Na zápase s Dánmi bolo v hľadisku

viac zvedavých skautov ako divákov

Aj keď slovenská juniorská reprezentácia v podstate splnila cieľ s ktorým na svetový šampionát do Česka išla, pomer síl medzi zástancami a odporcami projektu "hokejová dvadsiatka" sa príliš nezmenil. Prvým stačí, že sa naši mladíci tentoraz v pohode vysporiadali s problémom číslo jeden, ako sa udržať v elitnej kategórii majstrovstiev sveta, druhí, menej trpezliví, nie sú spokojní s tým, že Slovensko sa mužstvám silnej šestky stále iba pozerá na chrbát, a to z dosť úctivej vzdialenosti.

Nový kouč reprezentácie do 20 rokov Štefan Mikeš si dal za cieľ prekvapiť aspoň jedného trojice favoritov základnej skupiny, ktorými boli Švédi, Česi a Kanaďania. Bodovo sme neprekvapili nikoho, ale pozitívom je, že tentoraz sa to obišlo bez debaklu, ktorý zvykne naša mládežnícka reprezentácia z vrcholného svetového turnaja občas priviezť. Boli tri prehry (so Švédskom 3:4, s Kanadou 0:2 a Českom 2:5) a tri víťazstvá (s Dánskom 4:3, Švajčiarskom 5:2 a Kazachstanom 8:0) dôvodom na šampanské, ktoré si chlapci cestou domov v autobuse otvorili?

"Ja si myslím, že áno. Presvedčivo sme vyhrali boj o záchranu, navyše, v skupine sme získali plný počet deviatich bodov, čím sme splnili stanovený cieľ, takže pohárik šampanského sme si zaslúžili," tvrdí Michal Kozák, jeden z ôsmich bekov slovenskej hokejovej reprezentácie do 20 rokov na majstrovstvách sveta v Česku, inak kmeňový hráč košického HC.

Keby ste sa prebojovali medzi elitnú šestku, bol by aj kaviár?

"Možno," smeje sa michalovský odchovanec. "Určite by bol aspoň lepší Silvester. Tak sme museli zostať iba na hoteli, tréner nás von nechcel pustiť, lebo boli pred nami veľmi dôležité zápasy."

Vravíte, že nášmu mužstvu chýbal v niektorých zápasoch aj kúsok šťastia, aby dosiahlo viac ako 7. miesto. Ale to od Slovákov, aj od nášho áčka, počúvame častejšie ako konštatovanie, že sme sa definitívne dostali medzi svetovú špičku, a patríme tam právom... Ako ďaleko má k nej súčasná hokejová dvadsiatka?

"Škoda bolo prvého zápasu so Švédmi, najmä v ňom nám chýbalo trochu viac šťastia. Mali sme dosť šancí, nastrelili sme dve či tri tyčky, veľmi dobre nám zachytal aj brankár Hudáček. Celý čas sme sa na ten zápas pripravovali, lebo to bol vstup do turnaja, ale bolo to naozaj o šťastí. Napriek prehre si myslím, že proti Švédom sme podali najlepší výkon. Od Kanaďanov sme dostali dva hlúpe góly, ktoré nám znemožnili dosiahnuť lepší výsledok. S Čechmi sme veľmi chceli vyhrať, boli sme na nich vari najviac vyhecovaní, no v mysli sme vyhrali ešte skôr ako sa začal zápas. A to bola chyba, mali sme sa na Čechov asi inak pripraviť. Hnalo ich vypredané hľadisko, a vyprášili nás 2:5. No myslím si, že o rok, keď sa bude hrať svetový šampionát v Kanade, máme väčšie šance prebojovať sa medzi elitnú šestku, zloženie našej skupiny je pre nás priaznivejšie ako bolo v Česku, našimi súpermi budú Fíni, Švédi, Švajčiari a Rusi. Domácim, zámorským celkom sa vyhneme..."

Tréner Mikeš vyslovil najväčšiu spokojnosť s obrancami. A vy ste patrili medzi šesticu najviac vyťažených bekov, na nedostatok priestoru ste sa nemohli sťažovať. Až na to, že ste ho nedostávali počas presiloviek. Ako ste prijímali to, že vám tréner dával viac defenzívnejších úloh ako možnosť zabodovať v turnajových štatistikách aj pozitívne, nejakou asistenciou, či dokonca gólikom?

"Poviem pravdu, bol som dosť nervózny z toho, že som nechodil na presilovky, dostal som sa na ľad možno počas jednej, ale tréner mal na presilovky iných obrancov. Ja som chodil najmä na oslabenia, pri plnom počte hráčov na ľade striedal tréner pravidelne šiestich obrancov, ja som bol medzi nimi. No na individuálne hodnotenie ešte nebol čas, a možno sa k nemu tréner ani nedostane, lebo už v stredu sme mali opäť zraz v Púchove a hneď sme začali nový tréningový cyklus."

Pred rokom ste ešte reprezentovali na svetovom šampionáte hráčov do 18 rokov vo Fínsku, teraz ste boli jedným z najmladších členov slovenskej dvadsiatky. V čom je najväčší rozdiel medzi osemnásťročnými a dvadsaťročnými hokejistami?

"Asi v tom, že dvadsiatka už hrá skôr seniorský hokej. Je tam viac sily, je to na vyššej úrovni po korčuliarskej i rozumovej stránke, čo mi vyhovuje, v takom mančafte sa mi hrá lepšie. Za dvadsiatku môžem hrať ešte jeden rok. Teraz som patril medzi najmladších, v Kanade, ak sa tam dostanem, budem zas už najstarší. Podstatné bolo, že na šampionáte v Česku sme tvorili dobrú partiu, do ktorej perfektne zapadli aj hráči zo zámoria."

Taký turnaj je raj pre hokejových skautov, krútili sa aj okolo slovenskej výpravy? Nezakazovali vám prísť s nimi do kontaktu?

"To nie, ale za mnou aj tak žiaden skaut neprišiel. Asi tam boli iní hráči, po ktorých išli. Veľmi som sa tým ani nerozptyľoval, ale môžem povedať, že skautov tam bolo naozaj plno, na štadióne im patrila celá polovica jednej tribúny, mali tam vyhradený zvláštny sektor. Keď sme hrali s Dánskom, tak v hľadisku bolo viac skautov ako platiacich divákov..."

O atmosféru sa však najviac starali kanadskí fanúšikovia, takú inváziu "javorových listov" do Európy ešte nezaznamenali ani na seniorských hokejových šampionátoch.

"Na našom zápase s Kanadou ich bolo vari tisíc, a môžem povedať, že robili v hale poriadny rámus. Ale aj na zápasy v ktorých nehrala Kanada boli slušné návštevy. Na náš úvodný duel so Švédskom prišlo sedemtisíc divákov, a všetky zápasy Česka boli vypredané už pred šampionátom. Nás prišli podporiť aspoň rodičia, na prvé tri súboje v skupine tam mali rodičov azda všetci naši hráči. Prišiel aj môj oco, ale nemali sme veľa času, aby sme sa pozhovárali, on mal svoje, ja tiež, v kontakte sme príliš neboli. A s priateľkou? Tú ešte nemám, čakám na tú pravú," smeje sa osemnásťročný košický hokejista.

Bohuš MATIA

Autor: Anton Jasusch vo VSG

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári