Heraldika sa zaoberá erbami z hľadiska výtvarného aj spoločenskej funkcie," tvrdí Mgr. Gabriel Szeghy

Prvé erby vznikli v čase križiackých výprav, aby vojaci nespôsobili zmätok

Už po stáročia sú súčasťou európskej histórie. Šľachtické rody si na nich zakladajú, veď sú neklamným dôkazom ich urodzeného pôvodu. Neskôr ich mali aj mestá a cechy. Reč je o erboch, ktoré pretrvali až do dnešných čias. Aj napriek tomu, že prekticky od roku 1918 sa nesmeli oficiálne používať, po roku 1989 nastala určitá renesancia heraldiky. O heraldike a erboch sme sa porozprávali s Mgr. Gabrielom Szeghym, pre ktorého sú erby koníčkom.

Mgr. Szeghy vyštudoval Archívnictvo a pomocné vedy historické na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde ukončil štúdium v roku 2006. "Odmalička ho zaujímala história aj erby. Keď som ešte ako chlapec chodil po meste, videl som na viacerých budovách erby. Navyše som ich videl aj v rôznych rozprávkach a historických filmoch napríklad pri súbojoch rytierov."

Ako by sa dala definovať heraldika? "Heraldika je jednou z pomocných vied historických. Zaoberá sa erbami, pričom ich skúma nielen ako celok, ale aj ako časti. Jednak z hľadiska výtvarného, ktoré sa časom menilo a podliehalo zmenám umeleckých slohov. Z druhej časti skúma erby z hľadiska spoločenskej funkcie v širších súvislostiach. Napríklad sociálnych, historických, kultúrnych, ale aj z hľadiska právnych vzťahov."

Okrem toho sa heraldika zaoberá aj štúdiom pravidiel zostrojovania erbov, ich popisovaním, ako aj tvorbou nových erbov. "Názov heraldika je odvodený od starogermánskeho slova haryowaldus. Bol to človek, ktorý poznal symboly a totemy jednotlivých rodov a vyznal sa v nich."

Štyri časti

Erb sa považuje za kompletný, keď má štyri časti. Prvá časť je štít so znamením, druhá je prilba, na nej je ďalšia časť erbu, ktorou je klenot. Spod klenotu vychádzajú prikrývadlá, ktoré sú štvrtou časťou erbu. "Existujú aj ďalšie, vedľajšie časti erbu. To sú rôzni strážcovia, či nosiči erbov. Môžu tam byť aj rôzne stany, zástavy, koruhvy, či heslá."

Základnou a najdôležitejšou časťou erbu je štít so samotným znamením. Bez neho by erb vlastne nemohol existovať. Spočiatku sa používal normanský štít mandľovitého tvaru. "V 13. storočí sa začal používať gotický štít. Mal trojuholníkový tvar. Neskôr nasledoval sudovitý štít, ktorý sa používal v 14. storočí. Mal síce ešte tvar trojuholníka, ale bol predĺžený smerom do šírky. V tomto období sa používal aj španielsky štít, ktorý mal rovnaký tvar ako gotický, pričom dole bol však polkruhový." Obľúbený bol aj medzi heraldikmi. Veľmi požívaný bol aj terčový štít. "Od ostatných štítov ho odlišoval otvor pre kopiju vyrezaný na hornej strane. Iné štíty, ktoré sa používali v samotnom boji, sa už veľmi do heraldiky nedostali."

Druhou časťou erbu sú prilby. Ako prvé sa v heraldike začali používať hrncovité prilby, ktoré mali vrch úplne skosený a používali sa v 13. - 14. storočí. "Neskôr nasledovala vedrovitá prilba. Tá už sa tvarom približovala kužeľu. Ďalšie prilby už boli skôr turnajové, ktoré sa používali na rytierskych súbojoch." Mali rôzne "zobáky" (tvarové časti prilby priezor), používané boli v 14. a 15. storočí. Ďalšia časť erbu - klenot mal rozlišovaciu funkciu. "Väčšinou bol vyrábaný z dreva, alebo plechu. Mal takú istú, alebo podobnú farbu, ako znamenie na štíte. Klenot bol zároveň ozdobou prilby a rytiera."

Poslednou časťou erbu sú prikrývadlá. "Vychádzali spod klenotu a splývali po boku prilby. Bol to vlastne kus látky. Ich funkcia bola praktická. Hlavne v lete sa prilba z kovu poriadne zohrievala. Prikrývadlá mali aspoň trochu chrániť prilbu pred slnkom. Prilbu chránili aj pred údermi, ktoré dokázali stlmiť. Neskôr, v období baroka už mali okrasnú funkciu." V heraldike sa používa aj termín - tinktúry. Sú to buď farby, kovy, alebo kožušiny. Z kovov sa v heraldike používali dva: zlato a striebro. "Neskôr pribudla oceľ, ktorá sa kreslila čiernou farbou. Zlato sa zakresľovalo žltou a striebro bielou farbou." Pôvodne sa v erboch používali len 4 základné farby - modrá, červená, čierna a zelená. Z kožušín používali králi a kniežatá väčšinou hermelín.

Zaujímavé je zistenie, odkiaľ vlastne Európania zobrali používané symboly. "Už starovekí Gréci, Rimania, či Egypťania mali svoje symboly na bojových štítoch. Neskôr aj Germáni, Arabi, či Turci." Prvé erby vznikli v čase II. križiackej výpravy, ktorá bola v rokoch 1147 - 1149. Vtedy sa na nej zúčastnili bojovníci z celej Európy. "Každé knieža so sebou zobralo aj svojich vojakov. Aby nevznikol zmätok, bolo ich treba rozlíšiť. Nasledovali tak príklad Arabov, ktorí mali na štítoch rôzne znamenia." Znamenia mali byť čo najjednoduchšie, najzrozumiteľnejšie a z diaľky dobre rozoznateľné. Aby bolo jasné, kto ku komu patrí.

"Na veky vekov"

V počiatkoch heraldiky mal "monopol" na udeľovanie erbov kráľ. Dal rytierom určité znamenie, aby ich vedel v boji rozpoznať. "Potom, keď sa vrátili domov, po čase urobil v znamení rytiera určitú zmenu. Časom na ňom urobil rôzne úpravy a tak sa vlastne vyvinul erb niektorého rytiera, či šľachtica. Spočiatku sa používali iba zvykovým právom. Postupom času však začali od panovníka požadovať, aby im to potvrdil aj písomne."

Kráľ tak začal vydávať erbové listiny armálesy. Udeľovali ich "na večné veky". "V 12. storočí malo erby len málo ľudí, neskôr ich pribúdalo, v 14. storočí začala používať erby aj cirkev a mestá, v 15. storočí aj cechy. Práve 14. a 15. storočie boli vrcholnými obdobiami rozvoja heraldiky."

V tom období šľachta používala erby aj na označenie svojich kúrií, kaštieľov, hradov a vôbec svojho majetku. "V 16. storočí dochádza k úpadku heraldiky kvôli rôznym vplyvom. Erby už vtedy stratili svoju základnú rozlišovaciu funkciu. Už ich vlastnilo viacero ľudí - šľachticov. Heraldické pravidlá sa nedodržiavali. V 19. storočí si začala kupovať erby buržoázia, hoc samotná, šľachtictvo a všetky veci stým súvisiace odsudzovala."

Po roku 1918 došlo k rozpadu viacerých veľkých monarchií. Niektoré nástupnícke štáty zrušili šľachtictvo a aj používanie erbov. "Tak to bolo aj v Československu. Po roku 1918 vlastne ostala len štátna a cirkevná heraldika. Naopak, počnúc rokom 1989 začína návrat k starým symbolom a vznikajú aj novotvary."

Mestský erb

Zaujímavé je, že pôvodne mohol nosiť štít, erb iba bojovník ako fyzická osoba. "Nielen vtedy, ale aj teraz je z logickej stránky čudné, ako môže mať mesto alebo obec erb, keďže neboli a nie sú fyzickými osobami. Mestá boli už v stredoveku chápané ako právnické osoby. Preto boli heraldici proti, v stredoveku im nešlo do hlavy, ako môže mesto nosiť erb."

U slobodných miest môžu mať symboliku rôzne stavby, napríklad veža, či hradobný múr. V prípade poddanských miest mohli byť niektoré symboly prebraté od zemepánov. Prečo sa nakoniec dospelo k tomu, že erby mohli používať aj mestá? "Zrejme preto, že si kráľ chcel mesto nejakým spôsobom pritiahnuť k sebe, mať ho na svojej strane. Mestá sa chceli vyrovnať šľachte a mať niečo, čo by ich reprezentovalo. Preto králi nakoniec urobili tento ústupok."

Časom pribúdali erby aj u cechov. "Podobne ako u miest išlo o to, aby mali určitú suverenitu a mali sa s čím preukázať. Aj niektorí mešťania, či členovia cechov mali vlastné symboly, aj keď sa nedá hovoriť o erbe." Mali isté symboly poskladané z čiar a číslic, ktoré volali merky.

Trochu iná je situácia u košických mestských častí. "Tie, ktoré existovali aj skôr ako samostatné obce, sa väčšinou vrátili k svojim predchádzajúcim erbom. Nové mestské časti, väčšinou sídliská, si mohli aj museli dať vytvoriť a zaregistrovať nové erby." Všeobecne je však chybou, že novotvary sa prijímajú narýchlo." Tie obce, ktoré mali erb niekoľko storočí, si ho museli dať znovu potvrdiť.

Úradne má na starosti erby na Slovensku Heraldická komisia MV SR, ktorá aj vytvára novotvary obecných a iných (civilných, šľachtických) erbov. "Napríklad často ľuďom, ktorí majú peniaze a chcú mať aj svoj erb. Komisii sa dáva žiadosť, prípadne návrh erbu. Tá ho prehodnotí a podľa heraldických pravidiel potvrdí erb a následne aj zaradí do heraldického registra. Alebo naopak, neschváli"

Aj niektorí šľachtici si dávajú znovu potvrdzovať svoj erb. "Zmysel to má len pre samotných šľachticov. Erb môžu používať napríklad na vizitkách, ale nie v oficiálnom styku." Ak si niekto chce dať urobiť erb, mal by tým poveriť heraldika. S ním by sa dohodol na tom, čo chce mať v erbe. "Odhadom môže celý ´špás´ stáť zhruba 30 tisíc Sk. Schválenie heraldickou komisiu nie je až tak finančne náročné. Ja som zatiaľ robil len jeden erb istému šľachticovi, na základe blazónu daného erbu. Nemal však záujem dať si ho schváliť heraldickou komisiou. Osobne to tiež pokladám za zbytočné, skôr symbolické, samozrejme ak hovoríme o šľachtických erboch. Veď to čo udelil panovník je navždy platné. Okrem toho niekedy pomáham aj kolegyni, ktorá sa venuje genealógii."

Občas pomôže ľuďom, ak majú záujem. "Mám to len ako záľubu. Nad tým, aby som to robil profesionálne ani neuvažujem. Záujem o erby u bežných ľudí je veľmi malý. Šľachtici o svojom erbe vedia a nechávajú si ho v pôvodnej podobe. Ak majú len jeho popis, tak dá sa im pomôcť tak, že na základe neho sa dá vyhotoviť jeho grafická podoba. Z heraldiky by teoreticky mohol vyžiť iba človek, ktorý sa zaoberá obecnou a šľachtickou heraldikou, ale musel by zobrať aj nejaké zákazky zo zahraničia. Zatiaľ som spokojný s tým, že pracujem v archíve."

Koruna od kráľa Ladislava V. v erbe Košíc znamenala, že je to slobodné kráľovské mesto

Kráľ Ľudovít I. Veľký porušil heraldické pravidlá a zásady

Tí, ktorí sa zaujímajú o históriu vedia, že Košice ako prvé mesto v Európe dostali armálnu listinu v roku 1369 od Ľudovíta I. Veľkého. "Zaujímavé je, že si kráľ dovolil urobiť niečo také," tvrdí Gabriel Szeghy. "V tej dobe porušil isté heraldické pravidlá a zásady. To si dovtedy nedovolil žiadny panovník v Európe. Takže Košičania na to môžu byť právom hrdí, že ich takto týmto poctil."

Na druhej strane však mohlo existovať mesto, ktoré už erb malo. "Mohlo mať aj erbovú listinu, ktorá sa však nezachovala, nikde sa nespomína a nikto už o nej nevie. Preto treba povedať, že Košice majú dosiaľ najstaršiu zachovanú erbovú listinu v Európe, čo však neznamená, že museli mať ako prvé mesto aj erb."

V armálese je však len popis mestského erbu Košíc, nie jeho vyobrazenie. Napokon, niektoré mestá majú staršie pečate, ako je košický erb. Pečate sa trochu podobajú na štíty, čo pripomína erby, ale ťažko sa to dá jednoznačne určiť. "Ďalšou zvláštnosťou je, že za 133 rokov (od roku 1369 až po rok 1502) mali Košice od štyroch rôznych panovníkov získané štyri armálne listiny. To tiež nemá obdobu v Európe. Každý panovník tam niečo doložil, napríklad ľalie sú od Anjouovcov."

Najčistejšia heraldická forma je práve z roku 1369. "Tá by sa vlastne aj mala používať. Verzia z roku 1502 je už veľmi ´prečačkaná´. V prípade prvého armálesu bol ešte panovník na pochybách, keďže v prípade mesta išlo o prvotinu. Nevedel, čo si ešte môže dovoliť. "Ani jeho vlastní heraldici nevedeli, čo tam vlastne môžu, alebo nemôžu dať. Či tam môžu byť prikrývadlá, alebo prilba, atď. Preto to nahradili anjelom, lebo sa im to zrejme zdalo prázdne. Erbová miniatúra tretieho košického armálesu je už trochu ´spotvorená´, je prehodené poradie arpádovských brvien, vyhotovenie je nekvalitné. Dokonca vidno, že po bokoch boli prilby, ale neskôr boli zmazané."

Tu vidno postoj kráľa, Ladislava V., ktorý sa ich tam nakoniec neodvážil dať. Dal tam však korunu, čím chcel naznačiť, že je to slobodné kráľovské mesto. Verziu z roku 1502 od Vladislava II. Jagelovského používame doteraz. Ten už sa tu odvážil pridať aj prilby. Zároveň sú tam aj Jagellovské prvky, napríklad polovica poľskej orlice. Problematiku košického erbu naposledy zhrnul vo svojej knihe riaditeľ Mestského archívu Košíc Dr. Jozef Kirst.

Stranu pripravil: Boris MACKO

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári