Dnes sa presunieme sa do najstaršieho centra, na michalovský hrad.
MICHALOVCE. Z neho bol pred stáročiami ovplyvňovaný život nielen mesta, ale aj širokého okolia. Vyrástlo a vládlo tu množstvo významných vladárov a funkcionárov, ktorí pomáhali rozvíjať monarchiu, župu, ale najmä svoje majetky.
Aký hrad?
Pýtate sa, aký hrad? Jaroslav Gorás vypátral, že po odpovede treba zájsť až k starým Slovienom: „Predchodcami Michaloviec boli starobylé slovienske sídliskové časti Preča a Greča." A kde stál? Logika hovorí, že miesto muselo byť chránené ale aj lukratívne pre obchod: „Bolo v ohybe ramena Laborca. Ten hrad chránil z jednej strany, z druhej bol kanál a bažiny. Pre biznis výhodnú polohu zaručovala križovatka obchodných ciest." Tu sa delila cesta z Mukačeva a Užhorodu západne na Košice a severne na Prešov a do Poľska. Stál, či skôr stojí teda tam, kde je kaštieľ.
Furmani a obchodníci prechádzali cez hradné nádvorie. Po zaplatení mýta prešli cez most do Užskej župy - na Strájňany. Podľa Gorása tu obchod musel fungovať skôr, ako tvrdia dochované listiny: „Už v r. 1244 šľachtic Peter, syn Sobeslava, dedičný vlastník Michaloviec, daroval ako veno dcére majetok Revíšt. V tejto listine sa spomína aj hranica územia majetku Michalovce." Predpokladá, že už Sobeslav alebo Peter dali postaviť na prelome 12. a 13. storočia šľachtické sídlo. Záhadou ostáva, kedy sa premenilo na hrad a či bolo od začiatku murované.
Ako vyzeral...
Jeho vzhľad približuje listina z r. 1335, kedy sa delil majetok: „Opis je síce na Castrum Nagymihál, ale tak je označovaný aj hrad Vinné. Ale ak listinu pripisujeme michalovskému hradu, nerobíme väčšiu chybu ako tí, čo tvrdia opak." Podľa opisu mal hrad 2 veže, 1 palác a 1 starú bránu: „Možno práve tá je na erbe rodu Sztáray." Jeho súčasťou bola kaplnka sv. Margity a jeden dom. Pri ďalšom delení z r. 1449 sa spomína 1 palác, temnica a 2 veže. Jedna z nich mala pivnicu a štyri poschodia a ešte 2 domy: „Zaujímavosťou je zmienka o kaplnke. Je totiž jednou z najstaršíchna východe."
Význam hradu vyzdvihuje to, že za kráľa Žigmunda (1387-1437) bolo v celom Uhorsku iba 13 takých, ktoré si dovolili vydržiavať vlastného kaplána. Patril medzi ne aj michalovský. Hradu a mesta sa v polovici 15. stor. zmocnili husiti Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1473 to zopakovalo poľské vojsko. Gorás usudzuje, že ho musel ásilím vyhnať Matej Korvín: „Asi on dal sídlo hradu upraviť." Stredoveký look hradu sa dá odhadnúť z pôdorysu pivnice kaštieľa: „Bola určite prisypaná - niekedy to bolo prízemie." Hradné nádvorie, hradobný múr ako aj polohu mosta Gorás vyčítal z mapy z r. 1772. Vtedy sa ešte vôbec nepodobal na dnešný kaštieľ. Ale o tom nabudúce...
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
