Popradčan Jaro Pavliga sa minulý mesiac vrátil zo svojej trojmesačnej cesty naprieč Indiou. Hovorí, že akonáhle to bude čo len trochu možné, chce tam
Tomáš Tišťan
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ísť znova. Čím si táto veľká krajina podmaňuje Európanov, ktorí do nej putujú čoraz vo väčšom počte? O svoje vysvetlenia, pocity a zážitky sa s nami 28-ročný popradský cestovateľ ochotne podelil.
POPRAD. Jaro hovorí, že Indiu charakterizujú slová - rozdielnosť a rozmanitosť. "Je neskutočne fascinujúce ocitnúť sa na mieste a očami vnímať, ako je všetko úplne iné, zažiť kultúru, kde život beží na extrémne rozdielnych základoch v porovnaní s nami."
Najviac si Jarove srdce získali Himaláje. "Ľudia tam boli veľmi krásni. Každý mal svoju dreveničku, prejavoval slovami ťažko opísateľnú uvoľnenosť. Človek jednoducho načerpal krásnu energiu." Pavliga si zámerne vybral miesta, kde takmer nechodia turisti. "Samotné hory, výstupy... Nedalo sa nemať z nich upokojujúcu radosť, ktorá trvá doteraz," doplnil Jaro.
Práve prežívanie takýchto zážitkov je podľa mladého cestovateľa dôvodom námahy našetriť si aj viac "drobných" a obetovať čas na cestu. "Bol som tam približne tri mesiace, no, samozrejme, nestačilo to. Aby ste Indiu ako tak spoznali, potrebujete aspoň rok. Určite sa tam chcem čím skôr vrátiť," prezradil J. Pavliga.
Na vlastné oči
Rozdielnosť našich krajín sa, žiaľ, javí niekedy aj v smutných súvislostiach. "Keď vidíš na dosah ruky matky, ktoré kvôli žobraniu dokaličili svojim deťom ruky a telá, pochopíš, čo je to extrémna chudoba. Predstaviť si túto realitu sa u nás nedá ani za pomoci tých najvernejších reportážnych fotografií," dodáva Jaro skúsenosti z hlavného mesta Nové Dillí. Napriek aj takýmto javom indickej reality Jaro tvrdí, že v istom zmysle sa Indovia zo života niekedy tešia a prejavujú šťastie viac, ako my.
Podľa Pavligu však okrem kultúry, náboženstva či historických pamiatok je na Indii rovnako fascinujúca aj príroda so všetkým, čo k tomu patrí. "Najvyššie hory, púšte, zlatisté morské pláže v Goe, vidiek, v Indii je všetko," nechal sa počuť Jaro. Okrem už spomínaných hôr ho veľmi zaujal práve nekonečný piesok. "Púštny západ slnka možno vidieť len tam," upresňuje Jaro. Ten si Veľkú indickú púšť pri pakistanskej hranici spája ešte s jedným zážitkom. "Pozoroval som púšť, široko ďaleko iba piesok, nikde ani živej duše. A tu spoza jednej duny z ničoho nič vyskočil človek s vakom v ruke. Bol to predavač piva na púšti. Ostal som veru prekvapený."
V každom mestečku hotel
Zážitok predstavuje aj samotné premiestňovanie sa po krajine. "V každom, aj tom najzapadlejšom mestečku sa vždy nájde hotelík, miesto, kde sa dá prespať napríklad za 80 rupií," vysvetľuje Jaro. Kurz ku korune je zhruba jedna k jednej. Tou pravou devízou je podľa Jara skutočnosť, že pri ceste človek stretne iných cestovateľov. "V mojom prípade to boli takí ľudia, že navždy na nich budem spomínať. Jednoducho osobnosti, s ktorými prežiť čas bolo vzácne."
V Indii je rozšírená aj domáca turistika. "Indovia zvyknú prechodiť svoju krajinu krížom-krážom, z jedného konca na druhý. Dôvodom ciest bývajú väčšinou náboženské pohnútky a púte." Podľa neho je India vcelku bezpečná krajina. Z počutia zistil, že väčšie riziká pre turistov hrozia iba v separatistickom štáte Ďžamú-a-Kašmír, na ktorý si už dlhé roky robí zálusk susedný Pakistan.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári