plynu na Ulici SNP ich osudy spojil dokopy. Krátko po štrnástej hodine išli domov z práce k svojim deťom, manželkám, manželom, rodičom...Každý z nich učinil doslova osudné rozhodnutie, ktoré sa s hrôzou naplnilo o pár minút neskôr...
KROMPACHY. "Števo chcel ísť autobusom, svietilo slniečko, tak sme si povedali, že pôjdeme pešo, prejdeme sa," spomína Erich. "S Hankou sme chceli ísť cez kopec, nie po ceste popri dome. Povedali sme si, že na kopci bude blato, radšej pôjdeme po ceste," dopĺňa Mária. "Išla som naproti bratovi Dáriusovi. Najprv sme chceli ísť k jeho priateľke, celkom opačným smerom. Nakoniec sme sa však rozhodli ísť do mesta," líči svoju časť príbehu Daniela. Ani jeden z nich v tom momente netušil, že urobili osudné rozhodnutie.
Po výbuchu: Totálna bezmocnosť
Prvá tlaková vlna zasiahla Ericha a Števa. Leteli viac ako desať metrov. Zastavili ich až blízky plot. Druhí boli Daniela s Dáriusom. Starší brat kráčal popri dome a bol akýmsi prirodzeným štítom mladšej sestre. Tým bola aj Mária pre Hanku. Obe kráčali tesne za súrodencami. Tlaková vlna, lietajúce sklo, úlomky, dym, oheň sa podpísali na ich tvárach, nohách, rukách, telách, hlavách. Na čas ohluchli, vlasy mali spálené. Uplynulý rok podstúpili operácie, liečenia, rehabilitácie. "Doslova po kúskoch z nás niečo vyberali," zdôrazňuje Erich. Ten, okamihy po výbuchu označil veľavravne: totálnou bezmocnosťou. "Myslel som si, že som na druhom svete. Všade tma, všetko ohluchlo, prach, špina a neuveriteľná bolesť," spomína Števo. "Polovicu tváre som si necítila, druhou prechádzala bolesť, nevidela som na jedno oko. Iba krik, myšlienky na rodinu a strach, že príde ďalší výbuch," rozpamätáva sa Mária. V tom zmätku si ľudia mysleli, že vybuchla bomba. Danielkine prvé myšlienky zasa patrili mame. "Ak niečo také vidíte, či počujete o tom. Až tak vás to nezasiahne. Kto to však neprežil, nepochopí. Zrazu ste na druhej strane, karta sa obráti. Prehodnotil som život a viac dokážem súcitiť s ľuďmi, ktorí prežili tragédiu," zdôrazňuje Erich.
Ku káve i k obedu nedošli
Toho, ako vždy po práci čakala na stole káva. Spolu s manželkou si ju zvykli v tom čase dávať. Ostala však na stole až do nedele, v piatok sa k nej otec dvoch detí už nedostal. S obedom mala čakať aj Števova mama. Telefonát z nemocnice však zmenil plány. Máriu čakali doma dve deti. Napriek tomu, čo prežila jej myšlienky patrili im a strachu o ne. "Pár mesiacov som mal dilemu, čo i len nastúpiť do výťahu, že spadne," prezrádza Erich. "Keď manžel odišiel do práce, vypínala som plynové kúrenie. K sporáku som sa ani neodvážila," dopĺňa svoje obavy Mária. Števo sa zľakne pri zvuku sanitky. Zhodne však tvrdia: "Sme radi, že sme prežili, všetko mohlo dopadnúť inak."
Prvé narodeniny
Šestica Krompašanov sa doslova druhýkrát narodila. "So Števom ideme v sobotu oslavovať naše prvé narodeniny, narodeniny po roku," uvádza Erich. "Aj mi doma oslavujeme, šťastný koniec. Mamka dala upiecť tortu," plánuje Daniela. Pozadu neostane ani Hanka s Máriou. "Sme radi, že sme tu, že sme prežili...i keď s problémami, ale fungujeme ďalej," dodáva za všetkých Erich.
(šim)
Autor: KAMZÍCI DNES V KOŠICIACH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
