Naháňanie loptičky figúrkami už nie je iba hlúpa krčmová hra
Stolný futbal vďačí svojmu vzniku vojnovým konfliktom. Medzi ľudí sa dostal po 2.svetovej vojne a ako zábavku na odreagovanie ho používali americkí vojaci počas vojny vo Vietname. Prvé turnaje sa začali organizovať v 70. rokoch. Stoly sa rozšírili z Ameriky do barov po celom svete a čoskoro sa tento šport stal obľúbeným do tej miery, že dnes kandiduje ako adept na olympijskú disciplínu. Svojich vyznávačov má aj v Košiciach.
O tom, že tento šport už dávno nie je len o pive a krátení času v bare, ale existuje skupina ľudí, ktorá ho berie vážne, nás presvedčili dvaja mladíci z Košíc. Odborníci na tento šport na slovo vzatí. Jeden z priekopníkov tohto športu na východnom Slovensku 23-ročný Jozef Paranič a najúspešnejší košický hráč 22-ročný Tomáš Klobušník.
Princíp stolného futbalu je jednoduchý. Hrá sa systémom jeden na jedného, prípadne dvaja na dvoch. Každý tým, alebo jednotlivec má k dispozícii štyri tyče, ktorými ovláda figúrky. Každá tyč ovláda jednu časť herného poľa jedna brankára, druhá obranu, tretia stred poľa a štvrtá útočníkov. Ak proti sebe hrajú jednotlivci, každý z nich ovláda všetky svoje štyri tyče. Figúrkový tím je od toho druhého odlíšený farbou. Ak proti sebe hrajú dvojice, jeden spoluhráč ovláda brankára a obranu, druhý stredné pole a útok. Loptičky sa cez štrbinu v strede stola vhadzujú na vyznačené miesto medzi súpermi. Cieľom je dostať ju do súperovej bránky. Keďže je k dispozícii 10 loptičiek, vyhráva tím, ktorý ako prvý dosiahne 6 zásahov do súperovej bránky. Zápas môže skončiť aj remízou. Ak sa hrá na vyraďovanie, nasledujú penalty. Ak je to bežný zápas, končí s rovnovážnym výsledkom.
Foosball kandiduje na olympijský šport
"Začal som klasicky. Dostal som sa k tomu na strednej škole, kedy bolo hranie foosballu ideálnym zabijakom času po škole." Odpoveď J. Paraniča na otázku, čo ho priviedlo k tomuto športu, predchádzala zaujímavému výkladu z jeho histórie a súčasnosti. "Prvé majstrovstvá sveta sa konali v 70. rokoch, no najväčší progres zažil foosball okolo roku 2000. Vtedy začala pôsobiť medzinárodná organizácia ITSF (International Table Foosball Federation), ktorá sa snaží splniť všetky podmienky, potrebné na to, aby mohol stolný futbal figurovať medzi olympyjskými športmi. Kritériá sú splnené na nejakých 90 percent. Viacmenej jedinou podmienkou, ktorú tento šport nespĺňa, je počet krajín v svetovej organizácii. Chýba ešte nejakých šesť krajín."
Čo sa týka košickej a slovenskej scény, táto história je o čosi kratšia. Postavenie slovenskej reprezentácie i jednotlivcov vo svetových rebríčkoch však svedčí spolu s inými kladnými faktormi o správnom smerovaní tohto športu. "Na Slovensku sa prvé turnaje organizovali už dávnejšie, no pod hlavičkou Slovenskej Fusbalovej Únie (FUS) sa začali organizovať až po jej vzniku čiže po roku 2003," vraví J. Paranič. "V tomto roku sa zároveň stala členom ITSF, ročne organizuje okolo 50 až 60 turnajov po celom Slovensku, v každom kraji. Existuje systém, ktorým sú turnaje celkom múdro odkategorizované Krajský Pohár sa hraje každé dva mesiace a medzitým sa hraje Slovenský Pohár, a to dvakrát na východe v Košiciach a Bardejove, raz v strede a dvakrát na západe."
Turnaje nemajú každý rovnaký kredit, ale sú rozdelené podľa kvality do rôznych kategórií. "Slovenská Fusbalová Únia prešla od svojho vzniku celkom slušným vývojom, dnes má už slušnú štruktúru a aj napriek problémom v získavaní sponzorov by sa bez nej slovenský fusbal len ťažko dostal tam kde je dnes. Slovenský foosball zaznamenal najväčšie úspechy, keď sa vlani na majstrovstvách sveta umiestňoval Pavol Kováčik okolo 5. miesta. Vlani sa tiež juniori Marek Vaňous a Marek Matúš umiestnili na 5. a 6. mieste. Na Nations Cupe čo je súťaž národov, skončila slovenská reprezentácia tretia, čo bol veľmi pekný výsledok."
K dispozícii je množstvo disciplín
Foosball nie je len klasický systém dvaja na dvoch prípadne jeden na jedného. "Rozlišujú sa hlavné a doplnkové disciplíny," vysvetľuje J. Paranič. "Hlavné disciplíny sú dvojice a jednotlivci. Len z tých sa započítavajú body do celoslovenského rebríčka. Ostatné sú doplnkové a slúžia viac - menej len ako spestrenie, exhibícia. Aby malo možnosť zahrať si viac ľudí."
Hrajú sa len vtedy, keď je k dispozícii viac stolov. "Patria k nim napríklad penalty klasický systém striedania obrany a útoku, vojna brankárov v nej sa do hry zapájajú iba brankári, stred sa zdvihne. Potom tam je disciplína, kde sa hrá s dvoma loptami naraz, tiež rôzne kombinácie dvojíc. Z nich je najpopulárnejšia tá, v ktorej môže dostať vyššie postavený kvalitný profihráč za spoluhráča len nižšie postaveného ´laika´. Ten má s kvalitným spoluhráčom väčšiu šancu na úspech." Ďalšie delenie je klasické na juniorov, seniorov, mužov, ženy. Kategórie seniorov sa zúčastňujú hráči starší ako 50 rokov, no oni ešte zatiaľ nedosahujú veľmi kvalitnú úroveň, keďže je to mladý šport. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že stolný futbal hrávajú už 10-roční chalani, ktorí už na západe trénujú a hrajú, až po dôchodcov.
Na otázku, či existuje v Košiciach a ich okolí nejaký profesionálny hráč, J. Paranič odvetil stroho: "Neexistuje". Profesionálny hráč je totiž taký, ktorý sa daným športom živí. A to je nielen v Košiciach ale i celkovo na Slovensku nemožné. Hráčov na špičkovej úrovni však máme dosť. "V prvej stovke na Slovensku majú Košice 15 hráčov, čo je celkom slušný počet," vraví J.Paranič. Najúspešnejším slovenským hráčom je jednoznačne Pavol Kováčik, ktorý sa vo svetovom rebríčku pohybuje okolo 5. až 6. miesta. Z Košičanov je najúspešnejším Tomáš Klobušnik, ktorý je krásnym príkladom toho ako sa dá vytrénovať. Kúpil si stôl a za krátky čas sa dostal do slovenskej reprezentácie a medzi absolútnu slovenskú elitu.
"Na Slovensku boli najúspešnejšími podujatiami Majstrovstvá Slovenska a SuperChallenge. Ten je zaujímavý najmä pre zahraničných účastníkov tým, že je to jediný multi - table turnaj v Európe. To znamená, že sa hrá na viacerých typoch stolov. Inak je to totiž rozdelené. Každá krajina má charakteristickú značku stolov, na ktorých hrá. Tento turnaj sme organizovali aj v Bardejove. "
Štartovné býva symbolické
Okrem bodov, pripočítaných do súťažných rebríčkov, získavajú hráči aj finančnú odmenu. "Je vyplácaná zo štartovného, čiže klasický systém určí sa percentil, ktorým sa odmeňujú jednotlivé umiestnenia. Niekedy prispejú aj sponzori, no v súčasnosti je to skôr výnimkou, keďže sa firmy do sponzoringu akosi nehrnú", smutne konštatuje J.Paranič.
Kde všade v Košiciach je možnosť zahrať si tento šport na "profesionálnej" úrovni? "V súčasnosti je toho pomenej," tvrdí J. Paranič. "Hrá sa liga a boli pokusy odštartovať aj druhú ligu. Bola by určená pre ľudí, ktorí túto hru berú len ako zábavu. Tieto pokusy zlyhali, no vyzerá to tak, že v dohľadnej dobe by mohli veci nabrať správny kurz a tento problém by sa mal vyriešiť. Krajské poháre sa v Košiciach hrajú každé dva mesiace, plus každý prvý víkend v mesiaci sa hrá jeden turnaj v istom košickom bare. Miest, kde sa konajú bodované turnaje, je v Košiciach málo. K týmto turnajom sú totiž potrebné profesionálne stoly, o čom nemajú miestne bary ani potuchy."
Po lekcii foosballovej teórie sme sa J. Paraniča opýtali aj na jeho začiatky a úspechy. "Prvýkrát mi napadlo, že by som tejto hre mohol vážnejšie venovať, niekedy v 1. ročníku na vysokej škole. V istom študentskom bare som organizovali prvé menšie turnaje, do ktorých som sa zapájal. Potom som začal organizovať aj väčšie. Za najväčšie úspechy považujem spolupodieľanie sa na organizácii Superchallenge, takisto pod hlavičkou FUS v Bardejove. Tým, že sme tam dokázali poskytnúť štyri druhy stolov, sme pritiahli svetovú špičku. Z Ameriky prišiel Billy Papas, to je svetová dvojka, prišlo aj mnoho zvučných mien z Nemecka a iných krajín." J. Paranič je aj aktívny hráč. S tímom Košíc sa mu na Majstrovstvách Slovenska v súťaži družstiev podarilo získať 2. miesto. K jeho najväčším úspechom patrí aj víťazstvo na tom istom turnaji v doplnkovej disciplíne v penaltách.
Ako J. Paranič priznáva, pri organizovaním turnajov nemal problémy presvedčiť majiteľov barov. Problém bol skôr inde. "S priestormi nebol problém. Mal som vlastné stoly, ktoré sú veľmi kvalitné a pre majiteľov to bolo len výhodné. Horšie to je s tým sponzorstvom. Je to škoda, keďže v okolitých štátoch má tento šport celkom slušný komerčný úspech. Navyše Košický kraj prežíva za posledné dva roky v tomto športe na Slovensku najväčší progres. Hráčska základňa sa za posledný rok zdvojnásobila a je najväčšia na Slovensku. Tento šport je veľmi populárny, keďže je jedným z najdostupnejších.
Porazil aj svetovú špičku
Samozrejme, oslovili sme aj najúspešnejšieho Košičana, hráča prvej päťdesiatky svetového rebríčka, 22-ročného Tomáša Klobušníka. "Venujem sa tomu asi dva a pol roka," spomína na svoje začiatky. "Začal som tradične po krčmách, patrilo to k pivu. Neskôr som stretol Joža Paraniča Joža, cez ktorého som sa dostal na niektoré turnaje a už to šlo samo. Momentálne som v celosvetovom rebríčku päťdesiaty."
T. Klobušník trénoval klasicky po baroch, neskôr si kúpil vlastný stôl, ktorý mám doma. Začal na ňom trénovať a po čase sa vypracoval natoľko, že začal cestovať po turnajoch. Precestoval som Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko.
"Najviac sa mi páčili turnaje Czech Open posledný september v Prahe i turnaj v Maďarsku. Tam som poprvýkrát videl podujatie, kde bolo vyše 50 stolov. Obsadil som na ňom 3. miesto v semi pro dvojiciach. Tešia ma aj úspechy košického týmu na Majstrovstvách Slovenska, či 3. miesto reprezentácie na Majstrovstvách Sveta, kde som takisto reprezentoval."
Od prvého ocenenia, ktoré získal pred dvomi rokmi v Maďarsku, porazil T. Klobušník viacero svetových hráčov. Gillesa Perina zo Švajčiarska, Tima Ludwiga z Nemecka, či Tiboar Jandiho z Maďarska. "Budem to hrať dovtedy, kým ma to bude baviť," vraví o svojich ambíciach. "Zatiaľ ma baví trénovanie i cestovanie po turnajoch. Určite by som sa chcel aj zdokonaliť. Rodina ma v tom podporuje, bez nej by som si túto záľubu nemohol dovoliť. Prepláca mi všetky aktivity, spojené s futbalom." Do budúcna plánuje vytvoriť v Košiciach nejaký klub.
Väčšinu rozhovoru sme nahrali v sobotu večer na turnaji v istom košickom bare. Bol tam jasne badateľný nielen hlavný princíp hry, ktorým je zábava, ale na mimike a nasadení aj súťaživosť niektorých hráčov. To všetko spolu s informáciami, ktoré nám odovzdali dvaja košickí mladíci, nás presvedčili o tom, že foosball už dávno nie je len hlúpou krčmovou hrou.
Tomáš LEMEŠANI
Autor: Anton Jasusch vo VSG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
