Rohypnol vraždil v hotelovej izbe
Autori lieku Rohypnol určite netušili, že popri medicíne nájde toto hypnotikum uplatnenie aj v kriminalistike. A to ako uspávadlo na znehybnenie vyhliadnutej obete. Krimikroniky evidujú desiatky prípadov, keď chalani na žúre ochutili kolu ktorejsi dievčine, aby sa ľahšie dostali k jej telu. A stovky prípadov, v ktorých muži podľahli zvodným úsmevom neznámej ženy, aby sa potom prebudili niekde v parku pod stromom. Bez peňazí, cenností i dokladov... Rohypnol účinkuje aj v dnešnom prípade. Rozdiel od väčšiny podobných je iba v tom, že barové volavky boli dve a ich obeť osudné hodiny neprežila. Prečo, to sa dozviete vo vhodne čitateľsky upravenej verzii príbehu.
Simona K. a Jana G. boli skrachované vysokoškoláčky, ktoré si mysleli, že sa k titulu inžinierky dopracujú cez postele profesorov. Aj sa im to prvé dva roky štúdia darilo. No len dovtedy, kým bola skúšajúcou žena. Tá pre ich síce pekné, no duté hlavy nemala pochopenie. Po neúspešnej dekanskej skúške museli dať Jana so Simonou hýrivému životu na internáte zbohom. Nebanovali však. Boli si isté, že so svojim telom a šarmom sa uplatnia inde a lepšie. Konkrétne v erotickom salóne. No keďže sa po čase jeho dvaja majitelia pohádali, spolu s jedným odišli a zakotvili v istom priemerne frekventovanom hoteli.
Tým pasákom, ktorý vzal obe devy pod ochranu, bol 35-ročný Roman. Za socíku začínal ako robotník v pridruženej výrobe, po páde totality sa so susedom pustil do podnikania v sexbiznise. Otvorili si bordel, no po čase nasledoval rozchod. Roman vzal so sebou dve dievčatá a založili si vlastnú "agentúru". Jej orientácia sa však od tých obvyklých v čomsi líšila. Jana so Simonou neboli baby "na telefón" a nesedeli v salóne. Ich flekmi boli hotely a klientmi solventne vyzerajúci muži, ktorých potom Roman okrádal. Takmer vždy za pomoci Rohypnolu, nebadane namiešaného v alkohole, džúse alebo inom "riedidle". Hypnotikum sa už postaralo o to, aby obete na izbe tuho zaspali a pri lúčení s cennosťami nevolali o pomoc. Ani políciu nik neinformoval. Romanova družina totiž používala osvedčenú fintu. Keď z izby odchádzali, na viditeľnom mieste nechávali odkaz, v ktorom obe spoločníčky svojho klienta vyzvali zachovať diskrétnosť. Ak nie, zverejnia fotografie, ktoré ho s nimi zobrazia v rôznych pikantných polohách. Z dôvodu, že si máloktorý muž pamätal, čo na izbe stváral, radšej oželel pár tisíc či iné cennosti a radšej držal hubu. A to aj vtedy, keď Janu so Simonou náhodou stretol zoči-voči.
V ten osudný večer bolo vari desať hodín, keď sa dievčiny usadili v hotelovom bare. Objednali si pepsinu a obzerali spoločnosť. Po chvíli sa objavil aj Roman. Skúmavým pohľadom zhodnotil zloženie hostí a krátkym mrknutím do kúta skontroloval, či sú jeho kočky na svojich miestach. Potom si sám sadol obďaleč. Po dvoch hodinách sa bar slušne zaplnil. Pár chlapov sa pokúšalo prisadnúť aj k Jane so Simonou, no tie ich zakaždým odbili. Stačil im pohľad na Romana, ktorý zakaždým pokrútil hlavou. Pre obe to bol signál, že s takými malými rybami si nemajú začínať. Minúty plynuli, dym v bare hustol a Roman stále nebol spokojný. Okolo polnoci však mrkol na Simonu a pobral sa k toaletám. Tam sa akoby náhodou stretli. "Pri trojke sedí prešedivelý päťdesiatnik v modrom saku," precedil pomedzi zuby. "Je to Nemec a poriadne zazobaný. Tak voľačo nezbabrite." Po týchto slovách sa Roman vrátil do baru a krátko po ňom aj Simona. Informovala kamarátku a akcia sa začala...
Stačili dva-tri zvodné pohľady a Olaf sedel pri ich stole. Bavili sa s lámanou nemčinou a tak sa dozvedeli, že je na Slovensku obchodne. Nemec bol zo svojich spoločníčok unesený. Objednal fľašu francúzskeho koňaku a vôbec nezbadal, že kým on pil ako dúha, tie dve poháriky iba ovoniavali. Keď sa Olafovi začal pliesť jazyk a pri tanci aj nohy, Jana mu na parkete pošepla do ucha, že oveľa lepšie by sa vedeli zabaviť len v trojici a sami. Napríklad u neho v izbe. Nemec, s nohavicami v rozkroku napnutými na prasknutie, s radosťou súhlasil. Vedel, že sú to šlapky, no predpokladal, že erotickým zážitkom na izbe sa jeho známosť s nimi aj skončí. Kým odišli, kúpil ešte fľašu koňaku.
Na izbe zábava pokračovala. Jana so Simonou sa za zvukov hudby povyzliekali a Olaf si šiel oči vyočiť. Obracal do seba jeden pohárik za druhým a vôbec si nevšimol, že do jedného z nich mu Simona vysypala rozdrvenú tabletku Rohypnolu. Neskôr priznala, že dávať mu dve, ich obvyklú dávku, sa im vzhľadom na jeho stav zdalo zbytočné. Keď Olaf videl, že jeho spoločníčky majú na sebe už iba náušnice a prstene, vyzliekol sa aj on a všetci traja skončili v polohe ležmo.
Či bol Olaf s výkon spoločníčok spokojný, nevedno. Podľa ich tvrdenia je "isté" len to, že okolo druhej zaspal. "Rýchlo sme sa obliekli a Jana zbehla dole pre Ronyho," vypovedala zhovorčivejšia Simona. "Keď prišiel, pokúsil sa otvoriť kufrík toho Nemca. Nešlo to, lebo bol zamknutý. Preto sme jeho šaty prezreli, či tam nemá kľúčik. Našli sme iba asi 2 000 mariek, 7 000 korún a nejaké kreditky. Vtedy si Rony všimol, že Nemec má na krku retiazku. Chcel sa pozrieť, či mu na nej nevisí kľúč. Zodvihol mu hlavu, pozrel sa aj na krk vzadu a tam ho našiel. Vtedy Nemec otvoril oči..."
Hoci zrejme v prvej chvíli nepochopil, čo sa deje, pri pohľade na cudzieho muža, dve oblečené dievčatá a jeho porozhadzované veci mu to určite došlo. Urobiť čokoľvek však nestihol. Roman zrejme spanikáril a bleskovo siahol do vrecka. Keď ju vybral, mal v nej vyskakovací nôž. Olaf dostal prvú ranu do brucha skôr, než sa stačil pohnúť či vykríknuť. Druhý a tretí zásah nasledovali do krku. Jeden z nich zasiahol tepnu, lebo keď sa Nemec zvalil do perín, začali nasávať krv ako špongia.
Roman obeť držal a čakal, kým znehybnie. Potom šokovaným dievčatám prikázal, aby poutierali všetko, na čo v izbe siahli. On zatiaľ pozbieral do tašky poháre, fľašu i pár drobností zo stola. S kufríkom sa viac nebabral. Nemcovi strhol z krku retiazku aj s kľúčom, z ruky hodinky aj prsteň. Podvedome však všetci tušili, že zahladzovanie stôp môže byť zbytočné. Janu so Simonou v Nemcovej spoločnosti totiž videl v bare každý a barman ich navyše videl spolu odchádzať. Napriek tomu to riskli. Keď si boli istí, že po ich neostala jediná "daktylka", zvnútra zalomili kľúč a zvonku dvere zabuchli.
Po Nemcovi sa začalo pátrať ráno o deviatej, lebo hodinu totiž meškal na na dôležité obchodné rokovanie. Partneri preto zavolali do hotela a tam si uvedomili, že cudzinec ešte nebol ne raňajkách. Dvere neotváral a keďže sa odomknúť nedali, za asistencie polície ich vyvalili. Po krátkom vyšetrovaní mali popis Jany a Simony všetky policajné stanice v republike. Chytili ich až o mesiac v Českej republike. Dokonca spolu s Romanom, ktorý ich "pásol" na jednom parkovisku pre kamiony.
Súd uznal Romana V. vinným z vraždy a odsúdil na 13 rokov v III. NVS. Jana so Simonou šli za spolupáchateľstvo na tri do I.NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
