Po štyroch rokoch elektrotechniky sa rozhodol vyštudovať za kňaza

Pre niektorých mladých strašiak, pre niektoré mamičky naplnený sen. Názorov na kňazské povolanie je neúrekom. Jedni tvrdia, že byť od mladosti uzavretým a izolovaným od zvyšku teenage generácie, odmietať sexuálny život či bujarú zábavu je neprirodzené. Iní pokladajú striedmy a mravný život za požehnanie, ďalší sa nachádzajú niekde medzi týmito dvoma názorovými vetvami. Čo súčasných mladých láka vstúpiť do služieb cirkvi a aký je vlastne život v kňazskom seminári, to sme boli zisťovať v budove na Hlavnej 91, kedysi známej ako budova konzervatória.

Prvé dve poschodia budovy na Hlavnej 91 sú prístupné každému. Tretie je vyhradené seminaristom. My sme sa tam, mimochodom aj s fotografkou, dostali po dlhých rokoch ako prví. K rozhovoru na túto tému sme si prizvali študenta 1. Ročníka košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Štefan Migač, má 20 rokov a pochádza z dediny Rozhanovce v okrese Košice.

"Začiatky boli klasické," spomína Štefan. "Som zo silne katolícky založenej rodiny. Od detstva som chodieval na bohoslužby do kostola a keď som prišiel domov, hrával som sa na kňaza. Postavil si z kociek kostol a podobne. Potom prišla väčšia pauza, až v 3. ročníku strednej školy elektrotechnického zamerania som si povedal, že asi pôjdem za kňaza. Bol som sa pozrieť na nultom ročníku to je trojdňové podujatie organizované seminárom. Potencionálny záujemca tam môže prísť dobrovoľne a nezáväzne sa oboznámiť so životom v seminári. Po tejto skúsenosti som si povedal, že do toho pôjdem."

Na podpichnutie, či v jeho rozhodnutí nemá sčasti prsty aj silne veriaca rodina odpovedá rozhodne: "Určite tam je aj to rodičovské smerovanie, keďže moja mama patrí do ružencového bratstva, číta v kostole a podobne. Keď som bol malý určite ma viedli ku kresťanskému životu. Potom som sa však začal do kostola ťahať sám, stal som sa miništrantom, ktorým som bol vyše 10 rokov. Keď som nastupoval na strednú školu, bol som rozhodnutý, že budem v budúcnosti pracovať v oblasti informačných technológií. No prišiel 3. ročník, v ktorom som si uvedomil, že moje poslanie je iné." Zmaturoval a potom už Štefan upriamil svoj záujem duchovným smerom...

XXXXXXX

Medzi prvými formalitami, ktoré treba pri prihlasovaní na teológiu zariadiť, patrí vybavovanie potvrdení. O prvom svätom prijímaní či birmovke, nevyhnutnosťou je odporúčanie od principála, čo je vlastne farár z farnosti v mieste bydliska. Dôležité sú aj psychologické testy. Ich úlohou je zistiť, či je záujemca stabilný a psychicky zdravý.

"Osobný pohovor so psychológom má zrejme zistiť aj to, či záujemca neberie povolanie kňaza len ako kariéru," pokračuje Štefan. "Či je naozaj vhodný pre povolanie, ktoré je zároveň aj poslaním. Po psychologických previerkach nasledoval pohovor s predstavenými seminára, lebo osobitne sa prijíma do seminára a osobitne na fakultu. Testy na fakultu nemôžem označiť ako oddychové. Mal som tam filozofiu, encykliku, cirkevné dejiny i Sväté písmo. Bolo o tom treba napísať nejakú úvahu. Po týchto skúškach nasledoval ďalší pohovor s predstavenými seminára. Bol už ´tvrdší´. Mal som napríklad zaspievať nejakú náboženskú pieseň. Spustil som na nich Pán je môj pastier a oni ma hneď posielali do kurzu spevu. Napokon som absolvoval pohovor s arcibiskupom Alojzom Tkáčom."

Štefan nastúpili do seminára prvý septembrový týždeň minulého roka. Dostal sa na izbu, kde bývali traja prváci a jeden viceduktor. Ten je druhák alebo tretiak. Jeho úlohou je po každej stránke dbať na poriadok na izbe. "Prvé týždne sme len nabehávali do režimu seminára a pomáhali pri rôznych prácach. Napríklad pri sťahovaní sa nám podarilo urobiť si ´očko´ u prefekta tým, že sme mu vyliali drahý olej z lampy." Prefekt je predstavený, ktorý má za úlohu strážiť vnútorný poriadok. Hodnotí, či sú študenti oholení, nepijú, udržiavajú poriadok a podobne. "Po brigáde sme pokračovali duchovným cvičením na Domaši. Viedol ho český 89-ročný kardinál Špidlík, vynikajúci špirituál, ktorý dával duchovné cvičenia aj Jánovi Pavlovi II. Dával nám odpovede na niektoré základné otázky, ako: čo je to hriech, modlitba, prečo niektoré prosby sú, niektoré nie sú vyslyšané a podobne."

XXXXXXX

Samozrejme, zaujímalo nás, či si Štefan od začiatku uvedomoval vážnosť kroku, že sa stane kňazom. "Prvé ročníky sú voľnejšie," odpovedal. "Proste si tam, páči sa ti tam, baví ťa to, ostaneš. Niečo sa ti prestane páčiť, zbalíš sa a odídeš. Nikto ti nič nepovie. Je lepšie odísť ako seminarista, ako odísť po 10 rokoch kňazskej služby." Podľa Štefanových slov, ešte nevidel odísť nikoho.

Život prvákov v seminári má svoj denný režim. V pondelok, stredu a štvrtok vstávajú o 5.45. Asi 20 minút majú na rozjímanie v kostole, potom nasledujú ranné chvály, omša, raňajky a od 8. hodiny začína vyučovanie. Prvé dva ročníky sa venujú najviac filozofii a pedagogike. "V tomto semestri mám metafyziku, logiku dejiny starovekej filozofie, úvod do cirkevnej filozofie, hlasovú výchovu, liturgický spev, metodológiu a podobne. Z toho všetkého máme skúšky."

Škola končí krátko popoludní. Po krátkej pauze nasleduje partikulárne spytovanie svedomia. Študenti idú do kaplnky a pracujú na odstránení svojich zlých vlastností. Po modlitbe Anjel Pána idú na obed. "Po obede máme voľnú vychádzku, ktorá trvá každý deň inak. Vtedy sa väčšinou prechádzame po meste. Kto chce, má možnosť zapájať sa do pastoračných aktivít. Ja napríklad chodím každú stredu do klubu, kde sú postihnuté deti." Po vychádzke čaká študentov skryptúra, teda študovanie Svätého písma. Majú určené kapitoly, ktoré by mali mať v 1. ročníku preštudované. Deje sa tak v izbe. Jeden zo študentov sa postaví, prečíta kapitolu a potom sa o nej všetci rozprávajú.

Štúdium trvá až do 18.25, kedy nasledujú vešpery, kedy sa študenti idú pomodliť do kaplnky. Po večeri majú voľný program, ale len v rámci seminára. To znamená, že sa môžu učiť, hrať biliard, ísť do posilňovne, prípadne pozerať nejaký film. "O deviatej nasleduje kompletórium teda večerná modlitba. Pred spaním ešte dostaneme punktá, čo je téma na raňajšie rozjímanie. Keď vstaneme, polhodinu rozjímame o danej téme. Nikto to nekontroluje, no určite to má svoj význam."

Po kompletóriu nasleduje silencium. Každý sa chystá na spánok, prípadne už spí, s tým, že musí byť absolútne ticho. Štefan pripúšťa, že si sem-tam "pokecajú", veď sú predsa ľudia. Na dodržiavanie poriadku a pravidiel dohliadajú prefekti. Tí sú vonkajším fórom, ktorý sleduje každú maličkosť. Presnosť, dochádzku, výzor, správanie i každý detail študentov. Obdobie víkendov je v seminári voľnejšie. Študenti sa neučia, vstávajú neskôr, "až" o 6.30 a majú rôzne spoločné akcie.

Celé štúdium trvá sedem rokov. Je rozdelené na šesť plus jeden rok. Tretí ročník nie sme na školách, ale ideme niekam von. Je to vlastne pastoračná prax. Je možné aj vycestovať do zahraničia. Počas praxe je študent pastorom. To znamená, že nemôže viesť bohoslužby, no môže dávať sväté prijímanie, učiť náboženstvo na školách, venovať sa miništrantom, mládeži, či organizovať výlety. Je to určené na to, aby študent nabral pastoračné skúsenosti, videl ako vyzerá život kňaza.

Štefan by rád vycestoval niekam do Talianska. "V seminári sa učíme množstvo jazykov," odpovedal nám na otázku, či by nemal problémy dorozumieť sa. "Ja napríklad taliansky, latinsky, starovekú gréčtinu a neskôr chcem pridať hebrejčinu. Anglický jazyk už ovládam." Tretí a 4. ročník po tomto medziroku sú klasické, no na konci 5. Ročníka je študent vysvätený za diakona. V 6. ročníku je už akýmsi polovičným kňazom. "Do seminára chodia diakoni len po praktické rady vyučujúcich, inak sú väčšinu času vo farnosti, kde sú pridelení. Potom nasleduje už len vysviacka a stávajú sa kňazmi." Zaujímavým faktom je aj to, že kňaz nie je z princípu nikdy pridelený na farnosť v blízkosti jeho dovtedajšieho bydliska.

Cirkev tvoria "iba" ľudia...

Štefan žije na rozdiel od iných mladých ľudí medzi samými chlapcami, v miernej izolácii a veci, ktoré sú pre iných bežné sú pre neho tabu. "Je to iné, no zatiaľ to celkom prežijem," odpovedá na otázku, či mu to nevadí. "Nechýba mi ani priateľka, ani zábava a nič podobné." Zo žartu dodal, že ak si priateľku predsa nájde prestúpi ku grekokatolíkom.

Podľa Štefana sú všetci účastníci seminára veľmi pobožní a vyzerajú byť presvedčení o správnosti svojho poslania. Pri návšteve seminárnych priestorov sme si však všimli, že každý študent je iný. Niektorí pôsobili ako bežní chalani, na iných bolo vidieť takmer fanatickú bázeň a hĺbavosť.

Na záver sme si neodpustili tému v poslednej dobe častých cirkevných majetkových, či iných škandálov. "Čiastočne ma to pri mojom rozhodovaní o vstupe o služieb cirkvi odrádzalo, to je jasné. No treba si uvedomiť, že cirkev nie je spoločenstvo nejakých superľudí. Veď ona sama je tvorená z hriešnikov. Všetko sú to len ľudia a tí robia chyby..."

Štefan ešte dodal, že ako kňaz sa chce v budúcnosti venovať mládeži: "Babky budú chodiť do kostola stále, no treba zaujať najmä mladých. Tam je budúcnosť..."

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Anton Jasusch vo VSG

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári