Ľadovú plochu arény "pochovali" pod tristo ton prešovskej hliny
Pripraviť Steel Arenu na kvalifikáciu majstrovstiev sveta freestyle motocrossu bola mimoriadne zodpovedná úloha. Veď nešlo o žiaden amatérsko-exhibičný program. Každý detail preteku bol pod prísnym drobnohľadom Svetovej Motocrossovej Federácie a pretekov sa zúčastnila až na zopár zranených pretekárov celá svetová špička. Okrem nich si obdiv zaiste zaslúži aj organizačný tým, ktorý dokázal mihnutím oka vykúzliť z veľkého zimného štadióna prvotriednu motocrossovú dráhu. Ako sa im to pdarilo?
Akcia sa konala pod dohľadom komisárov Českej Motocrossovej federácie a Svetovej Motocrossovej Federácie, ktorá organizuje samotné majstrovstvá stveta. Tá však dohliada len na technickú stránku preteku. Za organizačný manažment zodpovedal miestny organizátor. Tým, ktorý to celé "upiekol", bol 28-ročný Jozef Murín. Na svoj relatívne mladý vek už toho zorganizoval neúrekom. Ako spoluorganizátor, či organizátor mal čo povedať pri množstve najväčších slovenských hudobných festivalov, koncertných šnúrach slovenských hudobných hviezd, či napríklad snowboardových pretekoch.
K Freestyle motocrossu sa dostal práve pri snowboardových pretekoch, keď v roku 2006 zorganizoval na snehovej dráhe okrem hlavných pretekov aj Freestyle motocross exhibíciu. "Bolo to v Drienici, kde som sa spoznal s českými pretekármi Liborom Podmolom a Davidom Rejskom. Stali sa mojimi veľmi dobrými kamarátmi a postupne som začal rozmýšľať nad nejakou väčšou akciou." Samozrejme takéveľké podujatie sa nedá spraviť zo dňa na deň. Kvôli časovej a finančnej náročnosti sa J. Murín spojil s priateľom, ktorý dostal za úlohu vybaviť všetko potrebné. Šlo najmä o licenciu SMF, no i iné potvrdenia, bez ktorých by sa akcia nemohlo uskutočniť. V hre bolo viacero lokalít, kde by sa šou mohla konať. Rozhodnutie napokon padlo na Steel Arenu. "Som východniar. Pochádzam z Prešova. Košice poznám dobre, navyše Steel Arena nám svojimi technickými parametrami vyhovovala najlepšie, " vysvetľuje hlavný organizátor svoje rozhodnutie uskutočniť pretek v Košiciach.
Ďalšou dôležitou a ťažkou skúškou pre organizačný tým bolo nachystať projekt a splniť mimoriadne prísne bezpečnostné kritéria košického hokejového svätostánku. "Museli sme zabezpečiť protipožiarne zabezpečenie, lekársky dozor a podobné veci, na ktoré kladú v Steel Arene veľký dôraz." Keď boli všetky licencie a zmluvné podmienky dohodnuté, pustili sa do klasického komerčného boja. Zháňali sponzorov, robili reklamnú mediálnu kampaň a podobne.
Najprv podlaha, potom fólia
Steel Arena by sa dala prirovnať k akémusi čarovnému domčeku, ktorý sa mihnutím oka dokáže premeniť na palác či chalúpku. Od jej otvorenia sa v nej hralo nespočetne veľa hokejových zápasov (vrátane reprezentačných), basketbal, uskutočnili sa tam rôzne hudobné koncerty, predstavenia speváckych zborov, tanečné vystúpenia, plesy a podobne. K najťažšie realizovateľným projektom však bezpochyby patrila minulovíkendová show vo freestyle motocrosse. Premeniť kovový gigant s obrovskou ľadovou plochou na prašnú motorkársku dráhu plnú hlinených kopcov nie je žiadna maličkosť.
"Ľad sme neroztápali. Pod hlinou sme mali klasickú ľadovú plochu," vysvetľuje J.Murín. Ľadová plocha sa prekryla špeciálnym povrchom, ktorý je v Steel Arene na takéto príležitosti k dispozícii. "Je to akási umelohmotná podlaha. Používa sa ako kryt na ľad pri každom ´nezimnom´ podujatí." Na tento povrch sa ešte položilo niekoľko vrstiev špeciálnej fólie a mohlo sa začať s vytváraním hlineného kolosu. "Použili sme 300 ton špeciálne preosiatej hliny. Jej množstvo sme vypočítali podľa rozlohy plochy a poradili sa s ľuďmi, ktorí to už robili." Vykopať 300 ton zeminy odniekiaľ spred obytného bloku by zrejme nebolo veľmi múdre. Túto objednávku teda zrealizovala firma z Prešova, ktorá hlinu aj preosiala.
Aby bolo jej nanášanie rýchlejšie a jednoduchšie, najprv si ju navozili na špeciálne miesto hneď za Steel Arenou. Dialo sa tak ešte v čase bežnej prevádzky aréna, teda počas hokejových zápasov. Keď bola všetka zemina nanosená a aréna prichystaná na úpravy, začalo sa s nanášaním. "Tam sme narazili na jediný problém ktorý je v Steel Arene. A to úzky produkčný prístup. Vozili sme to prakticky len cez priestor kadiaľ chodí rolba." Z tohto dôvodu museli hlinu navážať menšími aviami, miesto pôvodne plánovaných veľkých nákladných vozidiel. Keďže má jedna avia nosnosť približne 3 tony, môžete si vypočítať koľko výsypov museli pomocníci vykonať.
Hlina sa nenavážala len tak ledabolo. Pri tvarovaní dráhy a stavbe skokov sa spolupodieľali zahraniční špecialisti a napokon i samotní pretekári. Dráha, samozrejme, nebola len rovinou. Stavali sa na nej rôzne odskokové rampy, nájazdy, či doskočiská. Tie sa stavali zo špeciálnych konštrukcií z kovu, prípadne i dreva. "Mali sme tu štyri kusy dvojmetrových odskokových rámp a dve štvormetrové mobilné dopady. Počet a ich charakter si určili samotní pretekári."
Hasiči aj lekári
Okrem odskokových rámp, ktoré slúžia pretekárom na odraz pred skokom a mobilných dopadov, ktoré slúžia na zmiernenie pádu, bolo k dispozícii i niekoľko ďalších menších rámp, či prekážok. Tie sa však využívali len pri exhibíciách, či uvádzaní súťažiacich. O tvarovanie hliny na prekážkach i dráhe sa nestarali len pomocníci s lopatami. Na utlačenie zeminy využili rôzne valce a iné ťažké prístroje. "Celkovo sme tu mali dva bágre, jeden manipulátor, tri šmykom riadené nakladače, žeriavy, valec a iné ťažké mechanizmy." Prekvapujúcou informáciou je doba, za akú stihli arénu prichystať. "Celé sme to stihli nanosiť za pol dňa. To však neznamená že bola dráha úplne pripravená. Prekážky sme spolu s pretekármi tvarovali prakticky až do samotných pretekov," vykresľuje zdanlivo rýchlu prípravu preteku ich organizátor.
Pri príprave podujatia sa rôzne spolupodieľalo až 100 ľudí. "Organizačný tým som netvoril len ja," priznal J. Murín. "Celkovo nás bolo okolo 100 ľudí, ktorí vytvorili skvelú partiu. Pri stavaní dráhy sme sa celkom zabavili. Bola tu dobrá tvorivá atmosféra." K zrealizovaniu projektu sa pričinili rôzni pomocníci, šoféri, pracovníci bezpečnostnej služby, svetlári, zvukári, či ľudia ktorí mali na starosti servis pretekárov alebo ich catering. Za zmienku stojí i desať šarmantných hostesiek, ktoré sa počas podujatia starali o odprevádzanie VIP osôb a médií na ich miesta. O protipožiarnu a zdravotnú ochranu sa počas pretekov staralo množstvo hasičov a lekárov. Niektoré skoky dosahovali až 20-metrovú výšku. Bolo tam teda isté riziko vážnych zranení. K dispozícii preto museli byť tri sanitky a anestéziológ.
11 tisíc divákov
V deň pretekov bolo všetko pripravené a J. Murín s organizátormi už len čakali, či sa všetko podarí tak, ako bolo naplánované. "Napokon všetko dopadlo mimoriadne priaznivo. My aj samotní pretekári si pripravenú trať i atmosféru majstrovstiev pochvaľovali. Celkovo nás navštívilo 11 000 ľudí."
Po skončení akcie, tlačovke a neformálnej oslave všetkých zúčastnených sa v nedeľu ráno pustil celý tým do odstrojavania Steel Areny z jej hlineného šatu. Zemina sa z hokejového stánku odvážala podobne ako privážala. Bágrami sa nahrnula na kopu a aviami vyvážala za plot neďaleko arény. Tam sa prikryje a uskladní pre budúce potreby organizátorov. J. Murín a jeho spoločníci totiž toto podujatie plánujú zopakovať aj o rok. Po vynesení posledného zrnka hliny, stiahnutí fólie a rozobraní špeciálneho povrchu by len málokto neznalý spozoroval znaky trojdňového hlineného kotla...
Multifunkčná variabilita košického kultúrno športového stánku je ozaj obdivuhodná. Košice vďaka Steel Arene kultúrne ožili a môžu sa tešiť na množstvo podujatí tých najzvučnejších mien. Mimochodom, ak sa niekomu freestyle motocrossu málilo, môže navštívit snehové preteky, ktoré vo februári organizuje J.Murín v Drienici.
Tomáš LEMEŠANI
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
