kypiacom živote v slovenských jaskyniach svedčí množstvo nálezov, ktoré skrývajú nejednu zabudnutú udalosť. Na Slovensku máme približne 5 500 jaskýň. Z nich asi jedna tretina bola osídlená od praveku po novovek.
POPRAD/SPIŠ. Zvláštnou kapitolou sú spišské jaskyne. Región Spiša je archeologickým rajom sám osebe. O to zaujímavejšie sú jaskyne na jeho území. Ich mystérium už pätnásť rokov skúma známy archeológ Marián Soják. Nedávno vydal knihu s názvom Osídlenie spišských jaskýň od praveku po novovek. Obyvatelia tej-ktorej dediny či mesta niekedy vôbec netušia, že v blízkosti ich sídla sa vôbec nejaké jaskyne nachádzajú. A už vôbec netušia, aké tajomstvá v sebe skrývajú. "Od detstva ma bavila príroda a jej súčasťou sú aj jaskyne, priepasti a previsy," povedal pre Korzár autor publikácie. "Väčšinou sa skúmajú sídliská vo voľnom teréne. Ja som k nim pridal tiež jaskyne. V tých je ukryté nesmierne bohatstvo, ktoré naša veda zatiaľ nevyužila." Treba dodať, že speleoarcheológia nemá ďaleko k adrenalínovým športom a predpokladá značnáú fyzickú zdatnosť tých, ktorí sa rozhodli slovenské jaskyne skúmať. V podstate ide o prepojenie archeologických, jaskyniarskych a horolezeckých schopností. Potom nasleduje interdisciplinárny výskum, fotografovanie, zakresľovanie, analýza pamiatok hmotnej kultúry a napokon publikovanie.
Pravekí ľudia, aj peňazokazci
Prvou jaskyňou, ktorú Marián Soják preskúmal, bola Suchá diera v Spišskej Teplici, obci iba niekoľko kilometrov vzdialenej od Popradu. Už prvé prieskumy dokázali, že jaskyňa bola kedysi naozaj domovom či skrýšou pre pravekých ľudí. "Zistili sme, že Suchá diera bola osídlená už pred vyše 12 000 rokmi, v neskorom paleolite." Prekvapením boli však aj ďalšie nálezy. Suchú dieru si ako miesto svojej pôsobnosti vybrali peňazokazci, ktorí si tu v 15. storočí zriadili dielňu. Ostali tu po nich štyri pravé denáre z čias kráľa Mateja Korvína, ale aj tridsať medených falzifikátov týchto mincí, medené polotovary a odpad vzniknutý pri ich výrobe. Ktovie, ako falšovatelia skončili. Trestom za túto činnosť bolo v stredoveku liatie žeravého cínu do hrdla, odťatie končatiny, obesenie, či utopenie. Jaskyne boli celkovo obľúbeným miestom peňazokazcov. Stopy po ich činnosti sa našli v Jaskyni pri Zlatej diere neďaleko Letanoviec, v Kláštornej jaskyni, takisto pri Letanovciach a v jaskyni neďaleko obce Poráč.
Temný príbeh v Temnej jaskyni
Spišský hrad stojí na skale, v ktorej sú pukliny a diery doslova ako v ementáli. "Ak by boli v stredoveku túto skalu videli zvnútra, určite by na nej neboli postavili hrad," uvažuje Marián Soják. No stalo sa, hrad stojí, skala pod ním tiež. Pretínajú ju však obrovské pukliny, ktoré sú síce vysoké, dosahujú výšku až 35 metrov, no do mnohých z nich sa na šírku zmestí len subtílnejší jedinec. Najväčším priestorom pod hradom je Temná jaskyňa. V novoobjavených a ťažko zdolateľných priestoroch skončil svoju životnú púť neznámy človek z doby rímskej, zrejme kupec. Stalo sa tak približne na konci 2. storočia nášho letopočtu. Pri kostiach dospelého muža sa našli dva kožené mešce a 20 mincí z čias rímskych cisárov Vespasiana až Septimia Severa, teda z 1. 2. storočia nášho letopočtu. Už asi nikto nezistí, ako sa dávny kupec do puklín Temnej jaskyne dostal. Možno bol chorý alebo zranený. Na jeho kostiach sa našli viaceré rany. Možno tu hľadal úkryt, možno si nevšimol vchod do jaskyne a zrútil sa do nej.
Zaujímavým z pohľadu výskytu jaskýň je aj neďaleký Dreveník. Nachádza sa tu približne štyridsať jaskýň. Najzaujímavejšou je Puklinová jaskyňa. Jaskyniari tu pred niekoľkými týždňami našli ľudskú lebku, kosti, črepy a nádoby z neskorej doby kamennej, staré vyše 4500 rokov. "Aby sa zamedzil prístup nepovolaných návštevníkov do významnejších jaskýň, ich vchody sa uzatvárajú kovovými dverami či mrežami. Je to aj prípad Puklinovej jaskyne."
Kultové obrady aj záchrana životov
Mnohé jaskyne slúžili na rôzne kultové obrady a rituály. Neraz aj s ľudskými obeťami. V jaskyni Babská diera, alebo v Majda-Hraškovej jaskyni v Slovenskom krase sa našli masky vyrobené z tvárovej časti ľudských lebiek. V známom Zádielskom kaňone leží Kostrová jaskyňa. Bádatelia v nej objavili asi polmetrovú vrstvu ľudských a zvieracích kostí spolu s archeologickými nálezmi. Väčšina slovenských jaskýň však slúžila skôr ako ochrana pred neľútostným počasím, divou zverom, ale aj pred nepriateľom. O jaskyni v Moldave nad Bodvou sa po dlhé stáročia tradovalo, že sa v nej ukrývali ľudia počas mongolsko-tatárskeho vpádu v roku 1241. Marián Soják so spolupracovníkmi s úžasom zistil, že nejde o legendu: "Tí ľudia sa tu naozaj ukrývali. Krátku dobu tu žili, ale aj umierali. Od hladu, zimy, chorôb... Našli sme tu viac hrobov a kostrových pozostatkov. Jedna z kostier bola detská. Ako dar položili na hruď chlapca železnú dýku. Nad hrobom dospelého jedinca boli stopy po ohni, ktorý mal pôvodne pietnu, očistnú funkciu. Celkovo sa tu ukrývalo možno tridsať ľudí."
Zákon ich chráni
A sú tu ďalšie a ďalšie zaujímavé jaskyne. Pri Spišskom Podhradí sa nachádza Ľadová jaskyňa, v ktorej sa našli zvyšky kostry človeka a osem jantárových korálikov z náhrdelníka. V smižianskej jaskyni Tri skalky bol objavený fragment kostenej ihlice a parohová bočnica zubadla s "mykénskou ornamentikou". Letanovská jaskyňa Čertova diera skrývala dokonca zlatý pokrútený predmet, pravdepodobne nákrčník. Jaskyne slúžili pustovníkom, o čom svedčí názov jaskyne Mníchova diera, ktorú nájdeme pri Hrabušiciach. V Letanovciach Ružovej jaskyni si svoju dielňu zriadili stredovekí alchymisti. V jaskyniach pri Lučivnej sa našli kosti jaskynných medveďov a dokonca aj nosorožcov. Čo jaskyňa, to archeologické bohatstvo. "Treba mať na zreteli, že podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sú jaskyne chránené ako prírodné pamiatky. Predstavujú súčasť prírodného dedičstva Slovenskej republiky s najvyšším stupňom ochrany. Preto ich musíme všetci ochraňovať", dodal na záver Marián Soják.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
