Spoločenská sezóna sa začala 18. januára plesmi. V pôste Košičania nezaháľali, vzdelávali sa v kurzoch a žili kultúrou
Z čestného honoráru mešťanosta vysoko nevyskakoval
O vstupe Košičanov do nového roku 1921 aj s prvými prekvapeniami v podobe zvýšenia cien sme písali 11. 1. 2008 v článku Najlacnejšie údené bolo v "pojedálni" vedľa Korza. Čakali ich aj ďalšie, medzi nimi aj príjemné prekvapenia magistrátu pre penzistov aj matky v núdzi. Poriadok zaviedli na trhu na Legionárskom námestí (terajšie Osloboditeľov). Nastal čas povestných košických bálov a na obdobie po Popolcovej strede začalo mesto, spolky, kultúrne a športové inštitúcie pripravovať podujatia, z ktorých bolo čo vyberať.
Pošta zvýšila poplatky
Ešte v decembri 1920 pošta avízovala zvýšenie poplatkov na telegramy (zo 40 na 50 halierov za slovo), telefonické hovory podľa vzdialenosti - do 25 km na 3 Kč, do 50 km na 4, do 100 km na 5, do 500 km na 10, nad 500 na 12 korún. Zvýšenie poplatkov za balíky, listy, peňažné poukážky pripravovali na apríl, okrem dobierkových zásielok, za ktoré sa už platilo viac. Tovar na dobierku posielali košickí obchodníci vo veľkom počte a obľúbené sa stalo aj čistenie odevov a iných miest chemickou čistiarňou v Košiciach posielané zákazníkovi na dobierku. Spomeňme aj hodnotu Čsl. koruny. K 31. 12. 1920 stál 1 USA dolár 93 Kč, 1 anglická libra 375 Kč, 100 francúzskych frankov 652 Kč, 100 švajčiarskych frankov 1792 Kč, 100 nemeckých mariek 35 Kč, 100 rakúskych korún 0,81 halierov, 100 maďarských korún 13 Kč.
Investovali aj šetrili
Mesto nemalo peňazí nazvyš, muselo šetriť a zároveň investovať. Mestské zastupiteľstvo na poslednom zasadnutí schválilo správe mestských verejných podnikov 17 500 Kč na stĺpy pre elektrické vedenie pre jednu ulicu - Budapeštiansku, 95 tisíc na plynové zariadenia úradníckych kolónií na Zoltánovej ulici, 90 tisíc na potrebné technické zariadenia, 50 tisíc na kábel pod železničný násyp a deväťtisíc na verejné osvetlenie Rákoczyho okružnej ulice. Zo správy o rokovaní zastupiteľstva sme sa dozvedeli, že v Košiciach i inde v Košickej župe vlastnili pozemky aj iné mestá, Pozemkový úrad v Trenčíne ponúkol mestu Košice výmenu niektorých pozemkov v župe, ktoré ležia ladom a "sú bez úžitku". Zastupiteľstvo súhlasilo, ale s podmienkou, že by mali byť v blízkosti Košíc a kvôli tomu vytvorilo komisiu, pre urýchlené vybavenie. Zároveň bola vytvorená 10-členná komisia pre zachovanie umeleckých pamiatok v meste pod vedením Karola Hlavinka. Penzistom, ktorí si podali na magistrát žiadosť o finančný príspevok na stravu kvôli nízkej penzii, tento odhlasovali a v januári im poskytli zálohu 500 Kč. Matky v núdzi, ktoré mali malé deti, mohli od nového roku využívať bezplatnú lekársku pomoc
Mešťanostovi ustálili honorár
Poslanci navrhli mešťanostovi Košíc "ustálenie čestného honoráru" na 2 500 Kč mesačne a 1 500 Kč na reprezentačné výdavky. Ak bude mať mešťanosta dovolenku nad 15 dní, reprezentačné by dostal jeho námestník. Námestníkom odhlasovali po 1 250 Kč mesačne. Na porade županov v decembri navrhli vytvoriť kultúrne stredisko v Košiciach a zabezpečiť pre študentov slovenský internát, na ktoré požiadalo mesto o štátny príspevok. Kvôli tomu prišla do Košíc v januári komisia ministerstva školstva, aby "preskúmala finančné pomery mesta" a zistila, či je žiadosť opodstatnená.
Poriadok na trhovisku
Na trhovisku na Legionárskom námestí určili mestský hygienici dodržiavanie pravidiel predaja tak, aby sa nemiešali potraviny s iným tovarom a živými zvieratami. Na jednom úseku sa mali predávať potraviny - maslo, syr, vajcia, hydina a mali byť oddelené od mäsiarskych, údenárskych a pekárenských tovarov. Tie mali vytvárať samostatnú uličku a improvizované jedálne v podobe búd, hygienici nevyhovujúcich museli obchodníci vymeniť. K disciplinovanej skupine patrili predajcovia stromčekov, semien, textilu, obuvi, aj potrieb pre výstroj ťažných zvierat a potreby pre poľnohospodárov. V úzadí trhoviska bol akýsi blšák s brakom, nazbieraným v meste, položeným na zemi na plachte a zrejme, aj ako dnes bol zaujímavý ponúkanými predmetmi od otlčených hrnčekov, porcelánu, súčiastok zo šable, časti krojov.
Začala sa spoločenská sezóna a poriadatelia plesov i fašiangových zábav sa predbiehali v ich príprave, aby obstáli čo najlepšie. V meste sa tradovalo ich hodnotenie, ktorého výsledok bol uverejnený v regionálnej tlači. V predchádzajúcich dvoch rokoch patrilo prvenstvo reprezentačnému plesu dôstojníkov a poddôstojníkov z povolania. Hodnotili ho ako reprezentačný po každej stránke, na ktorom ukázal dôstojnícky zbor eleganciu a dôstojnosť.
Kultúrny život
Bálmi sa spoločenská sezóna neskončila. Od Popolcovej stredy do Veľkej noci namiesto na plesy sa chodilo do divadla, dámy zo Živeny sa venovali dobročinným podujatiam, deti sa smiali na Gašparkových kúskoch v Lútkovom divadle. Začali sa vzdelávacie kurzy. V Kurtrovom kníhkupectve i v gymnáziu sa prihlasovali na kurzy francúzštiny, poriadané Maticou Slovenskou. Bolo obdobie obľúbených šachových turnajov, šermiarskych exhibícií a grécko-rímskeho zápasenia. Divadlo bolo stále plné a niektoré mestá, vzdialené od Košíc, nasledovali príklad Humenného, ktoré prispelo sumou 5 tisíc korún na Vsl. národné divadlo v Košiciach, aby toto zavítalo s práve hosťujúcim divadlom do ich mesta. V tom čase zvyčajne hosťovalo SND z Bratislavy v Prešove i vo V. Šariši, kam boli organizované návštevy predstavením, o ktoré bol mimoriadne veľký záujem. Košice vlastný súbor nemalo, malo však budovu, v ktorej SND odohrali desiatky predstavení počas trojmesačného hosťovania.
Myslava patrila od 15. storočia Košiciam a žili v nej silní aj zdatní ľudia ako boli stromy v Čiernom lese
Hostí Košíc vítali myslavčania nemecky
Obec Myslava v 15. storočí patrila Košiciam, najprv jej časť, potom celá. Pôvodne bola majetkom Abovcov, ktorú na ňom asi koncom 13. storočia osadili nemeckých kolonistov. Spomína sa v r. 1230 v listinách. V r. 1317 bola vyľudnená, asi počas bojov s Matúšom Čákom Trenčianskym - v tom čase tam bola Kaplnka sv. Kríža a v roku 1371 vysvätili v Myslave nový kamenný kostol. V roku 1427 mala obec 11 port.
Názvy dali osadníci
Niektoré časti katastra Myslavy, dnes mestskej časti Košíc, majú názvy ako napr. Girbes, Unkuber, Cong. Tak ich nazvali nemecké osadníci, ktorí prišli do Myslavy ešte pred tatárskym vpádom. Nemeckí kolonisti sa zvyčajne usadili v miestach, ktoré oplývali nerastným bohatstvom, väčšinou v banských lokalitách. V Myslave boli lesy a pôda. Celé okolie Košíc bolo obklopené lesmi a aj v Myslave bol Čierny les, ktorý Slovania ešte pred nemeckou kolonizáciou nazvali Buken (bukový), čo znamenalo nielen les, ale aj silu, zdatnosť. Žili tu teda udatní ľudia. Myslava nie je mysliteľná bez Myslavského potoka. Potok "Myslava" tiekol cez Lubinu a Geču ústiac južne od obce Myšľa do Hornádu. Myslavským potokom podľa historika prof. Dr. Ondreja R. Halagu vymedzovali listiny juhovýchodný okraj Čierneho lesa na prelome 13. a 14. storočia. Jágerskí kanonici zapísali do listín v roku 1230 názvy "voda Myslava" "ves Mislova".
Čo hovorili predkovia
Podľa ústnej tradície sa v katastri Myslavy usadil muž, ktorý začal strúhať z jedľového dreva šindle a on bol údajne prvým obyvateľom Myslavy. K nemu pribúdali ďalší a vytvorili osadu v lese pri potoku Myslava. Ten delil údolie na dve časti a každá mala svojho pána. Košiciam patrila tá, čo bola bližšie k mestu a náprotivná zase pánovi Veľkej Idy. V Myslave vlastnil mlyn aj vinicu, ktorú podaroval košickým dominikánom. V minulosti so zvýšeným počtom nemeckých osadníkov vznikla v obci obec, vlastne jej časť, ktorú kolonisti nazvali Deutschendorf, t. j. nemecká dedina. Začali obrábať pôdu a pretože Myslava patrila neskoršie celá Košiciam, mesto vydalo v roku 1550 pre všetky svoje dediny ustanovenia, ktoré vymedzovali presne plochu sedliackeho dvora. V Deutschendorfe sa usadzovali aj tzv. "chyžkare", ktorí nemali pôdu, iba svoje chyže na bývanie, za čo pre zemských pánov museli pracovať 20 dní. Práve v tom istom roku dostali poddaní právo od Michala do Vianoc predávať vlastné víno. Ako zaujímavosť treba spomenúť, že kráľ Žigmund udelil v roku 1397 niektorým obciam aj Deutschendorfu také práva, aké mali košickí občania. V Deutschendorfe musel byť vždy pripravený jeden roľník, ktorý pri návšteve Košíc významnými osobnosťami musel tieto privítať v nemčine.
Plátno a pivo
Myslavčania sa okrem poľnohospodárstva zaoberali najmä v zime povrazníctvom. Ženy roľníkov boli vynikajúce tkáčky plátna, Myslavčania plátno aj bielili, bezzemkovia sa živili praním bielizne najmä pre košické kasárne, a myslavské práčky boli veľmi vyhľadávané. Muži vyrábali slamené obaly na fľaše, tzv. " slamenki" pre košický pivovar - v obci sa pestovať chmeľ, na čo zostala pamiatka v súčasnom názve ulice - Chmeľová. Pivo malo dobré meno pre svoju kvalitu a priťahovalo hostí z mesta. Prenajal si ho Medzevčan Jozef Lepesch, majiteľ košického pivovaru. O desať rokov zanikol. Takisto zanikla aj huta na výrobu železa, ktorú postavili za Myslavou v roku 1848 - 1849 dvaja spišskí Nemci. V tom čase pálili gazdovia lieh a pálenku predávali na trhu v Košiciach. Najväčší dopyt bol však po slivovici.
Starodávne mestské novosti
Z 20. rokov 20. storočia z trhu ušla krava gazdovi Hufnagelovi z Chrastna. Na Legionárske námestie prišiel predať dve kravy, podaril sa mu obchod iba s jednou. Odskočil si na pivo a po návrate kravu nenašiel - odtrhol sa povraz, ktorým bola priviazaná a ušla. Hufnagel sa ju vybral hľadať, prešiel celú Hlavnú, aj priľahlé ulice, po krave nebolo ani stopy. Ľudia mu poradili, aby išiel na políciu ohlásiť stratu. Keď tam prišiel, krava už bola v policajnej maštali, ktorú používali pre kone. Nebola sama - spoločnosť jej robili dve kozy a kôň, ktorého našli policajti v parku, kde sa túlal niekoľko dní.
Obchod "K veľkému orlu" na Hlavnej 72 majiteľky Eugénie Szinayi poskytoval všetkým štátnym zamestnancom zľavy a tovar doviezli až do bytu zákazníka. Na vidiek ho expedovali vlastnou roznáškovou službou. ceny bielej múky boli 5,40 - 5,60 Kč, cukru 7,40 - 7,70 Kč, cukrovej fazule 4 Kč a miešanej 3 Kč, sušených sliviek 9 Kč za kilo.
Ihrisko ČSČK plánovala postaviť v Košiciach jeho mestská organizácia. Od nemenovanej banky dostala naň finančné prostriedky aj prísľub na zaplatenie pozemku i projektu.
Úžerový súd zriadili pri košickom okresnom súde vo februári 1922. Jeho členmi sa stali so skupinou obchodníkov 2 roľníci, 3 robotníci a 4 platení zamestnanci. Ako prvá stála pred týmto súdom skupina siedmich košických mäsiarov za okrádanie zákazníkov falšovanou váhou, nastavenou o 9 - 14 dekagramov menej. Všetci dostali pokuty od 300 do 600 korún a 25 dní väzenia.
Noví kancelisti: Pre štátnu nemocnicu v Košiciach vymenoval minister verejného zdravotníctva za kancelistu legionára Jaroslava Kristana a súdna tabuľa pre okresný súdna Podkarpatskej Rusi za kancelistu tiež legionára Svätopluka Libosvára.
Policajnú hodinu pre všetky kaviarne, hostince a reštaurácie v Košiciach predĺžili do polnoci. Bolo to po petíciách občanov, ktorí nepovažovali 22. záverečnú hodinu za dostatočne dlhú najmä od začiatku fašiangových zábav a bálov.
Stranu pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
