Akoby vôbec neodišiel na misiu do Kosova. Akoby ani nesedel v lietadle, ktoré havarovalo nad obcou Hejce. Rovnako vidí svet aj Jana Illéšová. Ale realita je iná. Jej manžel sa už nevráti. Zostala sama s vtedy ešte len 6-ročnou dcérou Klaudiou. Krutú pravdu si opakuje donekonečna, ale uveriť jej a najmä zmieriť sa so stratou svojho Mariána nedokáže: "Akoby bol stále tu, ja to cítim. Stále tomu nedokážem uveriť."

Zmarené plány

"Zoznámili sme sa ešte na strednej škole a chodili spolu 6 rokov. Osem sme boli manželia. Marián bol úžasný, šikovný, dobrý manžel aj otec. A najmä, dobrý človek," spomína s pohnutím Jana Illéšová. V Kosove bol na dvoch misiách po pol roka. Viac už ísť nechcel. Chcel byť s rodinou. "Naposledy sme sa videli na Vianoce 2004 - boli to prvé Vianoce v novom byte. Plánovali sme ďalšie dieťa, keď sa vráti."

Predtým a potom

Keď sa dozvedela, že už nie je medzi živými, nervovo sa zrútila: "Chcela som skočiť z okna. Zastavila ma priateľka a povedala, že keď budem skákať, nech vezmem aj Klaudiu. To som nedokázala. Tak som zostala a žijem. Žijem len pre ňu." Priznáva, že psychicky bola na dne celé mesiace: "Bolesť neprechádza, ani sa nezmenšuje. Práve naopak je to stále horšie. Dodnes beriem lieky." Hovorí, že sa jej život rozdelil na dva diametrálne odlišné úseky. "Na predtým a potom. Už neviem len tak rozprávať s ľuďmi. Ľahšie mi je hovoriť so ženami s podobným osudom. Spája nás rovnaká strata, bolesť aj neschopnosť zabudnúť."

Zmyslom jej života je dcéra

Zmyslom jej života je dcéra Klaudia: "Veľmi sa na Mariána podobá. Vtedy ešte nič nechápala, ale teraz už áno. Zobrala som ju na kopec Hejce a vysvetlila jej, čo sa stalo a že ocko sa už nevráti. Odvtedy kreslí jeho hrob, pamätník na kopci Hejce a také veci. Aj ona stále spomína na otca, hocikedy sa jej vybavujú spomienky na neho."

Ruže pre Mariána

Byt npor. Ing. Mariána Illéša sa zapĺňa rodinou. Z fotografií po celom byte sa usmieva tvár mladého vojaka. V kuchyni rodina spoločne pripravuje nádhernú ikebanu z červených ruží. Ďalšie ruže sú na spomienkovom srdiečku, ktoré jeho manželka zamesie na pietny akt v piatok do trebišovských kasární: " Milovali sme sa stále mi nosil ruže. Teraz ich nosím ja jemu. Na hrob. Takmer každý deň."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári