ANDREA NITKULINCOVÁ, andrea.nitkulincovakorzar.sk
Sisa Sklovská je riadna čertica. Život si užíva plnými dúškami a spontánne reaguje na všetky okolité podnety. Netrápi sa dodržiavaním zdravého životného štýlu, nedostatok spánku ju nevyvedie z miery. Všetky drobné každodenné katastrofy zvláda pomocou ľudí, ktorým na nej záleží.
Stretli sme sa o 16.30 a vy sa netajíte tým, že práve raňajkujete. Ako je to teda s vašou životosprávou?
- Hotová katastrofa. Zo mňa si nebrať príklad. Ale tak som zvyknutá celý život. Už ako školopovinné decko som neraňajkovala. Jednoducho som to nikdy nestihla. Nevedela som ráno vstávať, a to mi ostalo dodnes. Ráno teda stíham maximálne kakao a úplne prvé, čo vždy urobím je, že sa napijem ľadovej sódy.
Tak to je naozaj výborné na hlasivky.
- No to teda áno. Celkovo som hrozná. Ako vidíte prvýkrát jem poobede. Nikedy, keď toho mám strašne veľa, aj zabudnem, že som ešte nič nejedla. Potom sa mi ale ozve žalúdok a začne koncert... Úplne najradšej ale jem v noci, keď prídem domov z koncertu alebo z divadla. Sadnem si a dám sa do toho.
Takže vám nehrozí nič také, ako keď dámy po šiestej nejedia...
- Ja vtedy len raňajkujem. A najviac začínam jesť tak okolo polnoci. To je úplná pohoda, lebo vtedy mám konečne kľud. Len jem a jem... Veľmi pomaly. Ja sa v tom vyžívam.
Užijete si túto sezónu nejaký ples aj inak, ako pracovne?
- Nie. Ja som všade pracovne. Ale pre mňa je to, čo robím, aj zábava. Väčšinou sa zídu fakt dobrí ľudia, vytvorí sa skvelá atmosféra, cítim sa ako doma. Mňa to baví. Totiž tým, že bavím ľudí, bavím zároveň aj seba.
Neustále sršíte energiou. Nestáva sa, že tanečníci s vami nestíhajú držať krok a občas ich zničíte?
- (Smiech.) Už sa samozrejme stalo všeličo. Že nestíhajú, že tam po mne potom skáču... Jedno s druhým. Ja ich vždy riadne vytancujem. Naozaj sa mi už ale stalo všeličo, čo som vôbec nečakala. Človek ma zobral na ruky a točil ma nad hlavou, koľkokrát som sa našla aj na zemi. Niekedy som vybehla na stôl a keď som už na ňom bola, tak som zistila, že je labilný. Všetci zmeraveli, ja tiež, ale vydržal to. Raz som síce spadla aj so stolom, to je fakt, ale chytili ma. Niekedy sa skrátka vytvorí taká atmosféra, že reagujem spontánne a stváram divné veci.
Váš vzťah k móde je všeobecne známy. Na základe čoho si vyberáte plesové róby?
- Mám doma veľmi veľa šiat od rôznych módnych návrhárov. Niekedy je to tak, že pri tvorbe šiat spolupracujeme, niekedy mi donesú šaty už hotové. Ani sa ma na nič nepýtajú a povedia - toto ti pôjde, to si daj. Vždy sa trafia. Zažila som už aj extravagantné veci, keď bol ples v opere v sobotu a v piatok v noci mi návrhár šil šaty. Prišiel na generálku a musel ešte utekať domov, lebo mi boli veľké. Boli teda ozaj šité horúcou ihlou a niťou.
Máte rada až takéto prekvapenia?
- Vlastne áno. Ani som netušila, aká farba, aké topánky... Vždy mám ale so sebou v zálohe niekoľko párov topánok a niekoľko šiat. Keby sa niečo stalo - zips, alebo čo... Len jediný raz som to neurobila. Teraz pred Vianocami na veľkom koncerte na Žofíne. Riadne sa mi to vypomstilo. Praskla mi na nárte topánka tesne pred vystúpením! A boli to také topánky, v ktorých sa už potom nedalo ísť. Predo mnou vystupovala Lucie Bíla... No hrôza. Hovorila som si - Čo teraz? Preboha čo pôjdem bosá? Predstavte si vážny koncert, veľký orchester, Žofín, čo je najkrajšia sála v Prahe a ja bosá. Už som videla, aký to bude trapas. Našťastie som tam ale mala kamaráta, ktorý zareagoval veľmi pohotovo. Neviem kde, ale našiel akýsi drôt a normálne mi zdrôtoval topánku priamo na nohe. Takže hovorím, raz v živote si beriem jedny šaty a jedny topánky a takto to dopadne.
Nie je vám ľúto, keď máte šaty, ktoré sa vám naozaj veľmi páčia, že si ich môžete na seba zobrať len raz či dvakrát?
- Tak to by ste sa čudovali. Za tie roky mám vytvorenú takú zbierku šiat, že až. A keďže vieme, že móda sa neustále vracia, využívam to. Otvorím skriňu a nájdem šaty, ktoré som na sebe mala pred desiatimi rokmi a teraz sú absolútny módny hit. Už by som ale potrebovala jednu obrovskú izbu, kde by som mala štender a všetky tie šaty videla pekne vedľa seba zavesené... Žiaľ v týchto dňoch to tak nie je a ja veľa krát vôbec neviem, čo v skrini mám. Nadôvažok tým, že žijem v dvoch štátoch, je to o to horšie. Nikdy totiž neviem, ktoré šaty kde sú.
A už sa vám niekedy vypomstilo to, že nemáte prehľad?
- Napríklad teraz som v Bratislave bola za Dianu - bohyňu lovu a o jednej v noci som si spomenula, že večer budem mať ples a šaty mám v Prahe. To bola doslova záchráná akcia. Človek pekne išiel v noci do bytu, dostal inštrukcie, našiel šaty a druhý človek, lebo ten prvý už nemohol, ich pekne odniesol na stanicu. Prišli autobusom, ja som si ich vyzdvihla a išla som spievať. Našťastie mám priateľov, na ktorých sa ozaj môžem spoľahnúť. Bez takýchto ľudí by som nemohla existovať.
V týchto dňoch vyčíňa chrípková epidémia. Zatiaľ sa jej úspešne vyhýbate?
- Absolútne ma to skolilo presne 23. decembra. Dovtedy som dennodenne spievala a držala som sa. Párkrát som aj chorobu prechodila a odrazu telo vedelo, že je koniec. Úplne sa zrútilo. Doslova od hlavy, po päty. Takže som vlastne celé sviatky bola chorá. U mňa je to však tak, že keď som chorá, tak sa neopúšťam.
Ale bolo to ozaj zlé, pretrpela som si to. Teraz musím zaklopať, že je kľud. Dúfam, že ma to tak skoro nechytí.
Čo vás naštartuje, keď vonku prší a človek by najradšej celé dni spal?
- Mňa hlavne také stavy vôbec nechytajú. Mne nevadí, že prší, ani že je tma. Nemávam depresívne stavy, ani pocit, že sa mi chce spať. Počasie mi vôbec nevadí.
Médiami prebehlo, že vačšinou spíte len šesť hodín...
- Niekedy dokonca len tri. Čo narobím, keď mám také prejazdy medzi vystúpeniami... Ale celkovo som veľmi zvláštny tvor. Čím menej spím, tým lepšie vyzerám. Keď spím veľa hodín, je zle. Opuchnutá tvár i oči, úplne zle. Proste musím mať stres. Málo spať, nemať kedy jesť.
Ako sa v týchto dňoch majú vaše mačičky?
- Strašne mi chýbajú. Sú v Prahe, lebo byt v Bratislave si potreboval odpočinúť. Priateľ má strašnú alergiu na mačky, čiže sme potrebovali trošku vyvetrať. Roztoče z troch mačiek sú totiž naozaj všade.
Často vystupujete na charitatívnych akciách. Cítite potrebu pomáhať?
- Zapájam sa veľmi často. Keď môžem, tak veľmi rada pomôžem. Aj sama som už niekoľkokrát zorganizovala takéto veľké koncerty. Napríklad na Morave pre mentálne postihnutých, malé deti a pre zvieratá podujatie ´Sisa všem´. Jedným z najväčších projektov je však Šou bez cukru v Redute v Spišskej Novej Vsi. V máji to bude už tretí ročník. Myšlienka vznikla u mojich kamarátov, ktorí majú dcéru s úplne najťažšou formou cukrovky. Tak sme dali hlavy dokopy a ľudia, ktorí nikdy v živote nerobili v šoubiznise, to všetko zvládli. Teraz som si napríklad pozvala Cigánskych diablov a Maťa Babiaka. Teším sa na to, je to krásna akcia. Celá recepcia je vždy dia, meria sa glykémia... Aj môj otec trpí najťažšou cukrovkou, aká existuje, takže som v tom zaujímavo zainteresovaná.
Čo chystáte v najbližšej dobe?
- Pripravujem sieť koncertov s názvom Faces of Sisa. Už bol koncert v Trenčíne, kde som mala ako hosťa Berca Baloga a Félixa Slováčka s celým bigbendom a mal obrovský úspech. Preto by sme chceli cestovať po Slovensku. Chystám aj projekt s Richardom Rikonom a jednou vynikajúcou kapelou, s ktorou sme si padli do oka. Dostala som v Čechách rôzne ponuky do muzikálu... Hlavne však chcem po rokoch vydať nový album. Snáď sa podarí do prázdnin. Budú tam určite veľmi melodické linky, lebo si chcem niekde aj poriadne zaspievať a chcem to ladiť do tanečných kubánskych rytmov.
* * *
Profil:
n študovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave
n zúčastnila sa speváckych kurzov Carla Bergonziho a Maria Melaniho v Taliansku
n istý čas bola sólistkou Opery Slovenského národného divadla v Bratislave
n angažuje sa v množstve charitatívnych projektov
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
