Orlica Afrodita ulovila srnča, jej matka Rasia aj dospelú srnu

V decembri bola v Jumbo centre výstava Poľovníctvo a Lesníctvo. Okrem rôznych strelnýcha bodných zbraní na nej pútali veľkú pozornosť živí predstavitelia prírody dravé vtáky. My sme vyspovedali sokoliara a chovateľa orlov Ľubomíra Englera člena Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ. O tom, aké to je chovať dravce a čo všetko to obnáša, sme sa teda dozvedeli z prvej ruky.

Orlica Afrodita, ktorú mal Sečovčan Ľ. Engler na výstave, je z jeho vlastného odchovu. Vyliahla sa predminulý rok. Jej matka Rasia pochádza od rodičov z Kazachstanu a otec z Álp. "Sokoliartstvu sa venujem od detstva. Vyrastal som v bažantnici a tam som získal vzťah k prírode. Bolo mi ľúto dravcov, ktorých v tej dobe bolo povolené strieľať a lapať do košov, tak som ich vypúšťal ďaleko od bažantnice, alebo dával sokoliarom."

Odchováva orly skalné, kaňury okrúhlochvosté a pokúša sa aj o odchov jastrabov lesných. Nie je to však legislatívne problém s domácim chovom orlov? "Ak je dravec z vlastného odchovu, nemala by sa na neho prísna legislatíva týkajúca sa ochrany voľne žijúcich živočíchov vzťahovať. Zákony sa vzťahujú na voľne žijúce živočíchy. Momentálne som ako chovateľ obmedzovaný rozdielom v našich zákonoch s právami občana Európskej únie. Ak mám doma odchované mláďa, u ktorého dokážu jeho pôvod DNA testy, je krúžkované a spĺňa všetky podmienky, tak sa na dravca nemôže pozerať ako na voľne žijúceho živočícha."

Oproti legislatíve EÚ je to u nás dosť prísne. Od nového roku prichádza do platnosti nový zákon, ktorý je v súlade s európskymi smernicami. "Dúfam len, že tvorcovia vyhlášky nás chovateľov vrátia do Európskej únie, kde svojimi tradíciami, chovom aj loveckým umením určite patríme."

Vlastný odchov existuje aj kvôli tomu, aby boli sokoliari sebestační. Tým pádom ani netreba odchytávať dravce žijúce vo voľnej prírode. "Reprodukcia dravcov v zajatí je ťažká, náročná a zdĺhavá. Treba sa s nimi zžiť. Spoznať ich potreby, návyky a prejavy, či už zvukové alebo vizuálne. Treba vedieť, ako sa dravec cíti, ako sa správa a čo vyžaduje. Starostlivosť musí byť taká, aby mu nič nechýbalo. Inak by nezahniezdil."

Výcvik trvá celý život

Ktoré druhy orlov sa na lov používajú najčastejšie?

"Sú to hlavne orly skalné, lebo iné druhy nemajú taký silný lovecký pud. Sú natoľko inteligentné, že sa prispôsobia ´servírovaniu´ potravy na rukavici. Potom už u nich lovecký inštinkt nie je taký silný. Dobre vedia, že dostanú potravu a vďaka tomu prežijú. U každého dravca chovaného v zajatí je veľmi dôležité, aby mal výcvik, dostatočný pohyb a kvalitnú stravu. Vnemy treba utvrdzovať už od mláďaťa. Výcvikom sa docieli spoľahlivosť, disciplinovanosť a krotkosť čiže sokoliarsky povedané onosenosť. Postupne sa prechádza na výcvik lovu. Buď sa ťahá atrapa, alebo sa vypustí cvičná korisť, potom už nasleduje samostatný lov. Dá sa povedať, že u dravca trvá výcvik celý život."

Výnimkou je obdobie preperovania. Vtedy sa s orlom nelieta. Podobne je to i v období rozmnožovania. Mladé orly sa dajú vycvičiť pomerne rýchlo. "Napríklad jednoduché prílety a odlety na rovine sa orol naučí zhruba do dvoch týždňov. Prekonávanie výškových rozdielov, či poveternostných vplyvov a ďalšie veci sa učí v ďalšom období. Prvých 90 dní je u orla dôležitých, zdokonaľujú sa po fyzickej aj psychickej stránke."

Pri pohľade na veľkého dravca sa natíska otázka aké môžu byť jeho telesné rozmery a hmotnosť. "Orlica Afrodita, ktorú mám na výstave, má loveckú kondíciu okolo 4,3 kg. Jej mama má 5,2 5,5 kg. Mladá orlica zase nižšiu hmotnosť asi zdedila po otcovi, ktorý je alpský orol. Má teda zhruba hmotnosť našich orlov, u kazašskej orlice môže hmotnosť stúpnuť až na 6,5 7 kg."

Rozpätie krídel u orlov je cez dva metre. Preperovanie sa dá prirovnať k výmene srsti plznutiu u iných zvierat. Menšie dravce preperujú každý rok. Orol má krídla väčšie a perie trvanlivejšie a spravidla komplet preperí za tri roky. "Rozdelí si to na obdobia, keď je napríklad mierna zima, alebo sa mu jednoducho lepšie darí. V niektorom roku preperí veľa pier, v niektorom menej."

Afrodita je lovkyňa

Mladá orlica Afrodita, ktorá s ktorou bol Ľ. Engler na výstave, mala v roku 2007 ulovených osem líšok, niekoľko zajacov aj srnčiu zver. "Pri srnčej zveri si ešte vyberá korisť, keďže nie je dosť skúsená. Vyberá si preto slabšie alebo chorľavejšie jedince. Ulovila aj srnča, ale na veľký, dospelý zdravý kus si netrúfne." Stiskom mohutných pazúrov mu pretne tepnu na krku a napadnuté zviera tak vykrváca.

U orlov sa výnimočne stane, že chytia aj väčší kus. Väčšinou však ide u srnčej zveri o jedinca, ktorý má nejaký defekt, alebo je prestarnutý. "Práve mama tejto orlice Rasia ulovila dospelý kus a pri prehliadke sa zistilo, že nemá žiadne tukové rezervy. Srna mala zlomenú spodnú sánku, zrejme po zrážke s autom. Bola vyše desať rokov stará a zoslabnutá. Ona už v pohybe srny videla, že nejde o zdravého jedinca a preto si trúfla zaútočiť. Vlastne len plní svoju úlohu, ktorú má v prírode a robí selekciu. Vie si spočítať svoje sily, na akú vzdialenosť útočí, či jej viem pomôcť, alebo som veľmi ďaleko... Podľa toho sa rozhodne, či zaútočí, alebo nie."

Orly však nie sú na love každý deň, no kŕmiť ich treba. "Kvôli pestrejšej strave chováme doma laboratórne potkany. Ako potrava slúžia aj jednodňové kurčatá, ktoré sú vyradené. Orly vždy dostanú i niečo z uloveného jedinca." Denná dávka potravy závisí od toho, aký deň orla čaká. Ak má mať celý deň "veget", veľa potravy nepotrebuje. "Pokiaľ je v dobrej kondícii a strávi celý deň vo voliére, nepotrebuje veľa potravy. Ak sa s dravcom často lieta, trénuje, tak samozrejme potrebuje vyššiu dávku. Ak ho chcem mať v loveckej kondícii, tak je dávka opäť nižšia, aby si trúfol napríklad i na líšku. No nie do tej miery, aby si ublížil, takže už treba mať aj určitý odhad. V priemere skonzumuje na deň 10 15 jednodňových kurčiat, alebo dvoch ešte nie celkom dospelých potkanov."

Lov pomocou orla je zaujímavý. Vták pri ňom musí aj rozmýšľať, nejde len o bezmyšlienkovité zabíjanie. "Ak líšku chytí a súboj sa vyvíja v jeho neprospech, tak ju radšej pustí," vysvetľuje Ľ. Engler. Je to vraj lepšie, akoby mal orol riskovať zranenie. Vie odhadnúť svoje sily. "Na nedávnej poľovačke pri Bijacovciach a na Liptove sme počas piatich dní chytili 17 líšok, čo je svetový unikát. Stáli sme na vyvýšených miestach pri nejakom zarastenom kanáli, či bývalom močiari, kde je trstina a líšky sa tam rady ukrývajú. Honci ich vyženú na voľné priestranstvo a orol sa púšťa z kopca dole. Má tak väčšiu rýchlosť a dokáže líšku prekvapiť. Ak je líška na rovine, hrozí nebezpečenstvo, že sa orlovi postaví na odpor a orol už nevie využiť vo svoj prospech moment prekvapenia a rýchlosť. Naopak, niekedy líška o orlovi ani nevie. Dravec ju chytí za hlavu a ona nemá šancu. U orla sú práve pazúry zbraňou pomocou ktorej loví. Zobák používa len ako ´príbor´."

Traduje sa, že veľký dospelý orol skalný dokáže uloviť aj kamzíka. "Vo výnimočných prípadoch dokáže uloviť kamzíča. Ale vo voľnej prírode orol tiež zvažuje riziko zranenia. Musela by to byť výnimočná situácia, aby sa odhodlal na ulovenie takej koristi. Väčšinou sa uspokojí s divým holubom, užovkou, myšou, sysľom, škrečkom, či v Tatrách svišťom. Často likviduje aj túlavé mačky, alebo krkavce."

U orla je platnou zbraňou spomínaný moment prekvapenia, no u dravých vtákov sa spomína aj rýchlosť pri strmhlavom lete. U sokola sťahovavého je to zhruba 280 km/h. "Orol je o niečo pomalší, dôležitejší je moment prekvapenia. Vie využiť aj terén, aby svoju korisť prekvapil. Väčšinou nechytá kolmo zo vzduchu ako sokol. Stáva sa aj to, že orly skalné lovia v páre a pomáhajú si. Jeden zaútočí na korisť, tá začne kľučkovať, čo využije druhý orol, ktorý ju uloví. Sú veľmi vynaliezavé. Nešpecializujú sa len na jeden druh koristi, sú ´širokospektrálni´ lovci."

Živiteľ rodiny

Ako sme už spomenuli, predkovia orlice Afrodity sú z Kazachstanu. Tam je situácia čo sa týka chovu a využívania orlov iná, ako na Slovensku či v Európe. "V minulom roku som sa na festivale v Anglicku mal možnosť porozprávať s kazašskými sokoliarmi. Vyskytuje sa tam početná populácia orla skalného. V minulosti s ich chovom nemali problémy. Brali to ako samozrejmú vec, že mali doma niekoľko orlov.

Jeden Kazach vlastnil dokonca 8 orlov. "Neviem, ako je to v súčasnosti, ale predtým tam bola takáto situácia. Orla mal po otcovi aj starom otcovi. K nim pribudli jeho dva orly a ďalšie patrili jeho synom, ktorý sa už od útleho veku zaúčali do 4000 rokov starého remesla." To však nie je všetko. V Kazachstane bol orol pre miestnych veľmi dôležitý. "Celá rodina žila z toho, čo ulovili orly. Či už išlo o kožušiny alebo jedlo. Písali sa o tom aj bájky, ale je to pravda. V časoch, keď bolo najhoršie, si vypomáhali práve lovom pomocou orlov."

Možno to niekoho prekvapí, ale orly žijú pomerne dlho. "Ťažko ale presne povedať, akého veku sa dožijú. Na Slovensku je sokoliar, ktorý má 24ročnú orlicu. Stále je v plnej sile a lovnej kondícii. Odchováva aj vlastné mláďatá. V berlínskej zoo bol opísaný orol, ktorý zahynul počas II. svetovej vojny, keď sa dožil 56 rokov." Zjednodušene sa dá povedať, že orly skalné sa dožívajú zhruba rovnakého veku ako človek. "V odbornej literatúre sa spomína, že sa môžu dožiť aj 60 rokov."

U dravých vtákov je pomer veľkosti samca a samice opačný, ako u väčšiny druhov. Samica je väčšia ako samec. "Samica musí znášať vajíčka, svojím telom aj zohrieva a ukrýva mláďatá pri nepriazni počasia. Samec je zase kvôli tomu, že je menší, rýchlejší a šikovnejší v získavaní potravy."

Orly vedia byť aj náladové, sokoliar s nimi musí žiť v určitej symbióze. "Treba si u nich všímať našuchorenie peria, pohľad, postoj, z toho všetkého sa dá veľa vyčítať. Človek, ktorý chová dravca viac rokov na 90 percent vie, na čo dravec myslí, alebo čo potrebuje."

Odchov mláďat je založený ako keby na partnerskom vzťahu. "Chovateľ musí nosiť orlici potravu, konáre na úpravu hniezda, skrátka starať sa o samicu, akoby bol samcom. Jedine vtedy sa dajú odchovať mláďatá v zajatí."

Boris MACKO

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári