Spomienky astronóma a fotografa Vojtecha Rušina na cestu do Nigeru, kde bol pozorovať úplné zatmenie Slnka

Taxikári poradia cudzincom všetko. Kde sú nočné bary i pekné dievčatá

Od novembra 2006 až do konca januára 2007 majú návštevníci Východoslovenského múzea možnosť zhliadnuť výstavu zaujímavých fotografií. Ich autorom je renomovaný slovenský astronóm a fotograf Vojtech Rušin. Tvoria iba časť z množstva fotografického materiálu, ktorý pracovník Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici priviezol v apríli 2006 z Nigeru. Ako člen Medzinárodnej astronomickej únie tam 29. marca pozoroval úplné zatmenie Slnka Mesiacom. O zážitkoch z tejto expedície sa s nami ochotne podelil.

Základ cesty do Nigeru v roku 2006 vznikol pred takmer 35 rokmi. V roku 1972 totiž V. Rušin pripravoval a v roku 1973 absolvoval prvú cestu do tejto africkej krajiny. Ako v roku 2006, tak aj pred vyše troma desaťročiami bolo cieľom cesty pozorovanie slnečnej koróny počas úplného zatmenia Slnka. "Kým r roku 2006 sme do Nigeru cestovali pohodlne lietadlom, v roku 1973 sme cestu absolvovali na dvoch autách," spomína astronóm a fotograf na prvú expedíciu. "Bola to Tatra 138 a Aro M 241, s ktorými sme absolvovali cestu naprieč Európou do Francúzska, s pokračovaním cez Stredozemné more (loďou) a Alžírsko až do cieľa cesty. Bolo ním druhé najväčšie mesto Nigeru - Agadez, z ktorého okolia (oáza El Meki) sme 30. júna celý priebeh zatmenia nafotili."

Len pre upresnenie, úplným zatmením Slnka sa rozumie úkaz, pri ktorom sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej osi. Slnko síce svieti, ale Mesiac vytvorí tieň, ktorý, ak dopadne na určité miesto na Zemi, spôsobí na Zemi v danom mieste šero aj počas dňa. Samozrejme, nie všade. Pás tieňa je v priemere široký len okolo 120 km. a nazýva sa pásom totality. Keďže Zem sa točí okolo svojej osi a aj Mesiac ju obieha, spomínaný tieň putuje po zemskom povrchu zo západu smerom na východ a nazýva sa pás totality. Pohyb mesačného tieňa dá sa presne vyrátať, kedy a kde bude. Vlani šiel z Brazílie cez Atlantický oceán, krížom cez Afriku a Turecko smerom nahor ku Mongolsku.

"Medzinárodná astronomická únia združuje astronómov z celého sveta. V rámci nej funguje pracovná komisia pre úplné zatmenia Slnka mesiacom, ktorej som členom. Aby sme sa všetci nenahrnuli na jedno miesto a neriskovali, že v prípade zlého počasia nebudeme vidieť nič, obvykle si pozorovacie stanovištia rozdelíme. Keď som sa dozvedel, že zatmenie bude viditeľné aj z Nigeru, rozhodol som sa vrátiť sa tam ešte raz. A spolu som mnou aj kolega Peter Zimmermann, ktorý tam v Afrike v roku 1973 so mnou bol. Zavážil aj fakt, že v Nigeri bola veľká pravdepodobnosť pekného počasia a dĺžka zatmenia mala presiahnuť štyri minúty. Zohnali sme si sponzorov a cestu sme absolvovali lietadlom po trase Viedeň, Paríž, Niamey.

Kuchyňa na ulici

V hlavnom meste Nigerskej republiky, lebo tak znie jej oficiálny názov, strávili dvaja Slováci päť dní. Niamey má okolo 900 tisíc obyvateľov a predstavuje akýsi konglomerát medzi mestom a dedinou. Kým bočné ulice sú prašné, v novej časti a aj pri ceste z letiska do centra vedie dvojprúdová diaľnica. V stredovom páse sú vysadené stromy alebo kvety, ktoré sú sústavne polievané, lebo by sa inak na africkom Slnku upiekli. Okraje ciest z veľkej časti lemuje piesok, ktorý je pre Niger typicky.

"Nové budovy siahajú do výšky nanajvýš piatich poschodí, a podobne ako staré domce, sú hnedé. Ani si neviem dosť dobre predstaviť, aby pri tom piesku to bola iná farba ako hnedá. Asi by sa ju nik nedočistil. Ostatné domy a úrady sú nanajvýš dvojposchodové. Ak sa v ich okolí nachádzajú stromy, ktoré v bohatších štvrtiach sú hojne zastúpené v každom dvore, ich tieň znižuje účinky vysokej teploty. V Niamey je po celý rok cez deň okolo 40 °C, v noci klesá maximálne o 10 °C." Domy v chudobných častiach mesta a na jeho okraji majú charakter domov z oáz. Dvor je obkolesený 2 až 3 metre vysokým hnedým múrom, omietnutý hlinenou maltou, a vo vnútri sa nachádzajú obydlia pre ľudí a zvieratá.

Celé Niamey je jeden veľký obchod, lebo mnoho vecí sa predáva len na ulici. "Páčilo sa mi, ako sa na ulici pripravovali ´šišky´ alebo pečené mäso. Pod železným roštom horelo drevo, na ktorý sa naložilo mäso alebo na formovanom alobale naliate cesto na šišky. Naši hygienici by sa pri pohľade na túto pouličnú kuchyňu asi zbláznili. Stačí si len predstaviť všadeprítomné muchy, ktoré musel hlavný kuchár alebo jeho pomocník neustále odháňať... Vedľa sa nachádzali malé stolíky a stoličky, aby sa jedlo dalo skonzumovať. Nie je výnimkou, že mnohé tovary sa predávajú v plechových či palmových búdach, ktoré sú otvorené non stop. ´Noční´ predavači v nich podriemkavajú na zemi alebo na drevených pričniach a ak príde zákazník, zobudia sa a predávajú." V tomto smere by tu človek nezahynul. Potravy je dosť. Otázkou sú peniaze, ktorých je, ako povedali predavači suvenírov, "žalostne málo".

V. Rušinovi sa zdalo, že tovar je v Niamei drahý. Napriek tomu však ľudia vlastnia aj autá, väčšinou sú slušne oblečení a ani žobrákov nie je veľa. Boli medzi nimi deti aj staršie osoby. "Na adresu žobrajúcich detí mi Oumarou, šéf cestovnej kancelárie, povedal, že podľa islamu sa má každý o seba postarať sám. Preto chudobné detí žobrú. Nie sú však také dotieravé, ako som zažil napríklad v Indii. Vláda vraj vynakladá obrovské úsilie, aby potravín bolo pre každého dosť. Niger totiž patrí ku krajinám, kde je jedna z najvyšších pôrodností na svete. Na jednu rodinu pripadá asi 8-10 detí, ktoré však nemajú takmer žiadnu zdravotnú starostlivosť. Vysoká úmrtnosť má za následok, že žiť zostanú len zdraví jedinci."

Keď sa V. Rušin pri pive ich patróna Oumara opýtal, prečo priemerná rodina v Nigeri má 8 až 10 detí, dozvedel sa, že je to dôsledok chybnej teórie z minulosti. "Vychádzalo sa z predstáv, že čím ich bude viac, tým vyššia bude aj produkcia tovarov," tlmočil Slovák vysvetlenie svojho spoločníka. "A keď bude vyššia produkcia vyrobeného tovaru, bude aj silnejšia ekonomika a ľudia sa budú mať lepšie. Budú peniaze na vzdelanie aj na dôchodky a starých ľudí nebudú musieť dochovávať ich detí. Zabudlo sa pritom na fakt, že väčší počet ľudí znamená aj vyššiu vlastnú spotrebu v jedle, čo sa v týchto geografických podmienkach nedá zabezpečiť. Vyšší príjem z tržieb ide na dovoz potravín pre vyšší počet ľudí, lebo v Nigeri sa ich viac dopestovať nedá."

Továrňam sa v tejto suchej a teplej krajine tiež nedarí, a tak sa chtiac nechtiac musí držať primitívnej výroby a zastaralého spôsobu života. "Nepomohli im ani rebélie Tuaregov na začiatku 90. rokov minulého storočia, ktoré sa, našťastie, skončili podpisom mierovej zmluvy. Vláda teraz začína presadzovať program, aby sa rast populácie znížil a zvýšila sa vzdelanosť i zdravotná starostlivosť. Keďže inteligencia po skončení univerzity odchádzala okamžite pracovať do zahraničia a domov sa jej späť veľmi nechcelo, teraz musí každý absolvent univerzity pre vládu odpracovať dva roky. Mnohí sa nakoniec rozhodnú ostať aj doma." Prichádzajú tu aj zahraničné firmy, lepšie zaplatia a tak odborníci majú prácu a ostávajú doma.

Vysoká bezpečnosť

Veľkým neduhom v čase pobytu Slovákov v Niamey bol veľký smog. Hoci Slnko zapadalo až večer okolo 19. hodiny, už okolo 16. hodiny sa človek na neho mohol priamo pozerať a pritom si nepoškodil zrak. Obloha v deň vysokého smogu nebola modrá ani v zenite na pravé poludnie, ale sivá až tmavosivá. No nie z továrenských komínov, ale z piesku, ktorý tu prinášajú vetry severných smerov zo Sahary.

Niamey nemá mestskú hromadnú dopravu, hoci jeho rozloha je značná. Má asi 67 km štvorcových. Taxíkov je tu dosť a spravidla každý hotel má aj svojich taxikárov, ktorí na hotelového hosťa striehnu od rána do večera. "Ak sa nepodarí nijaký kšeft a máte chuť, šofér si s vami rád vypije chladené pivo, ktoré sa dá kúpiť iba v hoteli. Niger je totiž krajinou, kde 80 percent obyvateľov vyznáva korán a títo alkoholu neholdujú. V tom teple je to ich šťastie. Pri pive s taxikárom sa dozviete všetko. Napríklad aj to, kde sú nočné bary a pekné dievčatá. Cena za hodinu jazdy taxíkom je 4000 XOF, čo je v prepočte asi 8 amerických dolárov. Zjednávanie je ale súčasťou hry medzi taxikárom a zákazníkom, ako na trhu."

Neodmysliteľnou časťou tejto suchozemskej krajiny a jej hlavného mesta je tretia najdlhšia rieka Afriky Niger (po Níle a Kongu). Pramení v horách v Guinei a okľukou cez Mali, Niger, Benin a Nigériu sa prediera do Guinejského zálivu. Meria 4000 km, no cez Niger iba v dĺžke asi 370 km. Je to jediná celoročná rieka v tom zmysle, že v jej nespevnených a neupravených brehoch sa voda nachádza po celý rok. V čase dažďov (august až november) je v Niamey maximálna výška vodnej hladiny okolo 5 metrov a rieku brázdia aj väčšie lode. No pred príchodom nového dažďa, ktorý prichádza okolo júna, vodná hladina siaha ako tak "po členky". Obdobie "dažďov" trvá len asi 3 až 4 mesiace a potom nič. Ďalší dážď príde až o rok.

"Rieka Niger mala v čase nášho pobytu nízky stav vody. Z jednej strany na druhú sa brodili nielen chlapci, ale aj byvoly či kravy, ktoré sa tu prišli občerstviť. Kolorit rieky dopĺňali odstavené väčšie loďky pri brehu, ktoré pre nedostatok turistov už nikoho nevozili, tiež kúpajúci sa ľudia, ale najmä pranie prádla. Túto prácu vykonávali iba muži. Po hladine sa preháňali malé loďky s rybármi, ktorí lovili ryby pomocou sieti alebo sa na týchto úzkych loďkách sa prevážal tovar." Mimochodom, Niamey sa rozkladá po oboch stranách rieky, ktoré spája jednoduchý most na železobetónových pilieroch. Nesie meno po americkom prezidentovi J. F. Kennedym.

Hoci mesto vyzerá naozaj ako dedina, každý hotel má internetovú miestnosť, kde za 1,5 amerického dolára (750 CFCA domácej meny) môžete surfovať jednu hodinu. Pre ilustráciu, 1,5 litra vody v obchode stálo 400 CFCA, croisant 150 CFCA. "Pre Niamey a pre celý Niger, platí jedná mimoriadne dôležitá skutočnosť - vládne tu vysoká bezpečnosť. Pochodil som v Niamey ako beloch veľa, vo dne aj v noci, a nepocítil som nikde nijaký náznak nepriateľstva, útoku alebo krádeže. Za toto treba Niger veľmi, veľmi pochváliť. I keď, ako mi povedal Oumarou, aj tu sú rôzne indidenty."

Prvá časť pobytu dvoch Slovákov v Niamey trvala iba dva dni. Potom nasledoval presun do druhého najväčšieho a možno najdôležitejšieho mesta Nigeru Agadezu. Čo tam všetko videli a zažili, to sa dočítate o týždeň.

Róbert BEJDA

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári