Silvia je manželka aj kamarátka. Bez seba nevydržia ani minútu

Ernesta Šarköziho všetci veľmi dobre poznáme ako cimbalistu a šéfa kapely Cigánski diabli. Rovnako dobre však verejnosť pozná aj jeho dve krásky - manželku Silviu a neposednú dcérku Vanessku. Do Košíc chodieva výborná a obľúbená "diabolská" kapela často, naposledy do tanca zahrala aj na plese spoločnosti U. S. Steel Košice.

Manželia Šarköziovci si až do konca plesovej sezóny vôbec neoddýchnu. Čakajú ich totiž dva plesy každý víkend... "Samozrejme, že je to namáhavé, no stojí to za to. Je to totiž vizitka toho, že nás ľudia chcú počuť hrať a že majú našu muziku radi," nazdáva sa E. Šarközi. Mohlo by sa zdať, že vďaka tomu, že s kapelou majú každý týždeň dva pracovné plesy, na taký, na ktorý sa pôjdu spolu zabaviť, ich to už lákať nebude. Opak je však pravdou.

"Dohodli sme sa so Silviou, že počas plesovej sezóny si celkom iste doprajeme aspoň jeden ples, na ktorom nebudeme hrať. Predsa len, Silvia si zaslúži popri všetkej tej práci užiť si aj jeden večer, kedy sa bude len zabávať." S. Šarköziová veľmi rada tancuje a keď sa už na ples vyberie, chce na parkete stráviť celú noc... "Ja si s ňou zatancujem rád, no len prvých pár tancov. Keď už potom nevládzem, tak pokojne nechám svojich kamarátov, aby ju povykrúcali oni. Nech si zacvičí aj ktosi iný," prezradil so smiechom.

Keďže majú obaja manželia vďaka kapele veľa pracovných povinností, svoju ratolesť Vanessku nechávajú doma u starých rodičov. "Zvykla si na to, že s ňou nemôžeme byť vždy. Teraz je to už v poriadku, ale spočiatku to bolo veľmi ťažké - plakávala. To je zase ale celkom pochopiteľné, lebo ktoré malé dieťa by neplakalo, keď ostane bez mamy? Kým bola ešte veľmi maličká, tak sme mali v kapele dohodu, že Silvia s nami nemusí chodiť na všetky koncerty, hlavne na tie, ktoré boli veľmi ďaleko, alebo kvôli ktorým by musela byť z domu viacero dní. Ale Vanesska podrástla, zvykla si na to a už to berie ako prirodzenú súčasť nášho života."

Fakt, že Vanesska podedila po rodičoch talent na muziku, je nepopierateľný. Prebudil sa v nej aj malý čertík, ktorý sa nebojí ukázať pred kamerou. Pred časom vyhrala súťaž Desať pre Hollywood, stala sa herečkou v seriáli Medzi nami, dnes nezriedka moderuje rôzne podujatia pre deti... "Ťažko je povedať, k čomu ju to ťahá viac, či z nej bude herečka či speváčka. Zdá sa mi, že viac sa jej páči herectvo, ale zase na druhej strane - obe tieto profesie sa dajú pokojne skĺbiť. Pravdu povediac - bol by som nerád, keby sa rozhodla pre hudbu, lebo sám vidím, že život muzikanta nie je ľahký. Je príliš hektický. A asi to bude podobné aj u herca... Ale na dcérke už vidíme, že sa pevne rozhodla pohybovať sa v tejto sfére a zrejme jej to už nevyhovoríme. Nuž, nevadí."

Dnes síce E. Šarközi tvrdí, že by bol nerád, keby sa Vanesska vybrala v šľapajach svojich rodičov, ale husličky jej kúpili... "Prvé husle dostala, už keď mala dva roky. Šli sme na to hrou, nechali sme ju samú, nech je zvedavá, nech ju to láka chytiť ich do ruky. Nikdy sme ju do ničoho netlačili, nechali sme ju, nech cvičí vtedy, kedy sama chce. No - vyzerá to tak, že sa jej nechce. Hehe. Radšej spieva, lebo predsa len - pracovať s hlasom je oveľa jednoduchšie ako hrať na husle. Vedieť potiahnuť slák tak, aby vydal prvé tóny, je náročné. Ja by som sa vlastne aj čudoval, ak by sa do cvičenia sama pýtala. Neviem či sa vôbec nájde nejaké dieťa, ktoré cvičí dobrovoľne..."

E. Šarközi to hodnotí z vlastných skúseností. Tiež ako dieťa hrával na husle a tiež sa mu vôbec nechcelo cvičiť. "Otec už nado mnou zalamoval rukami a nevedel, čo so mnou. Povedal mi - ak nechceš hrať na husle, čo takto skúsiť cimbal? Povedal som ´áno´, začal hrať na cimbal a od vtedy ma začala baviť hudba. Husle ma totiž vôbec nemotivovali, lebo sa mi nedarilo. Hra na husle je veľmi ťažká v tom, že ak sa to nevie, tak husle vypudzujú strašne škaredé zvuky. Zatiaľ čo pri cimbale stačí udrieť a zaznie krásny tón. Druhá vec je, že spočiatku sa netrafíte a ten tón je úplne iný, aký ste chceli, ale aspoň znie pekne. Pri husliach sa ozýva len škripot... Navyše - pri cimbale si človek posedí, nemusí stáť a ešte k tomu neprirodzene kriviť ruky na hmatníku."

Inak to ani nešlo...

E. Sarközi už zo základnej školy zamieril na konzervatórium. Nad niečím iným ako hudbou vlastne ani neuvažoval. "Všetci doma sme boli vedení týmto smerom. Myslím si, že inak by to u mňa ani nešlo, len byť muzikantom. Samozrejme, dnes som veľmi vďačný, že to takto dopadlo. Inak by som nebol tam, kde som teraz. Isteže, človek sa občas dostane do pochybností a do takého stavu, že by sa najradšej vykašľal na všetku muziku. Aj keď sa však nahnevám, stačí, ak si chvíľu od hudby oddýchnem. Nevydržím bez muziky viac ako týždeň."

Cimbal mu definitívne prirástol k srdcu, svoj život bez tohto nástroja si už ani nevie predstaviť. A diváci cítia, že hrá dobre preto, že hrá rád. Každé jeho sólo na koncertoch vždy ocenia neutíchajúcim potleskom. "Cimbal ma fascinuje, ale čím viac na neho hrám, tým viac si začínam uvedomovať, že hudbu nevnímam len cez tento nástroj, ale hudba ako taká je pre mňa stále viac a viac fascinujúca."

Práve hudbe vďačí za všetko - za skvelú kariéru, ale aj za manželku. "Je pravda, že bez nej by sme sa asi neboli spoznali. Obaja sme boli na konzervatóriu, no pomerne dlho sme len tak okolo seba chodili. Lenže keď som si všimol, že je tu istá krásna slečna, hneď mi padla do oka. Nebudem teraz tvrdiť, že na prvý pohľad som si u nej všimol čosi iné ako to, aká je krásna. Takže sa dá povedať, že ma dostala svojou krásou. Potom sme však začali zisťovať, že sme si veľmi podobní. Celé hodiny sme sa rozprávali o hudbe. Už sme na seba takí zvyknutí, že pomaly si prestávam uvedomovať to, aká je to nádherná žena, lebo krása nie je to najdôležitejšie. Sme nie len manželia, ale aj dobrí kamaráti. Bez seba nevieme vydržať ani len minútku."

Manželka vždy patrí

medzi najkrajšie dámy

Aj keď už dnes tvrdí, že krása jeho polovičky nie je to najdôležitejšie, predsa len - mať po boku nádhernú ženu dobre padne každému chlapovi. "To iste. Najmä keď sme v spoločnosti, tak je to pre mňa veľmi lichotivé, keď vidím, že patrí vždy medzi najkrajšie dámy. Náš vzťah prerástol do takého porozumenia, že si ani nič nemusíme hovoriť. Myslím, že najväčším dôkazom toho je to, že ani jednému z nás nenapadne podnikať čosi bez toho druhého. Ani len na nákupy nechodíme sami a ja nechápem, ako niektoré páry môžu tráviť oddelene dovolenky. Ja som jej už mnohokrát vravel - veď choď s kamarátkami na kávu. Ona sa ma opýtala - a načo?"

Keďže im obom robí veľkú radosť ich malé vydarené šidielko Vanesska, neuvažujú vari nad tým, že by jej "zadovážili" súrodenca? "Rozmýšľali sme nad tým, no potom sme si uvedomili, že by to nebolo ľahké. Predsa len, Vanesska je už väčšia, preto pre nás nie je ťažké nechať ju doma u starých rodičov a ísť koncertovať. Ak by sme mali ďalšie dieťatko, tak by sme museli od znovu absolvovať všetko to, čo starostlivosť o bábätko obnáša a čo sa nedá skĺbiť s koncertovaním... Ak však dieťatko príde, budeme radi, ak sa nepošťastí, nič sa nedeje."

