stredy. Už samotný názov je odvodený od nemeckého slova "Faschang" (pôvodne Vast-schanc) označujúceho výčap a nápoj pred pôstom. Práve toto obdobie vegetačného pokoja, kedy ustali práce na poliach, bolo obdobím priadok a svadieb, ktoré sprevádzali zábavy a muziky po dedine.
LEVOČSKÉ VRCHY. "Fašiangy, teda obdobie zimného slnovratu so svojimi nadprirodzenými silami, sa považovali za vhodné na magické úkony zamerané na hospodársku prosperitu gazdovstva v najširšom slova zmysle," vysvetlil historik a etnograf Juraj Brincko. Prvotný význam fašiangových masiek napr. v Olšavici Hrubý Janko, Baba či brutovská Koza - súvisí s ochrannými praktikami pred pôsobením negatívnych síl, ktoré sa podľa archaických predstáv v tom čase aktivizovali.
Hrubý Janko
Magický význam mala najmä slama, ktorá sa používa aj dnes v obciach Olšavica, Brutovce ako výplň hrubého Janka, symbolizujúca hojnosť a úrodu. Práve postava hrubého Janka má svoje korene v antickom Bakchusovi, bohovi neviazanej zábavy a vína, ktorý bol symbolom božskej hojnosti.
Baba a Janko aj dnes
V ukrajinských novoročných obchôdzkach "Malanka" vystupovali obradové postavy deda a jeho ženského protipólu Baby, ktorá je pozostatkom staroslovanskej obsahovej náplne. Postavy hrubého Janka a Baby napriek svojmu pohanskému pôvodu existovali aj v období kresťanstva a sú živou súčasťou fašiangov v Olšavici dodnes.
Dnes peniaze, niekedy zemiaky
"Napriek tomu, že sa v Olšavici aj dnes udržali fašiangy takmer v autentickej podobe, starší obyvateľia Olšavice tvrdia - Ta to už ne tak, jak dakedy," dodáva J. Brincko.
Rozdiel medzi dnešnými fašiangami a tými z minulosti je v tom, že odmenou pre fašiangovníkov od obyvateľov sú v súčasnosti peniaze. Starší obyvatelia Brutoviec a Olšavice tvrdie, že niekedy fašiangovníci dostávali naturálie - zemiaky, obilie, slaninu a vajcia, ktoré mohli predať a z financií usporiadať fašiangovú veselicu.
Autor: brin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
