barokové majstrovské kurzy. Viac ako 10 rokov je členom orchestra Štátnej filharmónie Košice, pôsobil v Slovenskom barokovom triu, v súčasnosti hrá aj v Košickom kvartete a s kolegyňou Zuzanou Oráčovou (husle) tvorí duo, ktoré sa venuje interpretácii barokovej a klasicistickej muziky. Peter Olejár.
Čo mladého človeka, ktorého rovesníci počúvajú hardrock, zláka na klasickú muziku?
- Myslím, že klasická muzika samotná. Vážnu hudbu som počúval už od detstva. Uznávam, že aj v popovej a rockovej hudbe je viacero dobrých vecí, ale nikdy ma to nezaujímalo. Vyrastal som v hudobníckej rodine - moja mama je klaviristka a aj starý otec bol klavirista, ktorý mal vlastný orchester. Nasával som klasiku takpovediac s materinským mliekom. A pamätám si, že už ako 10- či 11-ročný som si sám z televízie nahrával Bachov koncert. Moji rovesníci boli buď depešáci, alebo metalisti. A ja som sa s nimi síce kamarátil, ale v muzike som si išiel vlastnou cestou.
Nikdy ste neskúšali robiť aspoň úpravy moderných pesničiek? Na viole sa predsa dá zahrať aj skladba od Depeche Mode.
- V našom kvartete sme sa pokúšali prepísať skladby skupiny Apocalyptica. No napokon sme od toho upustili, pretože, ak mám byť úprimný, mňa takáto komerčná muzika neuspokojuje. Omnoho väčší zážitok mám z barokovej a klasicistickej muziky.
Čo vás na hudbe tohto obdobia najviac oslovuje?
- Pre mňa osobne je hudba tohto obdobia dokonalá a mám pocit, že sa v nej viem aj najviac prejaviť. Romantická hudba je na mňa priveľmi o citoch, baroková je viac schematická, to, ako sa hlasy prelínajú, má svoj pevný systém. A je omnoho čistejšia ako hudba ďalších období, kde už značne cítiť prejavy spoločenského života.
S orchestrom Štátnej filharmónie Košice hráte aj v týchto dňoch koncerty pre mládež. Čo myslíte, akým spôsobom možno mladých ľudí klasikou osloviť?
- Predovšetkým dobrou dramaturgiou. Pretože spustiť na prvoposlucháča barokovú alebo klasicistickú hudbu nie je efektívne. Len ťažko by sa s ňou stotožnil. Ale ak ukážeme mladým, že mnoho popových či rockových kapiel čerpá inšpiráciu z klasiky, alebo ich upútame zaujímavým projektom, ako bol napríklad Rómeo a Júlia, ktorý bol zostavený nielen z populárnych hudobných diel inšpirovaných príbehom veronských milencov, ale aj činohernými vsuvkami, myslím, že im môžeme odhaliť krásy klasickej hudby.
Dva roky ste súkromne študovali vo Viedni. Nelákalo vás vymeniť tunajšiu filharmóniu za väčšie filharmonické teleso?
- Úprimne povedané, ani nie. Ja som skôr orientovaný na komorné orchestre. Duo, trio, kvarteto, to sú zoskupenia, ktoré mne osobne najviac konvenujú. Vo veľkom telese je práca totiž predovšetkým o prispôsobovaní sa a o nutnosti uznať dirigentov pohľad na hudobné dielo. V malých telesách má hudobník väčšiu možnosť prejaviť sa sólisticky i ukázať svoj pohľad na dané dielo.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
