Zo skoku majú skôr rešpekt ako strach.
Strach by určite znamenal pád.
Kaskadéri, šialenci, blázni, čistá psychiatria! Inak sa tí chlapíci na lietajúcich motorkách ani nedali nazvať. Minulý víkend bolo v košickej Steel Aréne toľko adrenalínu, že by sa dal doslova krájať. Medzi divákmi v pohodlnom hľadisku, i medzi jazdcami na hlinenom javisku. Jeho hladina stúpala každým skokom, s pribúdajúcou obtiažnosťou, čo najneuveriteľnejším trikom, ktoré predvádzali pretekári v pätnásťmetrovej výške s takou prirodzenosťou, s akou sa obyčajný smrteľník na dvoch nohách denne pohybuje po matičke Zemi.
"Zo všetkých akcií, ktoré zabezpečujeme, je freestyle motokros jedna z najrizikovejších," tvrdí Tomáš Mydlo, šéf banskobystrickej záchrannej asistenčnej služby, ktorá bola po oba súťažné dni v Steel Aréne v maximálnej pohotovosti. "Je to vysoko rizikový šport, pri ktorom je až deväťdesiatpercentná pravdepodobnosť úrazu, stáva sa, že pretekár sa na tréningu či počas súťaže aj zabije. I preto to väčšina záchraniek nechce robiť..."
Chlapi zo stredného Slovenska sú však na riziko experti. "Sme komerčná firma, a robíme to pre peniaze. Práve tým sme špecifickí, že chodíme na takéto akcie. Športové podujatia, hudobné koncerty, proste všetko dosť ťažko zvládnuteľné veci. Za rok ich urobíme asi tristo, ani Červený kríž nemá toľko akcií. Absolvovali sme už podobné motokrosové preteky, ale na zľadovatelom snehu v Drienici pri Prešove, dvakrát sme zabezpečovali aj frístajlovú exhibíciu v Bratislave. Chodíme napríklad aj na motoristické preteky do vrchu, či vodné športy, ako sú preteky motorových člnov." Jednoducho, volajú ich všade, kde to zaváňa rizikom. Freestyle motokros je ním doslova povestný.
Američan mal namále
Najskôr sa odhlásil žolík organizátorov, hviezda českého motokrosového freestylu Libor Podmol. Dochrámal sa počas brnianskej exhibície, týždeň pred kvalifikáciou na majstrovstvá sveta. Zlomený členok, operácia, a ani obrovská sadra na nohe mu však nevzali optimizmus, ktorým pozdravil z informačnej kocky košických divákov v preplnenom koloseu. V piatok bol obeťou večne usmievavý Japonec Kota Kugimura, ale už 24-hodín po nepríjemnom páde opäť odušu skákal, akoby sa vôbec nič nestalo. A bilancia sobotňajšieho večera? Jedno zlomené zápästie. Hneď prvý pretekár, Rakúšan Martin Schenk, tak ukončil svoju zostavu kvalifikačných skokov...
"Japonec bol po páde len trochu otrasený, utrpel ľahší úraz krku, ale bolo to pre nás bezpredmetné, pretože dvakrát odmietol nechať sa nami ošetriť. Rakúšan mal zlomené predlaktie a úraz ramena, a po ošetrení sme ho odovzdali tunajšej záchranke, ktorá ho odviezla, takže ďalej sme to už neriešili."
Ale nie vždy má záchranka taký pohodový večer, ako počas premiéry "Night of the Jumps" v Košiciach. "Pred dvoma rokmi na frístajlovej exhibícii v Bratislave mal ťažký pád jeden Američan. Pri skoku počas tréningových jázd preletel dopad a utrpel ťažký úraz hlavy. Keďže bol v bezvedomí, museli sme použiť život zachraňujúce úkony," nerád spomína na nie tak dávnu príhodu banskobystrický lekár.
Keď máte srdce naopak
Keď to partia takých bláznov rozpumpuje na svojich motorkách na plné gule, pripravení musíte byť na všeličo, ale to, čím prekvapil záchranárov taliansky "kamikadze" Vanni Oddera, bola aj pre nich trochu silná káva. Upozornil ich, že keby sa mu nebodaj niečo stalo, aby sa hneď nevydesili, keď mu pri EKG nebude biť srdce, lebo ho vraj má, tak ako aj ďalšie životne dôležité orgány, na opačnej strane ako ostatní ľudia! "Je to pravda," smeje sa Tomáš Mydlo. "Srdce má na pravej strane. Pečeň i slezinu, všetky orgány má opačne otočené. Z hlavy vám tú diagnózu nepoviem. Nie je to bežná záležitosť, ale stáva sa to. Mal povinnosť nám to oznámiť, a tak aj urobil."
Nik vraj dlho netušil, ako sa príroda pohrala s jeho s jeho interiérom. "Zistili mu to až v trinástich rokoch, doma v Taliansku. Keď mu po ľahkom úraze robili EKG, na ľavej strane zaznamenali patologické znaky... On sám si z toho robí srandu, je to veľmi príjemný chlapík." Hlavné je, že Vanni nemá srdce v nohaviciach. Ani jeho pes, ktorý si vraj tréningové backflippy vychutnáva so svojím pánkom v batohu...
Košickú arénu však privádzali do varu kozmickými trikmi aj iní exoti. Trebárs Fín Ikka Salo, ktorý žije vo Francúzsku je známy tým, že z každej after párty ho vynášajú nohami napred... "Tsunami" z Japonska Kota Kugimura vraj neodloží svoj úsmev ani na smrteľnej posteli, a vášnivý Talian Massimo Bianconcini zas nenechá na pokoji nielen žiadnu peknú babu, ale ani svoju motorku...
Skvelý bol i španielsky býk Eugenio Zafra, ktorého pri každom skoku burcovalo mohutné "Olé!", francúzsky mladík Remi Bizouard, ktorý býva ozdobou aj na prestížnych X-Games, či Nemec Lukas Weis a jeho žltá Suzuki, s ktorou patrí medzi absolútnu svetovú špičku v neuveriteľných saltách. Boli prví z prihlásenej dvanástky účastníkov, čo sa ho v Košiciach odvážili skočiť. "Ale backflipp určite nie je v tej plejáde skokov najťažší. On len tak vyzerá, lebo divákom sa zdá byť najatrakívnejší. Backflipp či ´supermana´ trénujem tak, že skáčem do bazéna, v ktorom je molitán. A motorku odtiaľ vyťahujeme žeriavom," vraví čiernovlasý sympaťák z bavorského Mníchova.
Za totality tam v osemdesiatych rokoch "zdrhli" jeho českí rodičia, a Lukas sa im narodil už tam. Je motokrosový majster Nemecka v kubatúre 80 ccm, ale finančná stránka veci rozhodla, že klasický motokros musel ustúpiť "frístajlu". Aj v ňom sa Lukas vypracoval na nemeckého šampióna, ale viac si cení tretie miesto na jednej z najprestížnejších súťaží akú svet freestyle motokrosu pozná, na pretekoch vo Švajčiarsku. "Samozrejme, išlo o peniaze, že som presedlal na freestyle. Aj keď sa musím priznať, že klasický motokros mi veľmi chýba. Z neho sa však nedá vyžiť. To, čo tam zarobíte, stačí sotva na naftu..."
Každý motokrosár má však vzdušnú akrobaciu v krvi, chce to len trochu viac odvahy. Ale nik netají, že je tam aj štipka strachu. "Strach? Ten ani tak nie. Pocit, ktorý pri tom prežívam, môžem skôr definovať ako rešpekt. Keby ste mali pred skokom strach, tak určite spadnete."
Tých pádov bolo aj v jeho kariére neúrekom, a Lukas rýchlo pred nami zaklepal na drevo. "Našťastie, žiadny vážnejší úraz sa mi nestal. Zlomený členok, narazané koleno, rameno, len také bežné zranenia. Ale k takým príde na ihrisku počas kariéry aj futbalista..." Priateľka, s ktorou žije už deväť rokov, ho neodrádza, aby s tým športovým bláznovstvom skončil. "Lebo na motokros často chodievala s otcom. Nevravím, že sa o mňa nebojí, ale moje skoky znáša celkom statočne. Nie je ten typ, čo si pri tom zakrýva oči."
Byť tak o pätnásť
rokov mladší...
Oči musel mať otvorené aj zbor rozhodcov, lebo v košickej Steel Aréne išlo oveľa, o body do kvalifikácie na finále svetového šampionátu FIM, ktoré uvidí v marci Liberec. V kolónke "Judge" sme našli aj malé prekvapenie, mená Jaroslav Katriňák a Ivan Jakeš. Mená, ktoré mali celý január svietiť skôr vo výsledkovej listine legendárneho Dakaru. Ale, "C´est la vie"... Veru, taký je život, Dakar zrušili teroristi, a našim špičkovým motocyklistom seklo aj takéto spestrenie sezóny. "Ešte stále za Dakarom smútime, len ťažko sme sa vysporiadali s tým, že bol zrušený, všetko sme mali perfektne nachystané," ľutuje J. Katriňák, že nemohol so svojím nablýskaným strojom KTM 690 už po piaty raz prežiť vyzývavé púštne dobrodružstvo.
V pozícii frístajlového rozhodcu bol predsa len trochu nesvoj, lebo to robil prvý raz v živote. "Je to pre nás len také príjemné spestrenie dní, keď nemáme žiadne súťažné povinnosti. Ale rozhodne nečakajte, že zo mňa bude rozhodcovský profík, keď to raz zavesím na klinec. Ani sa ním necítim, lebo to bodovanie frístajlistov je dosť komplikované. Ale v šatni mi skúsenejší kolegovia trošku vysvetlili pravidlá, ako by som pretekárov a ich predvedené triky mal hodnotiť, takže som zvedavý ako to dopadne," priznal 41-ročný pretekár tesne pred prvým súťažným skokom. "Človek musí k tým chlapcom cítiť obdiv, pretože sú to vynikajúci jazdci, a nielen šialenci, ktorí si nevážia svoje zdravie. Nejaké skoky zvládnem aj, veď čo by som to bol za motokrosára, keby som nevedel skákať. A nejaká zlomenina či vyskočené rameno k tomu patria. No na to, čo predvádzajú oni, by som si asi netrúfol."
Iného názoru bol jeho dakarský tímový kolega a ďalší člen rozhodcovského zboru Ivan Jakeš: "Prečo nie? Keby som mal o pätnásť rokov menej, tak by som sa na túto motokrosovú disciplínu určite dal," vravel celkom presvedčivo.
Pre oboch bol absolútnou jednotkou svetovej kvalifikácie v Steel Aréne iba 21-ročný francúzsky kaskadér Remi Bizouard. A preňho zas košické obecenstvo, ktoré ocenilo jeho víťazstvo mexickými vlnami.
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