Zatiaľ sa teda budú tešiť z malej Vanessky, ktorá im robí radosť každý deň. "Som na ňu veľmi hrdý. Je šikovná, milá a veľmi dobré dieťa. Pôsobí trochu ako taký malý čertík, ale je veľmi poslušná. Má veľmi dobré srdiečko. Každý, kto ju pozná, si ju hneď obľúbi." Ak sa Cigánski diabli chystajú koncertovať niekde blízko pri Bratislave a ak to Vanesske dovolia školské povinnosti, tak cestuje s rodičmi a na koncertoch si občas aj zaspieva. Väčšinou cigánske pesničky.

"Škoda, že nevie po rómsky. Chceli sme, aby ju to naučila moja mama, no nejako k tomu nedošlo. Z nás dvoch ani jeden po rómsky nevie, čo je na škodu, lebo každý jazyk, ktorý človek ovláda, sa mu môže zísť. Škoda." Aj keď rómsky nevie, temperament tohto etnika v sebe nezaprie. "Cítim ho v sebe. Myslím, že my Rómovia sme trochu citlivejší, všetko veľmi prežívame. V tom je asi základný rozdiel. Našťastie je však naša kapela veľmi obľúbená a ja som sa nikdy v živote nestretol s negatívnym postojom či s rasizmom. Chvalabohu, neviem, čo to je. Možno je to dané tým, že som sa celý život pohyboval medzi umelcami, pričom každý berie ako prirodzené, že najmä medzi muzikantmi je veľa Rómov."

Obavy boli zbytočné

Aj keď niet pochýb, že kapela Cigánski diabli je veľmi populárna - svedčia to tom vypredané športové haly - pred pár mesiacmi sa tak trochu otriasla v základoch. Dlhé roky fungovala pod menom Diabolské husle a pod vedením Jána Berkyho Mrenicu, neskôr jeho syna. Práve J. Berky Mrenica mladší sa "postaral" o medializovaný škandál okolo peňazí, ktoré kapela dostala od premiéra Róberta Fica. Po ňom opustil kapelu a zvyšní členovia ostali stáť pred otázkou - čo teraz? "Prvé dni boli veľmi ťažké, lebo som si nevedel predstaviť, čo bude nasledovať. Vedeli sme, že budeme hrať ďalej, ale báli sme sa toho, ako to budú vnímať ľudia, či nám to všetko nepoškodí a či nás príjmu."

J. Berkyho Mrenicu na pozícii primáša vymenil Štefan Banyák, kapela zmenila meno na Cigánski diabli. "Našťastie sa v zápätí ukázalo, že naše obavy boli zbytočné a strach hneď pominul. Pustili sme sa teda do ďalšej práce. Neostávalo nám nič iné, ako vziať príležitosť do vlastných rúk a nepustiť sa jej. Čo sa týka hudby, nemuseli sme vlastne meniť nič. Jediné problémy vyvstali pri zmluvách a iných organizačných veciach. Ale aj to sa dalo ľahko vyriešiť."

Dá sa povedať, že Cigánski diabli vstali z popola, ktorý ostal z kapely Diabolské husle. Ich fanúšikovia si rýchlo zvykli na nový názov a tešia sa z toho, že táto kapela im ponúka stále takú dobrú muziku, na akú boli zvyknutí. "Stále máme pred sebou nové výzvy, nesmieme poľaviť. Chystáme jedno veľké turné po Slovensku a Čechách s hosťom, ktorého meno zatiaľ nechceme prezradiť. Ale sľubujem, že to bude koncert, aký tu ešte nebol. Okrem toho sa chystáme koncertovať so symfonickými orchestrami. S týmto programom budeme cestovať po európskych mestách. No a pripravujeme tiež nové cédečko, kde budú spievané cigánske piesne. Stále je čo nové priniesť a my stále máme chuť pracovať," dodal.

Dátum narodenia: 26. máj 1973

Znamenie: Blíženci

Miesto narodenia: Bratislava

Rodinný stav: ženatý, dcérka Vanessa

Relax: varenie

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Potulky Košicami

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári