorých Michalovčania nikdy nepočuli. Napríklad nariadenia zemepánov, ktorí sa stretli v roku 1607 a prijali ustanovenia, ktoré sa dotýkali duchovného, mravného a hmotného života v meste. Dvadsaťsedem šľachticov z Michaloviec a okolia určilo normy správania, ktoré sa mali dodržiavať na verejnosti.
Prísne bolo posudzované aj správanie sa na verejnosti a využívanie voľného času. Napríklad po deviatej večer, keď zvonár odzvonil večierku, museli zatvoriť krčmy a nesmelo sa predávať víno ani pivo. Zakázané bolo po tomto čase púšťať do domov hazardných hráčov a kartárov. Za to hrozila pokuta 1 zlatý. Zakázané bolo aj v nedeľu robotovať na poli. Pokuty sa nevyhli ani remeselníkom a mäsiarom, ktorí sa snažili podviesť zákazníkov.
Prudký rozvoj mesta
V roku 1921 žilo v Michalovciach 7 351 obyvateľov. V rokoch 1911 až 1921 vzrástli o viac ako 1 100 obyvateľov. Z hľadiska demografického vývoja vysoko predbehli všetky mestečká Zemplína. Prevratný bol nárast počtu obyvateľstva v rokoch 1924 až 1930. Okrem prirodzeného prírastku to predovšetkým ovplyvnili aj politicko-administratívne rozhodnutia, akými boli povýšenie Michaloviec na sídlo Zemplínskej župy, umiestnenie stálej vojenskej posádky, ale najmä v roku 1925 pripojenie k mestu dovtedy samostatnej obce Stráňany s viac ako 1 500 obyvateľmi.
V knihe sa venuje väčšia pozornosť aj osobnostiam, ktoré mali výrazný podiel na rozvoji mesta a okolia. Medzi ne nesporne patrí gróf Imrich Sztáray (1698 - 1769), ktorý spájal mesto. Gróf získal takmer 150 sedliackych a železiarskych usadlostí. Rozvoju mesta pomohli aj hlavný notársky tajomník Myron Čollák a dlhoročný starosta Ferdinand Alexa, ktorý starostoval v rokoch 1920 až 1938. Autori nezabudli ani na bežných Michalovčanov remeselníkov, obchodníkov. Mnohí Michalovčania tu pri listovaní možno objavia mená svojich predkov.
Fotografie na dokreslenie
Kniha obsahuje presne 140 fotografií. Sekela vysvetľuje že cieľom autorov bolo staviť na historické fakty a úlohou fotografie je len knihu vhodne dopĺňať a dokresliť dôležité súvislosti. Viacero starobylých snímok pochádza z archívu Zemplínskeho múzea v Michalovciach, ale aj súkromných zbierok. Pri listovaní publikácie mnohých čitateľov možno prekvapí fotografia z roku 1931, ktorá zachytáva jedinečné prírodné kúpalisko na Laborci. Nechýbajú ďalšie fotografie budov, ktoré kedysi boli pýchou Hlavnej ulice a dnes sú už len minulosťou a spomienkou zachytenou na fotografii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
