Košičanka "Žaky" je pre Tomáša Vernera sestrou

Súčasné slovenské krasokorčuľovanie - žiadna sláva. Už niekoľko rokov kdesi v ústraní iba prešľapuje na mieste, ba vyzerá to tak, že z chorvátskeho Záhrebu, kde boli posledné majstrovstvá Európy, sa pobralo opačným smerom, ako pôvodne chcelo ísť. Chabé zastúpenie dvojicou sólistov (medzi mužmi Igor Macypura, v kategórii žien Jacqueline Belenyesiová), rovnako chabé výsledky.

Obaja mali poriadne ďaleko do finále (člen ŠKP Bratislava skončil medzi 35 prihlásenými borcami tretí od konca, Košičanka po krátkom programe uzavierala tridsiatku v 40-člennom štartovom poli), obaja mohli predviesť svoje voľné jazdy akurát v ľudoprázdnej tréningovej hale. Macypurov "kraťas" bola hotová tragédia, keď nesplnil prakticky žiadny z predpísaných elementov, Jacqueline mala aspoň záblesky. Pod kazy na jej jazde sa však podpísala nedostatočná príprava, lebo tréningovú morálku narúšalo štúdium na vysokej škole. A je asi logické, čomu dávala 22-ročná pretekárka tunajšieho Kraso centra prednosť. "Keď tam niektoré pretekárky uvádzali tridsať tréningových hodín týždenne, mne sa o takej porcii mohlo iba zdať. A to sa muselo niekde prejaviť, tá výška mi dala poriadne zabrať. Prirodzene, že som sklamaná zo svojho umiestnenia, ale bola som rada, že som v Záhrebe mohla štartovať, bola to pre mňa ďalšia neoceniteľná skúsenosť. Opäť som videla niektoré nové metódy trénovania, ktoré budem môcť na sebe vyskúšať, bolo to pre mňa veľmi zaujímavé."

Na finálovú 24-ku vraj stačilo predviesť to, čo ukázala na republikovom šampionáte. "Kde mi rozhodcovia dali štyridsať bodov. V Záhrebe som dostala 34,80." Bodíky ubúdali po páde pri dvojitom axli, i pri trojitom salchowovi. "Ktorý mal byť skočený z krokov, ale ja som naň išla len z obyčajného prekladania. Spokojná som mohla byť aspoň s tým, že mi vyšla kombinácia. Rátala som to, keby som nespadla pri axli, a ten salchow urobila ako bolo treba, mala by som o päť bodov viac, čo by mi presne stačilo na 24. miesto, a postup do finále. Ženy išli ako posledné, takže som sa na svoju súťaž pripravovala celý týždeň. Keď nastal čas, tak ma strašne boleli nohy. Vyšla som na rozjazdku a nespravila som v nej nič, nebola som schopná vyskúšať si ani jediný skok. Bála som sa, že aj krátky program bude hrozný..."

Európske krasokorčuľovanie nijako nechytilo Záhrebčanov za srdce, päťtisícový "Dom sportova" bol aj na tie atraktívnejšie kategórie zaplnený sotva spolovice. "Na súťaže chodilo veľmi málo divákov, to bolo aj pre mňa sklamanie. Nedá sa to porovnať napríklad s Turínom, tamojšia Palavella je oveľa väčšia ako hala v Záhrebe, ale vždy tam bolo dosť fanúšikov. Riešili to aj tak, že deti zo škôl mali na súťaže voľný vstup. Pekné návštevy boli aj v Lyone. V Záhrebe ľudia neprišli ani na záverečnú exhibíciu. Tú som sledovala už doma v televízii," vraví Žaky.

Týždenný pobyt v hlavnom meste Chorvátska a atmosféru európskeho šampionátu však majsterka Slovenska nasávala poriadnymi dúškami. "Mesto má peknú katedrálu, ale ja som z neho veľa nevidela. Pohybovala som sa väčšinou medzi hotelom a štadiónom, lebo to bolo veľmi blízko. Na štadióne som trávila najviac času, keď som nemala tréningy a súťaž, tak som všetko natáčala a fotila. Tréningy Kostnerovej či Tomáša Vernera, samozrejme aj voľné jazdy, do vlastného archívu, veľa z toho môžem využiť v ďalšej príprave."

S novým európskym šampiónom, Čechom Vernerom, sú vraj veľmi dobrí kamaráti. "Keď sa stretneme, nepovie mi inak ako - ahoj, sestra! Je to veľmi zlatý chlapec, ani znak namyslenosti, že je niekto. Treba ho spoznať. Perfektný chalan, a ja som rada, že mám kamaráta, ktorý je majster Európy. Doma, v klube, boli dievčatá šťastné, že som im porozdávala jeho fotky s podpisom. Ostatne, ja som si už pred ich súťažou myslela, že Tomáš to vyhrá. Naopak, o moje sympatie prišiel Švajčiar Lambiel, ktorý neprišiel ani na záverečný banket. Objavil sa tam až na koniec, po večeri. Bol nahnevaný, lebo si myslel, že mal vyhrať on."

V kategórii mužov odviedli rozhodcovia čistú robotu, ale dosť dlho sa diskutovalo o poradí v krátkom programe žien, že fínska kráska Kiira Korpiová mala byť pred všetkými hýčkanou Taliankou Carolinou Kostnerovou. "Aj ja si to myslím," pritakáva Žaky. "Ju však rozhodcovia v krátkom programe veľmi vytiahli druhou známkou." Všetky nádeje Korpiovej sa však počas voľných jázd utopili v jednom z tisícov fínskych jazier, a Kostnerovej patrí korunka najlepšej krasokorčuliarky starého kontinentu právom. "Ja som však najviac držala palce Švajčiarke Sarah Meierovej a Maďarke Sebestyénovej, ktorá sa od budapeštianskeho šampionátu dosť dlho trápila. V Záhrebe však vyzerala veľmi dobre, schudla, mala veľmi pekné šaty, aj výkonnostne sa vrátila medzi najlepšie pretekárky, ale žiaľ, skončila ´iba´ štvrtá."

Kto pôjde do Göteborgu? Toť otázka. "Pán Burian, predseda Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu povedal, že Igor Macypura pôjde určite aj na majstrovstvá sveta. A že o ženách možno rozhodne juniorský šampionát republiky, kde budú súperiť Radka Bártová s Ivanou Reitmayerovou... Alebo urobia ešte jedny kvalifikačné preteky. Samozrejme, aj ja by som veľmi rada štartovala na majstrovstvách sveta vo Švédsku, ale nemám vlastne už kde presvedčiť o tom, že mi tá miestenka patrí právom. Všeobecne mi však chýba viac súťažných štartov počas sezóny. Lenže okrem jedných pretekov, ktoré vám hradí zväz, všetky ďalšie idú z vlastného vrecka. Tak som bola pred majstrovstvami republiky iba na ´Nepelákovi´ (rozumej Memoriáli Ondreja Nepelu - pozn. red.) v Bratislave, a na pretekoch v Prešove. A to je veľmi málo. Preto by som rada štartovala trebárs v Ostrave, každý medzinárodný štart by mi prospel. Azda sa naň doma nejako pozbierame," nemá to majsterka Slovenska na tunajšom ľade vôbec ružové.

Bohuš MATIA

Autor: Potulky Košicami

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári