rokmi zahynuli pri návrate z mierovej misie KFOR v Kosove, neveria, že príčinou nešťastia bola chyba pilota. Sú presvedčení, že tragédiu spôsobil zlý technický stav lietadla.
HEJCE. Vytrvalý dážď a nepríjemný chlad sprevádzali v sobotu v maďarskej obci Hejce pietny akt. Druhé výročie nešťastia, ktoré si vyžiadalo 42 životov, si pripomenuli desiatky príbuzných, obyvatelia obce, delegácia Ministerstva obrany SR na čele s ministrom Františkom Kašickým, predstavitelia rezortu obrany Maďarskej republiky a ďalší hostia.
Osudový návrat
K pamätníku uprostred smutne preslávenej obce prišla položiť kvety aj široká rodina Novákovcov z Plechotíc. Ani po dvoch rokoch sa nevyrovnali so smrťou svojho príbuzného. Novákovci nedôverujú výsledkom vyšetrovacej komisie, podľa ktorej haváriu s tragickými následkami spôsobila fatálna chyba pilota.
"Nikto mi nevyvráti, že zlyhalo lietadlo. Čítal som správu o vyšetrovaní, ktorá je, ani neviem prečo, utajená. Písalo sa v nej, že bolo desaťkrát do roka v opravovni. Nikto ma nepresvedčí, že 36-ročné lietadlo môže naďalej bezpečne lietať. Už dávno malo byť v múzeu. Môj nebohý syn sa len toho obával, že raz spadne. Mám veľmi ťažké srdce na bývalú vládu. Neurobila nič pre to, aby chlapcov bezpečne doviezla domov," so slzami v očiach hovorí Jozef Novák, otec 29-ročného desiatnika Rastislava Nováka.
"Keby bolo lietadlo v lepšom technickom stave, nestalo by sa to. Aj keby pilot urobil chybu, moderné prístroje by ho určite upozornili, že letí nízko. Tie ale na palube neboli," myslí si sestra 35-ročného desiatnika Pavla Čigaša Mária Sedláková.
"Stále mi to pripadá ako zlý sen, z ktorého sa raz prebudím a náš Paľko bude stáť pri mne. Verím, že sa to nemuselo stať. Ale asi to bol osud," plače mama Helena Čigašová.
Bezpečnosť nadovšetko
Minister obrany František Kašický sa k príčinám havárie na sobotnom pietnom akte vyjadril len okrajovo: "K dnešnému dňu je celý proces vyšetrovania, odškodnenia a všetkých ďalších vecí, ktoré súvisia s tragédiou, ukončené."
Vláda však podľa neho podniká konkrétne kroky, "aby ozbrojené sily SR mali k dispozícii moderné a bezpečné lietadlá, ktoré budú spĺňať takticko technické požiadavky na prepravu osôb i materiálu".
Ministerstvo modernizuje aj letecký park. V priebehu niekoľkých týždňov rezort predloží vláde materiál s návrhom akvizície na dopravné vojenské lietadlá. Akvizičný proces predpokladá Kašický ukončiť v polovici tohto roku. Prvé dopravné lietadlá by mala armáda dostať v roku 2009.
Smutná reklama
Letecké nešťastie hlboko zasiahlo aj do života drobnej dedinky učupenej pod zlovestným kopcom Borsó.
"Kedysi chodili na Borsó len poľovníci a hubári. Teraz niet dňa, aby k nám neprišiel niekto zo Slovenska s kyticou kvetov. Zastavia sa u nás aj Maďari či Poliaci, ktorí prechádzajú okolo, i celé zájazdy, či školské výlety. Každého radi a s porozumením prijímame. Naši obyvatelia sa dodnes nevedia z tej strašnej tragédie spamätať," hovorí starosta obce Géza Rohály.
Aj v sobotu chceli príbuzní pozostalých zájsť na miesto, kde našli smrť ich najbližší. "Žiaľ, cesta je taká rozmočená, že dnes sa tam nedostane ani terénny voz," vysvetľuje starosta.
Jednu z miestností obecného úradu zdobí množstvo ocenení, ktoré obec dostala za nezištnú pomoc vojakom, záchranárom i novinárom. Medzi nimi je aj mimoriadna cena Ministerstva obrany SR Vojenský čin roka 2006. "Viac by som sa tešil, keby namiesto nich tu boli napríklad diela vašich výtvarníkov, ktorí k nám od tragédie pravidelne chodia. Verte, radi by sme sa zaobišli bez tej smutnej reklamy."
Nešťastie spojilo ľudí
Tragédia spojila ľudí bez rozdielu národnosti či štátnej príslušnosti. "Čo sa u nás zmenilo? Teraz mám viac priateľov zo Slovenska ako odtiaľ," trpko sa usmieva učiteľ na dôchodku, rezbár András Mester.
Aj on patril medzi obyvateľov dedinky, ktorí sa celú noc a nasledujúci deň po havárii bez minútky oddychu starali o ľudí. Za noc namastil stovky krajcov čerstvo napečeného chleba domácou masťou, varil kávu, čaj, povzbudzoval slovenských i maďarských záchranárov, ktorí od únavy padali z nôh.
András sa po odchode do dôchodku naplno venuje rezbárstvu.
"Často chodím na miesto tragédie. Našiel som tam kus dreva zo stromu, ktorý zlomilo lietadlo. Má zvláštnu červenú farbu, akoby bol nasiaknutý krvou. Vyrezal som z neho samorast. Darujem ho niektorému z príbuzných," hovorí vitálny pán, agilný organizátor stretnutí výtvarníkov z Košíc a okolia pod kopcom Borsó.
V sobotu bol v Hejciach aj Martin Farkaš, jediný zo 43 slovenských vojakov, ktorý haváriu zázrakom prežil. Na kopec Borsó sa vybral pešo. "Stále, keď sem prídem, prepadne ma smútok. Tam sme boli jedna rodina, veľmi dobrý kolektív. Je mi veľmi ľúto, že som prišiel o takýchto skvelých ľudí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
