VEČER 19. JANUÁRA 2006 HAVAROVAL AN-24, ZAHYNULO 42 ĽUDÍ
V ten večer bolo počuť spoza hrubých skiel okien monotónny zvuk motorov. Oči žien i mužov plápolali veselými plamienkami a nedočkavosťou. Ktosi pozrel na ručičky hodiniek a kolegov informoval, že už len pár minút a sú doma, na Slovensku. Vtom sa kabína zatriasla, ozval sa zvuk zvýšených otáčok motorov. Nasledoval prudký pokles nadol. Posledné, čo počuli, bol praskot lámaných stromov a hrôzostrašný škripot plechov trhajúcich sa na kusy.
Možno práve takto sa odohrala najväčšia tragédia v histórii slovenského letectva. Pred dvoma rokmi 19. januára 2006 o 18.37 hod. iba niekoľko kilometrov od košického letiska zahynulo vtedy na kopci Borsó neďaleko maďarskej obce Hejce 42 ľudí. Ako zázrakom prežil iba jediný, npor. Martin Farkaš. Spolu s tými, čo nemali také šťastie ako on, sa vracali v ten osudný večer na palube vojenského špeciálu An-24 domov z mierovej misie KFOR v Kosove. V lietadle bolo 34 príslušníkov Ozbrojených síl SR, osem členov posádky a jeden štátny zamestnanec Ministerstva obrany SR.
Záznam z čiernej skrinky
Vojenské lietadlo An-24 s evidenčným číslom 5605 patriace samostatnej dopravnej letke Malacky-Kuchyňa vzlietlo po vystriedaní osôb a materiálu z letiska v Prištine o 16.02 hod. Posledný radarový záznam s úplnými údajmi o rýchlosti a výške lietadla z RL Košice bol zaznamenaný o 18:36:43 hod.
Podľa zariadenia zaznamenávajúceho let An-24 z Prištiny do Košíc (tzv. čierna skrinka), lietadlo letelo v súlade s letovým plánom. O 18:31:50 hod. vstúpilo do TMA Košice vo výške 3 080 metrov. V tomto čase posádka vysunula podvozok lietadla, o minútu neskôr začala s manévrom klesania. Rýchlosť An-24 sa pritom rozbiehala až na 333,3 km/h. Posádka reagovala miernym znížením výkonu motorov. V ďalšom klesaní bola rýchlosť lietadla v rozsahu 305,6 km/h až 338 km/h. Približne 70-80 sekúnd pred zrážkou s terénom posádka znížila vertikálnu rýchlosť klesania na hodnotu okolo 3,5 m/s. Tesne pred nárazom (zachytením vrcholkov stromov na kopci Borsó vysokého asi 800 m) mal An-24 horizontálnu rýchlosť 338,9 km/h a letel vo výške 477,6 m. Teda takmer v horizonte.
Poplach na základni Sliač
Zmene leteckých pátračov na základni Sliač, ktorí mali k dispozícii vrtuľník Mi-17, vyhlásili pohotovosť o 18:49 hod. Vzlietli 30 minút po prijatí správy, nad miestom pádu An-24 boli asi o 19.50 hod. Posádka vrtuľníka zbadala horiace trosky An-24, avšak nemohli pristáť, lebo Mi-17 nemal vyhľadávací svetlomet. Posádka však zbadala záchranárske tímy. Preletmi a osvetľovaním miesta nešťastia pristávacími reflektormi vrtuľníka ich preto navádzala k troskám havarovaného slovenského stroja.
Prví boli košickí záchranári
Na miesto havárie An-24 vyrazila o 21:48 hod. na pátraciu a záchrannú akciu aj skupina Pozemnej pátracej a záchrannej služby (PPZS) z prešovského vojenského útvaru 6335 po trase: VÚ 6335 Prešov-Košice-Milhosť-Hejce. Na mieste boli o 23:30 hod. Priestor havárie An-24 už bol zabezpečený maďarskými záchranármi. Tí aj odovzdali do rúk slovenských kolegov jediného žijúceho pasažiera havarovaného lietadla, npor. M. Farkaša. Ujali sa ho zdravotníci zo Záchrannej služby Košice, ktorí sa na kopec Borsó vybrali troma sanitkami. Štvrtá ostala kvôli spojeniu na slovensko-maďarskej hranici. I keď neprístupný terén nakoniec Košičanom vo vozidlách znemožnil prístup na kopec, dostala sa tam posádka vrtuľníka z košickej základne Leteckej záchrannej zdravotnej služby Air Transport Europe. Jej vtedajší šéflekár, dnes riaditeľ divízie leteckej záchrannej služby ATE Poprad MUDr. Ladislav Šimák sa dokonca dostal na miesto tragédie ako prvý zdravotník.
"Bola tam veľká spúšť, našťastie ju nebolo kvôli tme vidno v plnom rozsahu," zaspomínal si s odstupom dvoch rokov L. Šimák. "Videl som len to, čo som si nasvietil baterkou. Ale naozaj deprimujúco na mňa pôsobilo, keď som chodil po lese v noci v tme a sám, lebo vtedy tam ešte nikto nebol. Maďari, ktorí ma na miesto havárie priviezli, mali iba poltopánky, a preto v snehu po kolená, ktorý bol na kopci, chodiť nemohli. Blúdil som v dyme, snehu, hmle a hľadal mŕtvoly. Nič optimistické. Avšak človek má vždy snahu nájsť niekoho živého čím skôr a poskytnúť mu prvú pomoc. To, že prežil npor. Farkaš, považujem za veľký zázrak."
Košičania prepravili npor. M. Farkaša do Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura Košice, kde sa ho ihneď ujali špičkoví odborníci. Pátracia akcia PPZS z VÚ 6335 Prešov trvala 11 hodín a 12 minút.
Lietadlo bolo veľmi nízlo
Podľa predbežnej správy exministra obrany Martina Fedora z 1. marca 2006 o stave vyšetrovania nehody, celková škoda na lietadle bola vyčíslená na 66 miliónov 760 tisíc. Neporovnateľne väčšou ako finančná však bola strata 42 špičkových profesionálov. Krátko po havárii bolo začaté vyšetrovanie jej príčin a tiež trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. Vyšetrovaciu komisiu 25 odborníkov viedol generál Ľubomír Bulík, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Osem mesiacov a jeden deň po tragédii na kopci Borsó dostali pozostalí obetí od pplk. JUDr. Slavomíra Juhásza, prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov uznesenie. Dozvedeli sa, že podľa záverov odbornej vyšetrovacej komisie bola hlavnou príčinou leteckej nehody pravdepodobne strata situačnej a výškovej orientácie pri nedodržaní bezpečnostnej výšky letu na danom úseku priblíženia, zrejme v snahe o včasné upravenie si režimu pred pristátím.
Kraftova ilúzia "čiernej diery"
Rýchle klesanie mohlo byť pri prechode na vizuálne priblíženie spôsobené tzv. Kraftovou ilúziou "čiernej diery", keď osvetlené letisko sa v noci mohlo zdať bližšie, než bolo v skutočnosti. Podľa expertov k tomuto javu dochádza pri pristávaní lietadla v noci k výrazne osvetlenému cieľu počas dobrej viditeľnosti (30 km) nad nie veľmi osvetleným terénom. Pilot si zafixuje osvetlený bod, v tomto konkrétnom prípade košické letisko, a drží ho pri klesaní neustále pred sebou. Výšku nad terénom pritom nie je možné vizuálne presne odhadnúť. Ak sa k týmto okolnostiam v prípade An-24 pridali poveternostné podmienky, pri ktorých boli kopce zahalené nízkymi mrakmi zakrývajúcimi vrcholky, mohol pilot sústredený na svetelný bod vojsť do mraku. Keď potom zbadal pred sebou vrcholky stromov, snažil sa ešte zdvihnúť lietadlo a zabrániť pádu, ale už bolo neskoro. Túto verziu by potvrdzovali výpovede záchrancov, ktorí boli na Borsó medzi prvými, či obyvateľov obce Hejce. Kým prví spomínali hmlu na mieste tragédie, druhí počuli pred pádom lietadla zvýšený hluk motorov. Akoby sa pilot snažil zvýšiť rýchlosť a dosiahnuť tak väčšiu výšku.
Zlyhal ľudský faktor
Odborná vyšetrovacia komisia na základe Technickej správy a Analýzy technického stavu lietadla An-24 a jeho možného vplyvu na vznik leteckej nehody, ktorú vypracovali odborníci z Vojenského leteckého technického a skúšobného ústavu v Košiciach, dospela k názoru, že príčinou vzniku leteckej nehody nebolo zlyhanie leteckej techniky, ale kapitána lietadla.
Odškodnenie pozostalých
Vyšetrovanie obrovskej tragédie bolo oficiálne ukončené koncom septembra 2006. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov vláda SR súhlasila s maximálnou výškou odškodnenia pozostalých, čo predstavuje 60-násobok vymeriavacieho základu. Celkovo predstavovalo sumu 67 miliónov korún. Po obetiach ostalo 37 sirôt...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
