a návšteva niečoho takého, ako boli priekopníci grindcoreového extrému, bola nepredstaviteľná. Len o nejakých 20 rokov do Košíc zavítala medzičasom už legendu z najlegendárnejších. V piatok o pol siedmej pred IC Culture Train sa dalo cítiť, že na spadnutie je "undergroundová" akcia roka. A to nielen neprehliadnuteľnému nápisu nad vchodom "Vypredané", ktorý mal u nás zrejme metalovú premiéru.
KOŠICE. Dostať sa dnu bola fuška. Začať vybavovať ľudí, ktorí si rezervovali lístky, 20 minút pred začiatkom, nebol najlepší nápad. Už vtedy boli v publiku stovky od metalistov cez hardcoristov a punkáčov až po milovníkov alternatívy.
Vzduch odišiel už pri predkapelách
O úvod sa postarala ostravská štvorica Rubufaso Mukufo. V podstate celý večer bol o rôznych podobách žánru známeho ako grind core, o jedinú výnimku sa postarali žilinskí Sanatorium s brutálnym death metalom amerického strihu.
Niekedy v tom čase odišiel vzduch v sále aj v bare, takže občasné vyvetranie sa vonku prišlo vhod. Tlačenica bola už vtedy taká, že bol problém vidieť známych viac ako dvakrát za večer. Občerstvenie bolo tiež dobrodružnou výpravu. Pri takých akciách sa to ale berie ako súčasť družnej zábavy.
Tretími v poradí boli Uprise. Ľudia sa poriadne rozpálili, objavili sa prví "vzduchoplavci", ktorí sa na rukách publika dostali často až za polovicu sály. Konečne to po čase v Košiciach zase vyzeralo ako na koncerte.
Keď dorazili na scénu českobudějovickí Ingrowing, sála už bola natoľko plná, že bola nástojčivou otázka, kam sa natlačia tí, ktorí sú zvedaví až na "hviezdu večera".
Na pódium legenda doslova vletela
"..je to tu, kurník, oni naozaj prišli do Košíc!" vyletelo z úst fanúšika. Nabitá sála, ktorá v ten večer skrátka nestačila, plné balkóny trochu westernového štýlu (našťastie kvalita tesárskej práce westernová nebola), tma, do ktorej znelo intro, pripomínajúce skladbu "Contemptuous" z už neviem ktorého z početných albumov Napalm Death, "strih" svetlo a na pódium vleteli Shane Embury (basgitara), Mark "Barney" Greenway (vokál) a Mitch Harris (gitara, sprievodný vokál), istení bubeníkom Dannym Herrerom. Ktosi tam chýbal... Jesse Pintado už nie je medzi nami.
Prvé tri skladby zazneli prakticky bez prestávky, až potom Barney zahlásil "nazdar, my sme Napalm Death z Birminghamu". No, ako popísať show jedného z míľnikov najtvrdšej hudby. Shane drhol štyri struny, snažil sa tváriť zamračene, ale udatne mlátil svojou frizúrou "dyňa v húštine", takže bolo zrejmé, že sa baví výborne. Barney lietal po pódiu ako nepríčetný a nezameniteľným vokálom reval svoje myšlienky na tému všemožných svinstiev tohto sveta. V podstate nemeniaci sa gitarista Mitch mu sekundoval vo vrieskavých vokáloch a vražedne presný rytmus podporoval Danny. Okrem nesmrteľných hitoviek ako "Suffer The Children" a výberu z najnovších dosiek sa Napalm Death často vracali aj k nie celkom ortodoxne grindovým časom, napríklad k "Words From The Exit Wound". A hralo im to skrátka nebezpečne.
Napalm miesto nejplm
Okolo pol dvanástej bol "oficiálny koniec", ale v prípade týchto koncertov niečo také nemožno brať vážne. Po dosť neumelom skandovaní mena kapely (to len u nás je napalm, oni majú "nejplm") Barney ohlásil, že "zahráme pre vás ešte tri skladby, a tá prvá bude cover od Dead Kennedys". Bez nej by koncert Naplm Death nebol úplný a ja som si pri "Nazi Punks Fuck Off" s úškrnom spomenul na ich koncert v Banskej Bystrici v roku 2003 i na to, ako sa pri tejto veci musela kysliť polovica tamojšej "ochranky". Refrén nerevali len Barney a Mitch, ale podstatne viac ľudí. A potom ešte dve skladby. A koniec.
MARTIN LUKÁČ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
