ANNA KORNAJOVÁ, anna.kornajovakorzar.sk

Slovensku zostávajú dva roky na zneškodnenie všetkých zariadení s obsahom PCB látok. V Strážskom je ich najviac na svete. V rokoch 1959 až 1984 sa v tunajšom Chemku polychlórované bifenyly vyrábali. Po zastavení výroby ich zostalo v skladoch v areáli podniku približne od šesťsto do tisíc ton. V odpadovom kanáli, v rieke Laborec a v Zemplínskej šírave zostali aj naďalej v 10 miliónov tonách sedimentu. Projekt na ich likvidáciu je pripravený. Rébusom miestnej samosprávy je ako má získať milióny na jeho spolufinancovanie.

STRÁŽSKE. Mesto vstúpilo do projektu v konzorciu verejného sektora spolu s VÚC Košice, Michalovcami a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Obáva sa, že po jeho ukončení v roku 2010 stratí dosah na kontrolu ďalšieho využívania deštrukčnej technológie. Tá bude umiestnená v tesnej blízkosti mesta, no na území súkromnej firmy. Obyvatelia sa boja, aby sa tu po čase nezvážali nebezpečné odpady z celého sveta a oni znášali ešte väčšiu enviromentálnu záťaž.

Nejasnosti

Primátor Strážskeho Vladimír Dunajčák je projektu síce naklonený, no vyjadril sa, že niektoré záležitosti súvisiace s jeho financovaním zostávajú nejasné. Domnieval sa, že ho cez Ministerstvo životného prostredia(MŽP)zabezpečí štát. Chemko bolo do zrušenia výroby PCB látok štátnym podnikom, neskôr sa z neho stala akciová spoločnosť. Mesto za jeho výrobu nikdy nezodpovedalo. Zdroj PCB látok sa navyše nenachádza na území Strážskeho, ale na súkromných pozemkoch. Mimo jeho územia je aj PCB látkami zanesený odpadový kanál, ktorý sa má čistiť. Budúcim finančným vkladom mesta do projektu by ale mal byť 1 milión dolárov. "Mesto na to nemá," hovorí Dunajčák. Otázne je aj to ako a cez aký projekt získať peniaze od EÚ, aby nimi mohlo kofinancovať Projekt nespaľovacej technológie. "Samospráva sa nemôže uchádzať o tieto peniaze od únie ak nevlastní problematickými látkami zasiahnuté pozemky, hnuteľnosti alebo ich zásoby.", hovorí Dunajčák. Nerozumie, prečo nemôže taký projekt za mesto, ktoré má bez svojho pričinenia znečistené životné prostredie, predložiť Európskej únii MŽP SR. "Potrebujeme vysvetlenie," hovorí.

Ako bude financovaný

Manažér projektu nespaľovacej technológie na Slovensku a riaditeľ Ekotoxikologického centra v Bratislave- Martin Murín hovorí, že štát v princípe projekt zaplatí získaným finančným grantom od OSN. Financie pre konzorcium verejného sektora (KVS) by mali z veľkej miery prísť zo štrukturálnych fondov. "Projekt však rieši len časť problémov a to samotnú deštrukciu. O ostatné sa musíme postarať z iných zdrojov," vysvetlil. V decembri sa konalo stretnutie predstaviteľov KVS a MŽP SR pre prípravu uskutočnenia projektu a možnosti získania peňazí zo štrukturálnych fondov. Tie sa majú vyjasniť v priebehu najbližších týždňov.

Obavy ľudí

Primátor Dunajčák uvádza, že ho kontaktujú obyvatelia Strážskeho. Obávajú sa, že sa do ich mesta budú časom, po skončení oficiálneho projektu zvážať nebezpečné odpady z celého sveta. "Potrebujeme silnú garanciu budúcich majiteľov technológie, že sa tak nestane. Keďže ju nainštalujú na územie súkromného podniku, mesto by mohlo stratiť dohľad nad kontrolou jej budúceho využitia," hovorí. Martin Murín pripustil, že sa " 2 roky po spustení technológie stane jej majiteľom konzorcium súkromného sektora za podmienok, ktoré budú definované v dokumente, ktorý sa ešte tvorí." Dodal, že projektovú technológiu by mali dozorovať úrady a inšpekcia životného prostredia, Inštitút pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi, zdravotníci. Ak sa projekt neuskutoční, budú odpady PCB vyvezené a zneškodnené prevažne v spaľovniach v krajinách EÚ. "Kontaminácia v Strážskom a na Zemplíne sa nevyrieši a zaťaženie územia a obyvateľstva pretrvá," podotkol.

Najprv Chemko

Murín uvádza, že v priebehu tohto roku by technológia mohla byť na svojom mieste a to v centre najzaťaženejšej lokality v areáli Chemka. Samotná deštrukčná technologická jednotka je približne vo veľkosti 3 prevozných transportných kontajnerov a umiestnia ju do nového objektu, ktorý bude mať aj priestory pre personál a manipulačné plochy. Súčasťou dodávky bude aj technologická časť pre bezpečné spracovanie kontaminovaných transformátorov a kondenzátorov. Prevádzkovať ju bude konzorcium súkromného sektora, založené koncom minulého roka ako "Združenie na zneškodnenie PCB". Technológia bude automatizovaná a zamestná sa v nej do 10 pracovníkov, prevažne chemických inžinierov. Zatiaľ majú pre ňu vytipované dve lokality v Chemku. "Do roku 2010, priamo v areáli zlikvidujeme približne 2-tisíc ton kontaminovaných zariadení a odpadov," hovorí. Sú nimi hlavne odpady z bývalej výroby Chemka, transformátory a kondenzátory. Iní vlastníci za ich zvoz na toto miesto zaplatia licencovaným firmám.

Potom odpadový kanál a Laborec

V druhej fáze od roku 2011 až do roku 2015 sa plánuje vyčistiť viac ako 5 km dlhý odpadový kanál z Chemka. Odborníci ho pokladajú za ohnisko zamorenia životného prostredia Zemplína. "Je v ňom 40 tisíc ton vysoko kontaminovaných sedimentov PCB látkami," hovorí Murín. Tie sa stále uvoľňujú a kontaminujú vodu. Zariadenie s extračnou jednotkou je mobilné a umiestnia ho ku kanálu. Tu sa PCB látky zo sedimentov zakoncentrujú a nebezpečný extrakt z nich sa zničí v deštrukčnej jednotke inštalovanej v Chemku. Murín uvádza, že pri priemernej účinnosti 10 % zahustenia sa takto "vyťaží 4 tisíc ton nebezpečného koncentrátu." Po vyčistení kanála by sa malo pristúpiť k vyčisteniu dna Laborca od Strážskeho po Zemplínsku Šíravu. Hodnoty zamorenia sedimentu sú najvyššie v odpadovom kanáli, menšie v Laborci. V Zemplínskej šírave klesajú. Po ukončení tejto fázy predpokladá "koniec životnosti zariadenia." Deklaruje, že "nepredpokladajú dovoz odpadov z iných krajín mimo Slovenska."

Čistenie Zemplínskej šíravy- hudba budúcnosti?

Na to, aby sa od PCB látok vyčistili sedimenty Zemplínskej šíravy bude, podľa Murína, nutné zadať, urobiť a zaplatiť komplexnú štúdiu alternatívneho riešenia dekontaminácie. To zostáva na pleciach MŽP. Treba vybrať najvhodnejší spôsob, vypracovať nový projekt a investovať do ďalšej technológie. Murín potvrdil, že čistenie sedimentov dna Šíravy je zatiaľ v rovine úvah. Podporiť to musí miestna samospráva, VÚC, centrálne orgány a vláda SR. O financovanie sa môžu uchádzať projektami reagujúcimi na výzvy EÚ.

* * *

Projekt na likvidáciu PCB látok

V rámci prijímania globálneho,(tzv. Štokholmského), dohovoru OSN bola odsúhlasená finančná pomoc rozvojovým krajinám a krajinám s tranzitnou ekonomikou, ku ktorým patríme. Financovanie projektov zastrešuje organizácia Globálny fond životného prostredia(GEF)prostredníctvom implementačných agentúr OSN. Slovensko musí bezodkladne, bezpečne zneškodniť PCB odpady, zariadenia, zásoby z výroby a riešiť vážne znečistenie životného prostredia. V Strážskom to zabezpečí formou Projektu nespaľovacej technológie. Plánuje sa tu inštalácia nespaľovacej jednotky vysokej technickej úrovne pre deštrukciu PCB látok. Môže zlikvidovať tisíc ton ročne. Celkové náklady na projekt sú viac ako 20- miliónov dolárov. Slovensko ho má spolufinancovať čiastkou viac ako 9 miliónov dolárov. Vláda, v zastúpení MŽP SR, garantuje 2 milióny dolárov.

Konzorcium súkromného sektora (Chemko a.s., Dekonta s.r.o. a Ekologické služby s.r.o.) majú do projektu vložiť 6 miliónov dolárov. Tie vrazia na zabezpečenie stavebnej prípravy a inštalácie zariadenia, EIA štúdie a povoľovacieho procesu, prevádzky a zneškodnenia odpadov skladovaných v samotnom podniku Chemko Strážske. Konzorcium verejného sektora má vložiť 1 milión dolárov. Časť nákladov na nákup nespaľovacej technológie a neskôr jednotky na extrakciu PCB látok z pôd a sedimentov pokryje grant OSN vo výške 10- miliónov dolárov a spoločné financie od implementačných agentúr a neziskových organizácii vo výške viac ako 1- milióna dolárov.

(kor)

* * *

PCB- látky ohrozujú zdravie

PCB- alebo polychlórované bifenyly sa začali vyrábať v USA od roku 1929. Zlúčeniny mali vynikajúce technické vlastnosti a široké využitie v priemysle. Využívali sa ako náplne do tranformátorov, kondenzátorov, ako hydraulické kvapaliny, teplonosné média, prísady do náterových a plastických hmôt, tlačiarenských hmôt a farieb, lepidiel, cementov, mazív a pod. Akútna toxicita vyrábaných zmesí PCB testovaná na pokusných zvieratách bola veľmi nízka. Až v 70-tych rokoch 20.storočia sa ukázalo, že PCB aj pri veľmi nízkych dávkach vážne poškodzujú zdravie človeka! Nevhodným skladovaním prenikli na Slovensku a hlavne v Strážskom do pôdy a vodných tokov. Rôznymi cestami sa nimi kontaminovali aj krmivá zvierat a ich konzumáciou, spolu s ich mliekom, prenikli PCB látky aj do ľudí. Najrizikovejšími potravinami sú domáce produkty s vysokým obsahom tukov z kontaminovanej oblasti. Priemerné hladiny PCB v obyvateľstve Slovenska patria medzi najvyššie v porovnaní s publikovanými údajmi z iných krajín. Alarmujúci je údaj zo štúdie Slovenskej zdravotníckej univerzity: "Obyvatelia z Michaloviec majú doteraz najvyššie namerané hladiny PCB v krvi na svete a zároveň aj najvyššie koncentrácie OH- PCB metabolitov." Podľa tejto štúdie hrozí dospelým poškodenie štítnej žľazy, diabetes mellitus a znaky autoimunitných procesov. Deťom poškodenie sluchu, zubnej skloviny a narušenia vývoja nervového systému. K najviac exponovaným obciam patria, podľa odborníkov, Voľa a Naciná Ves. Predpokladá sa, že likvidáciou zdroja znečistenia a riešenia enviromentálnej záťaže životného prostredia na Zemplíne sa budú hodnoty PCB v ľudských organizmoch postupne znižovať.

(kor)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári