Niektorí ich považujú za bláznov, keď letia z kopca osemdesiatkou
Jedna z vecí, ktorú si človek v detstve praje pod stromček či na narodeniny, je bicykel. Prvé hry, výlety, pocity slobody alebo samostatnosti zažil každý z nás práve na tomto dopravnom prostriedku. Vekom na tieto radosti zabúdame a bicykel ostáva často v hlbšom zabudnutí, odložený niekde medzi nepotrebnými vecami. Existujú však ľudia, ktorí na výhody, ktoré im jazda na dvoch kolesách poskytuje, nezabudli. Pre nich je "biking" nielen športom, ale aj životným štýlom.
Určite ste už niekde videli skupinu mladých ľudí, ktorí na svojich zvláštne vyzerajúcich bicykloch stvárali rôzne prečudesné triky. Takisto ste určite prišli do styku s horskou cyklistikou. Mnoho ľudí sa pokladá za horského cyklistu už pri vychádzke bicyklom na svoju záhradu. Nie je tomu celkom tak. Už aj na Slovensku sa dostáva do popredia plne profesionálny šport spájajúci pôžitok z rýchlej jazdy so životom v komunite a prírodou.
Mountainbiking (alebo aj horská cyklistika) vznikal na prelome 70. a 80. rokov. Ako inak - v Amerike, odkiaľ sa rozšíril do zvyšku sveta. Spočiatku sa jazdilo na bežných bicykloch s hrubými gumami. V tej dobe to bol dosť deštruktívny šport, keďže technika nebola absolútne prispôsobená tomu, čo si od nej vyžadoval terén. Najväčší boom prišiel okolo roku 1990, kedy sa tento spôsob adrenalínového relaxu presadil v širšej miere aj u nás. Medzi tých, ktorí ho začali presadzovať na východe a v Košiciach, patrí Pavol Torma.
"Bicyklujem už od útleho veku," spomína. "Po prvej kolebežke som si vyplakal prvý bicykel. Časom som si uvedomoval, že bežné bicyklovanie mi nedáva toľko možností ako mountainbiking." V roku 1993, kedy k nám prenikli prvé informácie o tomto športe a životnom štýle, prehovoril rodičov, aby mu kúpili horský bicykel. Dal sa dokopy s kamarátom, ktorý obľuboval rovnaký spôsob zábavy. Teda rýchlu jazdu a prírodu. "Často sme robili túry z Košíc na Bankov vtedy ešte pre nás boli náročné. Cestou sme museli jesť hroznový cukor, aby sme to zvládli. Postupne sme objavovali veľa zaujímavých miest v okolí. To je tá možnosť, ktorú nám bicyklovanie dávalo. Rýchlo sa presúvať a vidieť toho veľa za relatívne krátky čas." Podľa Pavlových slov sú najväčšími lákadlami tohto športu tri veci. Bike, komunita a príroda.
Bicykel stojí aj 200 tisíc
Mountainbiking sa delí na viacero disciplín. Hlavnými sú cross country (krížom cez krajinu) naprieč prírodou, downhill (dolu kopcom) klasický zjazd, potom rôzne slalomové a iné voľné disciplíny, ktoré u nás nemajú až také veľké zázemie. Pavlovou najobľúbenejšou je freeride. "Rád si užívam prírodu a všetko, čo je s tým spojené."
Najviac adrenalínu a rizika v sebe obnáša zjazd. Pavol však muntainbiking nepovažuje za rizikový šport. "Každý šport má určitú mieru rizika. Horské bicyklovanie by som nenazval rizikovým športom. Skôr adrenalínovým. To je krajší výraz. Iste tam je istá miera rizika. Veď pretekári idú dole kopcom aj osemdesiatkou. Všetko závisí od toho, ako odhadne jazdec svoje schopnosti. Je to len o tom, nepredbiehať samého seba. Medzi najčastejšie zranenia patria rôzne narazenia a zlomeniny zápästí, rebier, kľúčnych kostí či členkov." Pavol zaklopkal po stole a dodal, že jemu sa zatiaľ nič vážnejšie nestalo.
Pochváliť sa doteraz celými rukami i nohami sa môže aj ďalší milovník rýchlej jazdy Tomáš Cserei. "Viackrát som padol na ruky, či kolená. Mám na to spomienky v podobe veľkých jaziev. No zlomeniny kľúčnej kosti, členku či ruky sa mi zatiaľ nestali."
V technickom vybavení je potrebné dodržiavať istý štandard. "Na jazdenie v okolí Košíc stačí bicykel za 15 až 25 tisíc," tvrdí Pavol. "No postupom času a výkonnostným rastom pretekár začne pociťovať potrebu lepšieho stroja. Kvalitný bicykel, určený na preteky, stojí 40 až 50, dokonca aj 200 tisíc korún."
Bicykel by mal mať hrubé plášte, nižšie rámy, pevnejšie komponenty. Dajú sa kúpiť vcelku i ako skladačka. Dôležité je takisto odpruženie. O bezpečnosť by sa v prípade, keď ide do tuhého mali postarať chrániče. "Každý by mal mať plnú prilbu s chráničom brady. Neraz som zažil situácie, kedy by som to bez prilby len ťažko rozchodil. Ďalej treba chrániť hrudník, chrbát, lakte, kolená, lýtka. Na to slúžia viacdielne chrániče alebo špeciálne vesty. Dlhé rukavice sú samozrejmosťou," opisuje Pavol základnú výbavu zjazdového cyklistu.
Komunita sa rozrastá
Po istom čase neboli Pavol s kamarátmi jedinými, ktorí tento šport robia. Slovensko, teda aj Košice zažili niekoľko boomov bikeového životného štýlu. "Bolo to vidieť všade. Keď ste šli po ulici a videli nejaké decká so spusteným sedadlom a vyvýšeným volantom, zrejme ste videli našich budúcich členov."
Pavol priznáva, že sčasti ide aj o imidžovú záležitosť. Tento jav si všimli aj samotní priekopníci tohto športu a založili v Košiciach oficiálnu bikingovú komunitu. "Keď sme boli v roku 2003 roztrúsení, založili sme s Jožom Gurtlerom webovú stránku. Boli sme prekvapení veľkým záujmom. Členovia komunity aj bežní ľudia sa tam dozvedali o spoločných podujatiach, pretekoch či brigádach."
Pri slovíčku brigáda sme sa zastavili. "Niekedy organizujeme menšie brigádové podujatia, pri ktorých napríklad pripravujeme trate na preteky, čistíme ich po pretekoch alebo staviame nové trate," vysvetlil Pavol. Podobné komunity vznikali aj v okolitých mestách. Napríklad vo Vranove, Prešove, či Krompachoch. Postupom času sa záujem zvyšoval a tomu sa prispôsoboval aj obsah stránky. Pribúdali nové podsekcie, ktoré mali za úlohu zjednodušiť komunikáciu medzi členmi. "V marci minulého roku sme si povedali, že záujem je dostačujúci na založenie nejakého oficiálneho klubu. Niektorí ľudia, ktorí chodili na našu stránku pravidelne, navštevovali rôzne preteky aj súťažne. Preto sme vyhodnotili situáciu tak, že by bolo dobré založiť nejaký klub, ktorého členovia by reprezentovali seba aj mesto Košice."
Klub má za sebou prvú súťažnú sezónu. Zúčastnil sa niekoľkých pretekov zvučného mena a dosiahol slušné úspechy. Členská základňa sa pekne rozšírila. Dnes stačí záujemcovi o vstup do klubu jednoduchá návšteva internetovej stránky, vyplnenie formuláru a zaplatenie členského. Samozrejme, musí vedieť o čo v bikingu ide a byť na tento šport adekvátne pripravený.
Jahodná i Kavečany
V Košiciach sa miesta na takúto formu zábavy hľadajú o čosi ťažšie. Najideálnejším terénom na preteky sú totiž miesta, kde je rozdiel v nadmorskej výške medzi štartom a cieľom aspoň 300 metrov. Špičkový pretek vo Vrátnej má prevýšenie dokonca 700 metrov. Ďalším problémom je chýbajúci vývoz.
"Na kopec musí bikerov dopraviť lanovka. Ináč by sme šlapali peši a spustili sa iba dva či trikát," vysvetľuje Pavol. "V Košiciach jazdíme na zopár miestach, ktoré sme si vyhliadli. Stále najprv omrkneme terén, skontrolujeme, či by sa trasa nepretínala s turistickými chodníkmi a podobne. Myslím, že stret freeridera a nejakého hubára by nebol ani pre jedného príjemný. Keď sa nám trať pozdáva, väčšinou skontaktujeme majiteľa a dohodneme sa na určitých termínoch, kedy nám danú lokalitu umožní využívať."
Medzi najčastejšie miesta, kde sa košickí bikeri stretávajú, patria Kamenný Hrb a Bankov. Ale nielen tieto miesta. Podľa Pavla už zjazdili každý väčší kopec v okolí. Množstvo kilometrov takisto odjazdili na umelo vytvorených dráhach, ako napríklad na Sídlisku Ťahanovce či na Furči. "Tú na Furči vytvorili naši priatelia z BMX klubu Košickí Šarkani. Často jazdíme a trénujeme na teréne, ktorý si vytvoríme sami. Nanosíme hlinu, štrk, piesok. Vytvoríme akúsi dráhu plnú skokov a ostrých zatáčok, ktorá je z prírodného materiálu, no vytvorená nami."
Podľa Pavla je najväčšou ambíciou klubu do budúcna udržať sa v konkurencii slovenských klubov na solídnych pozíciách, zveľadiť klub, či organizovať vlastné podujatia. Okrem Slovenského Pohára v Plejsoch by chceli zrealizovať niečo podobné aj na domácej, východniarskej scéne. "Boli sme sa pozrieť napríklad na Jahodnej. Je tam však zlý prístup z parkoviska k miestu, kde by bol cieľ. Momentálne zvažujeme Kavečany. Máme o nich veľký záujem. Je tam slušný priestor, ktorý nie je využitý."
Čo sa týka reakcií z Pavlovho najbližšieho okolia, nie sú príliš pozitívne. "Rodina, priateľka i priatelia vedia, že biking bol, je a bude mojim veľkým koníčkom. No nie sú veľmi za. Asi je to prirodzené. Vedia, že sa mi môže prihodiť nepríjemné zranenie. Napriek tomu ma však podporujú." Ďalším problémom sú financie. "Po spočítaní všetkých nákladov na bicykel, chrániče, oblečenie či cestovanie a štartovné, vyjde celkom slušná suma." Pri finančnej náročnosti však problémy s bicyklom nekončia. "Mám problémy so skladovaním. Drahý bicykel by som do pivnice nezamykal, nie je to bezpečné. Na balkóne ho zase poškodzujú poveternostné podmienky." Ani rodina Tomáša Csereia nie je úplne spokojná s jeho hobby. "Myslia si, že som blázon. Ale určite tam je aj nejaký ten obdiv."
Napriek tomu sa obaja zaprisahávajú, že budú bicyklovať pokiaľ len budú môcť.
Tomáš Lemešani
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
