záhradke, aby ho mali čím zamiešať. Odvtedy už vyrobil tisíce varešiek, miešačiek, naberačiek, ale aj nožov do domácností. Od praktických vecí prešiel k dekoratívnym predmetom.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Spod jeho šikovných rúk dnes vychádzajú aj oceľové nože s dekoratívnymi drevenými rúčkami, či rezbárske a reštaurátorské náčinie. Práve s rezbárskym náčiním tohto Novovešťana reštaurujú aj obrazy v parížskom Louvri. Jeho nože zasa obleteli celý svet. Sú v Amerike, Anglicku, Číne, Japonsku, Kanade, ba dokonca aj na Bahamách a Novom Zélande.

Náradie šije Portugalčanovi na mieru

Najprv si náčinie vyrábal sám pre seba. Neskôr pre reštaurátorov. „Ide viac-menej o drevorezbárske náčinie na reštaurovanie sôch, rámov obrazov, nábytku. Je to detailná práca a vyžaduje si jemné náčinie, s priemerom aj niekoľko milimetrov. Takéto jemné náradie používajú aj fujaristi na malé otvory nástrojov," zdôrazňuje V. Fečík.

Pred rokmi ho na jednom z remeselných trhov oslovil aj jeden Portugalec žijúci na Slovensku. Náradie tohto Novovešťana sa mu tak zapáčilo, že si od V. Fečíka jednu sadu vzal. Odvtedy ju neustále dopĺňa. Veď reštaurovanie pamiatok v parížskom Louvri je náročná a nekonečná práca. „S mojimi nástrojmi je veľmi spokojný. Snažím sa ich prispôsobiť jeho potrebám, vždy zájde a vezme si ďalšie. Teší ma to," uviedol V. Fečík.

Okrem malých náradí nezabúda ani na väčšie, napríklad na vysekávanie sôch. Robí ich z jedného kusa ocele, aby vydržali. A práve táto oceľ ho priviedla aj k nožíkom. Najprv to boli nože do domácnosti, neskôr dekoratívne.

Na ostrí noža

S nožmi začal pred siedmimi rokmi. Všetky robí ručne. Čo kus, to originál. Výroba jedného mu trvá tri dni. „Najprv je potrebné vytvarovať čepeľ noža. Za studena ju vybrúsiť, nesmiete ju prehriať. Prispôsobiť rúčku k čepeli. Jej tvar sa odvíja od tvaru noža. Predtým však nôž zakalím, aby bol dostatočne tvrdý," prezrádza zlomok z „nožiarskej kuchyne" V. Fečík. Najprv robil nože z čiernej ocele, tá však časom černela a hrdzavela. Dnes sú jeho nože z kvalitnej nehrdzavejúcej ocele. Skúšal dokonca aj šabľu. Presnejšie kópiu pravej rakúskej „Kaizerky" - cisárskej šable. Napriek tomu ho však výroba šablí nezlákala. Ostal verný nožom.

Radosť rozdávať radosť

A k čomu má Novovešťan bližšie, k teplému drevu, či chladnej oceli? „S oboma materiálmi robím rád. Keď sa mi niečo podarí, teším sa. Teším sa z toho, že moje veci robia radosť aj iným ľuďom a keď sa im páčia, je to niečo milé navyše," zdôrazňuje.

V. Fečík má svoje rezbárske kráľovstvo na záhradke. Počas teplých mesiacov tam ide zrána a domov prichádza až večer. Celý deň sa venuje svojmu koníčku. A napriek tomu, že vonku ešte vládne zima, V. Fečík nezaháľa. Pripravuje si ďalšie predlohy, aby keď príde jar, mohol sa zasa venovať svojej vášni.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári