Popovú hudbu začal robiť preto, aby mohol ľahšie baliť "holky"

Ešte pred sviatkami si cestu do Košíc vďaka koncertu spoločnosti U. S. Steel Stromček prianí našiel český muzikant, spevák a skladateľ Janek Ledecký. Divákov potešil niekoľkými svojimi vianočnými piesňami. Skôr, ako vyšiel na javisko, našiel si čas na rozhovor okrem iného aj o tom, prečo bude môcť rok 2007 zaradiť medzi tie vydarené...

J. Ledecký môže bezpochyby povedať, že rok, s ktorým sme sa len pred pár dňami rozlúčili, bol pre neho viac než úspešný. "Začínal veľmi nenápadne, ale potom sa poriadne rozbehol! Som s ním nadmieru spokojný a aj ma dosť prekvapil, lebo priniesol veci, ktoré som teda rozhodne nečakal," prezradil J. Ledecký.

Za to najzásadnejšie, čo sa mu v minulom roku prihodilo, považuje samozrejme októbrovú premiéru svojho muzikálu Hamlet v Souli v Južnej Kórei. "Hrala sa v divadle pre 1 200 ľudí, mali sme 36 predstavení a sám som strávil v Soule tri týždne pre samotnou premiérou. Podarilo sa mi nahliadnuť do kórejskej kultúry inak, ako keby som tam prišiel len na pár dní ako turista... Rozhodne to pre mňa bola veľká satisfakcia. Tu si človek pomaly zvykne, že je v istej miere slávny, no začína to na Šumave a v lepšom prípade končí pod Tatrami. Ja som však prišiel na opačnú stranu zemegule, kde sme mali úspech - poriadne som pookrial..."

Aby sa muzikál Hamlet mohol hrať aj mimo Čiech a Slovenska, musel od svojej prvej verzie prejsť viacerými úpravami. J. Ledecký spolu s režisérom Robertom Johansom prekladali český text aj do angličtiny. "Chceli sme preložiť Shakespearov text do novodobej americkej angličtiny, pričom sme si museli dávať pozor na úplne iné veci ako v češtine. My máme tú výhodu, že Hamleta poznáme vo viacerých slávnych prekladoch, ktoré reflektujú to, ako sa za roky jazyk mení. Ale anglicky hovoriace krajiny majú len originál. A to je ťažká, stredoveká angličtina..."

Pri práci na anglickej verzii pridal J. Ledecký do muzikálu ešte 25 minút hudby navyše. "Pretože sme to pripravovali na scénu na Broadwayi a v New Yorku je toľko vynikajúcich tenorov, že by ste ich mohli vidlami prehadzovať, prepísal som definitívne postavu Hamleta na tenorovú. Takže teraz si ju už nezaspievam, ani keby som akokoľvek chcel," podotkol so smiechom.

Verzia, ktorá takto vznikla, odznela v USA na predvádzačkách pre producentov. Na jej základe neskôr vznikla kórejská verzia, s ktorou Hamlet v Soule zožal neuveriteľný úspech. Ak bol problém posunúť texty v Hamletovi do súčasnej americkej angličtiny, pri preklade do kórejčiny sa to J. Ledeckému spočiatku zdalo ako čosi neuskutočniteľné. "Štruktúra tohto jazyka je úplne iná, ako hocičo iné, čo poznáme. V češtine som si napríklad dal záležať na vnútorných rýmoch, tak som chcel vedieť, ako to bude v kórejčine. Povedali mi, že aby bola v kórejčine veta vyskladaná správne, musí byť na jej konci sloveso a to má v jazyku len dve rôzne zakončenia. Takže Kórejci vlastne rýmujú stále..."

Kórejčania prišli za J. Ledeckým aj s jednou zvláštnou otázkou. Chceli vedieť, či je Ofélia Hamletova mladšia alebo staršia sestra. "Nuž, Shakespeare to nikde v texte presne nešpecifikoval, ale z kontextu vyplýva, že je mladšia. Pýtali sa na to preto, lebo v kórejčine existujú samostatné výrazy na pojem mladšia sestra, staršia sestra alebo sestra niekoho iného. Potom som však počúval skladbu, ktorá v češtine i angličtine začína slovom ´sestra´, ale oni spievali Ofélia. Tak mi vysvetlili, že brat nikdy svoju sestru neoslovuje sestra, ale krstným menom... Postupne sme sa prehrýzali takýmito detailmi. Ale musím povedať, že tak ako sa Kórejci naučili robiť špičkové autá a elektrotechniku, naučili sa robiť aj muzikál. Úprimne poviem, že takú profesionalitu, akú som tam zažil, by som rád privítal aj v Prahe..."

Spočiatku bol J. Ledecký veľmi zvedavý, ako bude jeho Hamlet v kórejčine znieť a tak trochu sa obával, či mu to nebude pripadať zvláštne. "Čakal som, či to nebude srandovné. Nebolo. Pre nás z Európy sa zdá, že ostatné jazyky sveta sú zábavné, no to je len uhol pohľadu."

Siahol po osobnostiach

Doposiaľ má J. Ledecký ´na svedomí´ dva veľmi úspešné muzikály - okrem Hamleta to bol i Galileo. "Ak človek siahne po ´veľkej´ osobnosti, tak má už malinko dopredu vyhrané. Lebo ak sa niekto stane takouto významnou osobnosťou, tak to rozhodne nebude náhoda. Musel sa o to nejako zaslúžiť a jeho príbeh bude určite zaujímavý, keď pretrval storočia. Potom tvorca vstupuje na istú pôdu. Záleží už len na ňom, ako si s témou poradí. U každého autora či režiséra, ktorý pristupuje k historickej téme, je podstatné, aby v nej našiel reflexiu k súčasnosti. Tá sa ku podivu hľadá veľmi ľahko. Lebo práve to je na histórii veľmi zaujímavé - stále sa opakuje..."

J. Ledecký pripravuje ďalší muzikál, no tentoraz sa rozhodol upustiť od ´ťažkej´ historickej témy. Príbeh sa bude odohrávať v súčasnosti a v divadelnom prostredí. "Povedal som si, že tentoraz to bude hravé a úsmevné. No keď som začal tvoriť, tak som zistil, že písať takto je oveľa ťažšie."

Na prípravu sólového albumu nemá času vôbec a popri príprave nového muzikálu sa teší i z toho, že spomínaná americká verzia Hamleta by mala mať v máji premiéru v USA. "Ešte síce nie sme na Broadwayi, ale priznám sa, že niekedy mám pocit, že ma treba uštipnúť, či nesnívam. Teraz som v období, kedy mi moja práca prináša ovocie. Isteže je príjemné ísť do bankomatu a nemusieť rozmýšľať nad tým, koľko toho mám na účte. Lebo to mi dodáva slobodnejší život. Satisfakciu však cítim viac vtedy, keď vidím, ako sa Hamletovi darí za hranicami Čiech. Ono je to vlastne už desať rokov od vtedy, čo ma moji známi vyhecovali do toho, aby som začal robiť na muzikáli. V Kórei sme sa dostali hneď po premiére na druhé miesto v predaji vstupeniek a to tam bola konkurencia ďalších 68 predstavení a čaká nás New York..."

J. Ledecký vie, že má veľké šťastie oproti svojim kolegom a kolegyniam. "Ja som si skladby písal sám a tým pádom ich môžu neskôr spievať aj iní speváci a obrovské šťastie som mal v tom, že som sa rozhodol skúsiť to s divadlom. To bol v mojom živote zásadný zlom." A pritom to bola úplná náhoda, lebo J. Ledecký nikdy nemal ambície písať muzikály. "Rovnako, ako som nemal nikdy snahu nahrať cédečko s vianočnými piesňami. Našťastie ma k tomu priatelia ukecali. Tak isto to bolo i s Hamletom."

K hudbe ako takej sa však nedostal náhodou. Pochádza z rodiny, kde sa veľa spievalo a základné akordy na gitare ho mama naučila už ako päťročného. "Potom som chodil na klasiku, no sekol som s tým v tom veku, kedy sa puberta postará o to, že mladí ľudia s takými vecami ako klasická hudba, sekajú. Zistil som, že na ´mejdanoch´ sa lepšie zapíšem popovou hudbou a hlavne - ľahšie sa na to balili ´holky´," prezradil so smiechom.

Na svojom konte má J. Ledecký niekoľko piesní, s ktorými by sa veľmi dobre dali baliť dievčatá. Stačí spomenúť Pěkná, pěkná, pěkná alebo zaručený ´zimomriavkový´ hit Proklínám. "Vážim si ten zázrak, keď sa pieseň dostane do sveta a rozletí sa po ňom. Nikdy som žiadnu skladbu nepísal s macošským pocitom, že táto bude desiata na cédečku a bude tam len do počtu. Pár krát sa mi stalo, že som si vravel - tak z tohto sa ľudia zbláznia, to bude hit. A nič. No a potom pri tých, ktoré sa hitmi stali, som ani len netušil, že by to mohlo takto dobre vypáliť. Recept na napísanie hitu neexistuje."

Stratené v preklade

J. Ledecký pôsobí dojmom pokojného človeka, ktorý sa len tak z ničoho nič nenechá rozčúliť. Priznal sa však, že aj on máva záchvaty zlosti. "To si neprajte zažiť, vyzerá to ako keď ´bouchnou kamna´. Dlho, dlho nič a potom - prásk. Aj v Kórei sa mi to stalo, pretože celá naša misia sa mohla pokojne volať stratené v preklade. Nikto tam totiž nevie anglicky. Mal som špičkovú prekladateľku, ktorá žila 12 rokov v USA, takže sme všetko riešili cez ňu. Lenže ja som sa napríklad spýtal otázku, na ktorú som chcel len odpoveď áno alebo nie. Ona to preložila a nasledovala päťminútová diskusia v kórejčine."

Vôbec do toho nemohol zasiahnuť, lebo ani len netušil, o čom sa rozprávajú. "Vznikali z toho riadne stresy. V ruke som mal zmluvu, že všetky zásadné zmeny, ktoré by chceli urobiť, musím schváliť ja, alebo niekto, koho tým poverím. Ak nie, tak rozviažem zmluvu, prepadajú zálohy, platia pokutu a nesmú to hrať. Oni chceli niektoré veci posunúť v deji tak, aby vychádzali v ústrety kórejskej kultúre - na mnohom sme sa dohodli. Pamätám si však na moment, kedy som v orchestrišti - bolo to už medzi verejnými generálkami - vysvetľoval čosi gitaristovi. Nepáčil sa mi istý zvuk a chcel som, aby ho urobil inak. Vtedy som však začul režiséra, ako káže urobiť čosi úplne iné. Vtedy som vyskočil z orchestrišťa k nemu a chytil som ho klopy. Netuším, ako sa mi podaril takýto skok, myslím, že fyzicky je to asi aj nemožné... Potom som sa však ospravedlnil. Každopádne som si v Soule užil vari všetky možné emócie..."

Keď je doma, samozrejme, že "hromozvodom" sú tí najbližší. "Doma to so mnou občas majú ťažké. Na druhej strane - som aspoň pomerne veľa s nimi. Isteže, teraz to bolo iné, lebo som veľa cestoval jednak do Kórei a aj o USA. Ale inak som zvyčajne doma, tam píšem texty o muziku. Myslím, že si svoje deti dokážem viac užiť ako moji spolužiaci, ktorí sa venujú právu." J. Ledecký totiž vyštudoval právo, no po jeho skončení do neho ani len nezabŕdol. "Chvalabohu, prišla muzika, takže som nemusel robiť právnika." V roku 1982 sa stal členom kapely Žentour, v roku 1992 vydal prvé sólové cédečko Na ptáky jsme krátký, ktoré si svojou predajnosťou vyslúžilo Zlatú dosku.

S manželkou Zuzanou má dcéru Ester a syna Jonáša. Vraj sa veľmi nepotatili a nevyzerá to s nimi, že by sa chystali kráčať v otcových šľapajach. "Snažíme sa ich rozvíjať na všetky strany. Ja sám som vo veku 12 či 14 rokov ešte zrejme v ničom veľmi nevynikal. To, že sú obidve deti poloprofesionálnymi športovcami a sú v českej reprezentácii na snowboarding a lyžovanie, to je určite úplne mimo mňa. Športové nadanie z mojich génov mať nemôžu," podotkol so smiechom. "Snažíme sa, aby sa naučili čo najviac, aby v čase, keď príde na lámanie chleba, mali čo najviac možností pri rozhodovaní," dodal.

Dátum narodenia: 27. jún 1962

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Praha

Rodinný stav: ženatý, dve deti

Relax: rodina

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári