ANDREA TOMÁSCHOVÁ, andrea.tomaschovakorzar.sk

Patrí medzi najvýraznejšie domáce muzikantské osobnosti s vysokým kreditom aj za hranicami Slovenska. Vynikajúci hráč na trúbku, aranžér a líder orchestra Bratislava Hot Serenaders. Na pódiu stál nielen s najlepšími slovenskými muzikantmi, ale aj s takými osobnosťami ako Ray Charles, či Liza Minnelli. Jeho muzikantský talent je mnohostranný. Úspešný je nielen na poli jazzovom, ale aj v oblasti klasickej muziky. Je finalistom súťaže Pražská jar 1992 a na svojom konte má účinkovanie s mnohými prestížnymi európskymi jazzovými kapelami a orchestrami (Viena Art Orchestra, Nouvelle Cousine). Náš rozhovor sa začal netradične, otázkou Juraja Bartoša: "A o čom sa budeme baviť? O klasike, či o jazze?"

O čom by ste sa bavili radšej vy?

- To je veľmi záludná otázka, na ktorú nemám odpoveď. (Úsmev) Mám totiž obidva hudobné žánre rovnako rád. Ak by to tak nebolo, už dávno by som sa rozhodol a neprelietal z jedného na druhé. Občas mi to príde aj trošku ľúto, že sa nevenujem len jednému smeru, pretože viem, že napredovanie by bolo omnoho rýchlejšie. Ale keď ja oboje "ľúbim" rovnako.

Krásy ktorej muziky ste objavili prv? Jazzu, či klasiky?

- Začínal som jazzom. K trúbke som došiel tak, že som počúval napríklad Louisa Armstronga a snažil som sa tento žáner napodobniť. No na konzervatóriu sa dala študovať iba vážna hudba, takže tam som zas pričuchol ku klasike.

Tolerovali vám profesori "prelety" k jazzu? Lebo klasickí učitelia nemávajú takéto odbočky veľmi radi.

- Za našich čias to už bolo omnoho liberálnejšie, ale pamätám si, že ešte stále v nás žil strach z toho, že by nás kvôli vystupovaniu s kapelou mohli vyraziť zo školy. Takže sme na Partizánskej lúke hrali pod názvom Tatranci a mali sme nalepené fúzy a na hlavách šiltovky v domnení, že nás nespoznajú. Muselo to byť veľmi komické. Ale predtým to skutočne fungovalo tak, že ak nejaký žiak hral na tzv. kšeftoch alebo v kapelách mimo konzervatória, mohol mať z toho veľké nepríjemnosti. Za mojich čias však vyhadzovali už len ľudí, ktorí zanedbávali štúdium, čo však nebol môj prípad. Ja som bol naopak dobrý študent.

Kedy ste si zamilovali klasiku?

- Keď som začal hrať sólové koncerty, kde sú už vyššie nároky a človek už naštudovanie daného diela považuje za výzvu.

Takže ste ambiciózny. Ale nie zas natoľko, aby vás ambície primäli rozhodnúť sa len pre jeden žáner, v ktorom by ste mohli patriť medzi absolútnu svetovú špičku?

- V istej chvíli som pochopil, že v klasike je literatúra pre sólo trumpetistov veľmi obmedzená. A v tom čase som si zároveň uvedomil, že mám naďalej rád jazz, že bez neho si to predstaviť neviem. Vtedy prestala byť trúbka pre mňa nástrojom k splneniu ambícií a mojou ambíciou sa stalo hrať hudbu, ktorá sa mi páči a ktorou by som čo najlepšie vedel osloviť ľudí. Takže, keď som potlačil svoj osobný záujem byť čo najúspešnejší, začal som robiť starý jazz s Bratislava Hot Serenaders.

Kvôli tomuto, dnes už úspešnému telesu, ste však prišli o mnoho zaujímavých projektov. Nemrzelo vás to?

- Nielen, že som prišiel o konkrétne projekty, ale prestal som tiež pestovať kontakty so zahraničím, ktoré som mal v tom čase pomerne živé. Klamal by som, ak by som zapieral, že bolo obdobie, keď som mal pocit, že to bola chyba. No to prešlo a moja investícia do tohto telesa sa začala úročiť. A dnes je situácia taká, že hrám nielen starý jazz, ale aj koncerty vážnej hudby, čo je skvelé.

Netajíte sa svojou láskou k muzike 20.-30. rokov minulého storočia. Čo fascinujúce pre vás v sebe nesie práve táto hudba?

- Muzika tohto obdobia má v sebe kód, ktorý je pre mňa prijateľnejší, ako kód, ktorý v sebe nesie súčasná tvorba. Vtedy bola hudba zdrojom zábavy. Skladatelia ju komponovali preto, aby ľudí zabavili. A to z nej podľa mňa veľmi cítiť. Dodnes si pamätám na prázdniny, ktoré som ako dieťa trávieval u strýka na Morave. Ten mal aj s mojimi bratrancami zábavnú kapelu a tam som pričuchol k tomu, čo znamená robiť muziku s radosťou a pre radosť. Keď oni začali hrať, okamžite bol plný parket a ľudia sa vynikajúco bavili. Toto vo mne ostalo a dostal som to, hádam, aj do vážnej muziky. Pretože, aj keď hrám ako sólista koncerty vo filharmónii, čo je dosť seriózne prostredie, snažím sa to odľahčiť najviac, ako sa to dá. Nie technikou hrania, ale spôsobom vyžarovania na ľudí.

Hudba je teda pre vás ekvivalentom zábavy?

- Áno. Bezpochyby.

Bavili ste sa, aj keď ste koncertovali s takými velikánmi ako Liza Minelli, či Ray Charles?

- Samozrejme, na tie koncerty mám úžasné spomienky. Boli to krásne vystúpenia vo veľkých sálach pre 10 tisíc poslucháčov, prvý koncert sme hrali pre holandskú kráľovnú...

Aj tam ste sa dokázali baviť? Neprevalcoval vás pocit obrovskej zodpovednosti?

- Nechcem, aby to vyznelo neúctivo, ale mne je jedno, či hrám pre kráľovnú, alebo na plese. Nie je podstatné, kde a pre koho vystupujem. Podstatná je iba hudba. Aby to, čo momentálne hrám, bolo čo najlepšie.

Keďže hráte rôzne žánre, musíte mať aj viacero nástrojov. Máte ich spočítané?

- Pri 15 som to radšej prestal počítať, aby som sa z toho nezbláznil. (Smiech)

V Bratislava Hot Serenaders sa snažíte o štýlovú interpretáciu teda, aby skladby zneli tak, ako pred takmer sto rokmi. Podarilo sa vám pre všetkých členov orchestra zohnať nástroje z oných čias?

- Všetci v orchestri hráme na nástrojoch, ktoré sú staré aj 100 rokov. K raritám patrí napríklad violinofón, čo sú husle, ktoré sú ozvučené plechovou trúbou. Znie to veľmi pekne. Máme aj bassaxofón. Mnohé z tých nástrojov sa dnes už takmer nedajú zohnať a väčšinu sme kúpili za cenu, za akú by sme ich nikdy nepredali. Hoci sú tieto nástroje prakticky nepredajné, pre nás majú veľkú cenu.

* * *

Profil

n vyštudoval konzervatórium a Vysokú školu múzických umení

n patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej hudby s vynikajúcim kreditom v zahraničí

n patrí k absolútnej špičke v oblasti tradičného i moderného jazzu, ale aj vo vážnej hudbe, o čom svedčí napr. to, že bol finalistom súťaže Pražská jar 1992, či laureátom Medzinárodnej tribúny mladých interpretov v rámci Bratislavských hudobných slávností 1995

n je lídrom orchestra Bratislava Hot Serenaders

n je aj úspešným aranžérom o čom svedčí napr. nahrávka "Ja som optimista" s prearanžovanými verziami

starých hitov Františka Krištofa Veselého, ktoré za sprievodu Bratislava Hot Serenaders interpretuje Milan Lasica.

Autor: kag

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári