Prišiel o veľa dobrých kamarátov. Martin Farkaš.
Pred rokom ste odpovedali, že rok 2006 bol zlým rokom. Pri leteckom nešťastí ste prišli o veľa kamarátov, ktorí vám chýbajú. Aký bol rok 2007?
- Rok 2007 bol pre mňa neporovnateľne lepší ako rok predchádzajúci. V pracovnom živote u mňa nastalo veľa zmien, bol som prevelený do inej posádky. V súčasnosti pracujem v rovnakej odbornosti, ale v Bratislave. Uplatnenie si tu našla aj moja manželka Miška a do hlavného mesta sme sa z Levíc presťahovali. Získavam nové skúsenosti i nových priateľov. Choroby a zranenia sa mi vyhýbali (okrem operácie slepého čreva) a tešil som sa dobrému zdraviu i šťastnému rodinnému životu.
Stále vás otravujú novinárske otázky, alebo to už beriete s väčším nadhľadom? Vaša manželka sa svojho času vyjadrila, že vás obdivuje, ako tlak zo strany médií zvládate...
- Ja si uvedomujem, že novinári si len robia svoju robotu. Snažím sa im vychádzať v ústrety a na odpovede na ich otázky som si vždy našiel čas. Aj keď sa snažím komunikovať s nimi cez e-mail, lebo mi to tak vyhovuje, moje odpovede sú úprimné. Nesúhlasil som len s účinkovaním v reláciách typu "príbehy, osudy, emócie, ľudia" a pod. Novinári ako osoby sa ku mne vždy správali slušne, ohľaduplne a ja sa v tomto ohľade sťažovať nemôžem. Viac by sa mohla sťažovať manželka, ktorá musela deň po nehode utekať z práce cez okno, lebo pred jej kanceláriou na ňu striehlo zo desať novinárov. Ešteže mala kanceláriu na prízemí.
Ako strávite tohtoročný 19. január?
- Pôjdem si uctiť pamiatku obetí nehody AN-24 na miesto nešťastia tak ako minulý rok a ako pravdepodobne veľa ďalších rokov. Tí, ktorí ich poznali, nedopustia, aby sa na nich zabudlo, boli to skvelí ľudia...
Psíka, ktorý vám spolu s rodinou pomohol v najťažších chvíľach, stále máte?
- Máme a stále nám robí veľkú radosť. Núti nás chodiť na dlhé prechádzky a už sme si aj zvykli na udivené pohľady susedov, ktorí pozerajú, ako sa spolu s ňou (je to sučka jazvečíka) naháňame či bijeme o palicu.
Medzičasom ste leteli lietadlom a dokonca na základňu KFOR do Kosova. Aké boli vaše pocity? Manželka neprotestovala?
- Nie, neprotestovala, skôr naopak. Cestovala so mnou a podporila ma tam. Bol to silný pocit, keď som dokázal prekonať obavy z lietadla a navyše som šiel na miesta, kde som sa spoznal a prežil veľa času s tými, ktorí nemali moje šťastie. Som veľmi rád, že mi minister obrany umožnil túto cestu, spadlo zo mňa niečo, čo ma dosť ťažilo. Manželke som mohol naživo ukázať miesta, kde som trávil desať dlhých mesiacov bez nej a ktoré poznala len z fotografií a môjho rozprávania. V Kosove navyše boli práve v tom čase vojaci z 13. mechanizovaného práporu Levice, môjho predchádzajúceho pôsobiska a ja som bol veľmi rád, že vidím známe tváre.
Plánovali ste si založiť rodinu. Pokročili ste v tomto smere nejako?
- Čiastočne áno. Rozhodli sme sa kúpiť pri Bratislave byt, ktorý je pre založenie si rodiny veľmi dôležitý. Takže dúfam, že manželka už nebude dlho odolávať môjmu prehováraniu, aby sme počty Farkašovcov rozšírili.
Poviete vašim deťom, aké ste mali v živote šťastie, prípadne ich zavediete na miesto tragédie?
- Trošku ste ma zaskočili, nerozmýšľal som nad tým. Určite sa to nechystám tajiť. Veď rozprávania o zážitkoch z misie dobrých i zlých, ktoré som tam prežil vo výbornom kolektíve, pod výborným veliteľom budú pre nich určite zaujímavé. Zavediem ich tam a budem im rozprávať o tom, akí boli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
