je postarané. My sme sa niekoľkých známych Košičanov opýtali, aké sú ich skúsenosti s dvoma úzkymi doskami a či si spomnú na nejakú humornú príhodu.

Hanka Jendrichovská vyrastala s lyžami na nohách

Prvé boli "lištičky"

I keď hlavnou náplňou športového života Hanky Jendrichovskej je basketbal, v krvi jej koluje aj lyžiarska krv. Nečudo, veď svetlo sveta uzrela v kraji, kde je lyžovanie miestnym folklórom. Narodila sa síce v Ostrave, ale do najbližších hôr je to odtiaľ čo by kameňom dohodil.

"Do Jeseníkov je to asi hodinka cesty, ani Beskydy nie sú ďaleko. Takže, v podstate som vyrastala s lyžami na nohách. Boli to len také drevené ´lištičky´, prvý raz som sa na ne postavila ako štvorročná, a rýchlo som sa naučila lyžovať. Jeseníky sú dosť vysoké hory, sú tam strmé kopce, ale mne to nerobí problém. Musím zaklopať, zatiaľ sa mi na lyžiach nestal žiaden úraz."

Ani v rakúskych Alpách, kde sa manželia Jendrichovskí, aj s oboma deťúrencami, občas vyberú tráviť zimnú dovolenku. "Pod ľadovcom Dachstein, v stredisku Reiteralm, sme boli medzi sviatkami už druhý raz po sebe. Na zjazdovke, kde boli nedávno aj preteky Svetového pohára, bola fajn lyžovačka. Pomaly už začíname priúčať aj deti. Malej Miške to už ide výborne, no jedenapolročný Lukáš sa zatiaľ spúšťa po svahu iba na boboch či saniach. Takže ani s výstrojom nebude problém, Lukáš ho bude Miške dediť, taký je už údel mladších súrodencov," smeje sa Hanka.

"V Rakúsku sme to mali dobre rozdelené. Keďže manžel pre zdravotné problémy nelyžuje, staral sa o deti, a ja som sa mohla vyblázniť na zjazdovke. Ja som bola v Alpách maximálne spokojná." Kvality tunajších kopcov príliš hodnotiť nemôže. "Poznám iba tie, na ktorých vyrastal manžel, pri novoľubovnianskych kúpeľoch. Inde som sa na Slovensku nelyžovala. Ale tam to nie je nič pre mňa, je to len taký smiešny kopček. No za tie roky, čo som tu hrávala basketbal na profesionálnej úrovni, som sa na lyže vôbec nedostala. Až teraz, po pätnásťročnej pauze, keď hrám basket viac-menej už iba pre radosť, môžem lyžovať. Keď sa to človek naučí, zabudnúť to nemôže."

mat

V Nemecku mal atlét Ján Gajdoš zakázané lyžovať, aby sa nezranil

Po svahu letí šusom

Košický atlét Ján Gajdoš miluje rýchlosť. Či už v bežeckých tretrách na tartanovej dráhe, za volantom auta na kvalitnej asfaltke, alebo na zjazdových lyžiach na strmom kopci. "Vyplýva to z toho, že som šprintér. Nerád sa spúšťam zo svahu tak, že robím kristiánky, vždy letím dolu strmhlav, šusom. Je to väčšia zábava."

Mal sedem či osem rokov, keď strávil jeden víkend s rodičmi na horách v lyžiarskej škôlke. "Bolo to v Tatranskej Lomnici. Začínali sme od piky, najskôr stáť na lyžiach, potom pár metrov vyšliapať do kopčeka, a spustiť sa dolu, najskôr z menšieho, potom z väčšieho kopčeka, brzdiť pluhom, naučiť sa jazdiť na pome... Veľmi sa mi to páčilo. A za všetkým čo sa mi páči, idem dravo a tvrdo. Tak som sa naučil lyžovať. Myslím, že to dnes dokážem celkom obstojne."

Košický atlét tvrdí, že hlavné je mať na nohách kvalitné lyže, na vŕšku, teda ako ste oblečený, až tak nezáleží. "Keď sa už viete lyžovať, tak lyže, aj topánky, by mali byť kvalitné. Dnes už nie je problém zohnať za pätnásť-dvadsaťtisíc kvalitný výstroj. Na oblečenie si pritom nepotrpím."

Dnes sa J. Gajdoš dostane na hory dvakrát-trikrát počas zimnej sezóny. "Mojím obľúbeným miestom sú Plejsy, veľmi sa mi páči tamojšia zjazdovka, rád chodím aj na Štrbské či Skalnaté Pleso. Keď je veľa snehu, je tam perfektná lyžovačka. Navštívil som aj strediská v Rakúsku, ale bolo to počas letného sústredenia, takže lyže zostali doma. Lyžujem sa rád, ale viac inklinujem k letným športom, ako je napríklad potápanie či jazda na vodnom skútri."

Tréneri aj tak neradi počujú, že ich zverenec si v zime rád vyrazí na hory, kde môže dôjsť k úrazu. "Doma mi to síce oficiálne nezakazovali, ale atlét si je sám vedomí, čo by mohla spôsobiť zlomenina, zranenie kolena alebo natrhnutie väzov. Že by ľahko mohlo byť aj po celej sezóne. No keď som pretekal v Nemecku, lyžovanie sme mali zakázané. Tých pádov som zažil neúrekom, napríklad raz na Skalnatom Plese, keď som mal zle nastavené viazanie na ľavej lyži. Našťastie, dole som sa dostal celý."

mat

Milan Dvorožňák začínal ako chlapec na drevených lyžiach značky Kandahar

Je lyžiarsky samouk

Náčelník mestskej polície JUDr. Milan Dvorožňák patrí medzi aktívnych lyžiarov. "Som samouk, začínal som ešte ako chlapec na drevených lyžiach, spomínam si napríklad na lyže Kandahar. Vleky vtedy u nás neboli, spolu s kamarátmi sme si museli kopec vyšliapať a upraviť aj svah. Za pol dňa som sa preto zo svahu spustil iba niekoľko krát." Po dlhoročnej pauze, keď nelyžoval vôbec, sa k lyžiam vrátil. Chcel som naučiť lyžovať deti. Podarilo sa mi to a sú z nich takí dobrí lyžiari, že napokon oni učili mňa."

Na lyžovačky chodieval iba na Slovensku, najčastejšie do okolia Košíc či do Tatier. Vlani vyškúšal aj svahy v zahraničí. "Prvý raz som išiel lyžovať mimo Slovenska, do talianskych Álp. To je úplne iná lyžovačka. Kvalita služieb sa nedá porovnať, pri vlekoch žiadne rady. A nebyť cesty, cenovo vyjde lacnejšie ako u nás. Skipas na 6 dní stál 5 500 korún."

Na svahoch sa stáva všeličo a občas sa pritrafí "karambol". "Minulý týždeň som bol lyžovať v Drienici pri Sabinove. Akurát zasnežovali svah a chcel som prejsť cez malý kopček čerstvého snehu. Ten je však ťažký a mokrý, zabrzdil ma a ja som letel dopredu. Nič som si nezlomil, ale rebrá cítim ešte teraz."

Bežky ani snowboard neskúšal, syn však áno. "Už ho to ale prešlo. Pred niekoľkými rokmi si pri páde zlomil zápästie. Snowboard potom predal a vrátil sa radšej k lyžiam."

JUDr. Dvorožňák si ešte počas tejto zimy chce zalyžovať. "Určite ešte vybehnem na svah niekde v okolí Košíc. Snehu je teraz dosť, tak to treba využiť."

bm

Peter Herman presedlal zo zjazdových lyží na bežky

Prešiel po zamrznutom Štrbskom plese

Riaditeľ Správy majetku mesta Košice Ing. Peter Herman patrí medzi vyznavačov lyžovania. "Chodieval som pravidelne lyžovať, hlavne do Vysokých Tatier. Aj svoje deti som učil lyžovať už od útleho veku. Vtedy sme chodili do Kavečian, neskôr aj do Tatranskej Lomnice. Tam sme sa vyviezli na zjazdovke úplne hore. Keď boli deti ešte malé, robil som im vlek sám."

Neskôr však Ing. Herman presedlal z klasických lyží na bežky. "Tým, že som naučil deti lyžovať, som skončil aj s klasickým lyžovaním. Viac mi učarovali bežky." Dôvod je jednoduchý... "Bežky sú väčší relax. Človek si môže viac vychutnať prírodu, ísť si svojim tempom. Pritom je to lepšie aj na ´kondičku´ ako klasické lyžovanie."

Možno sa niekomu môže zdať, že na bežkách je to nuda, ale podľa Ing. Hermana to tak nie je. "Pekný zážitok mám spred zhruba 4 rokov. Bol som na Štrbskom plese, kde sú dobré bežecké trate. Zážitok umocňovala zasnežená príroda. Prešiel som aj po zamrznutom plese. Nebál som sa, lebo tam bolo upozornenie, že je to bezpečné. Bolo tam vtedy veľa bežkárov, ktorí to tiež skúsili."

Ani pri bežkách sa neoplatí "machrovať", o čom sa presvedčil na vlastnej koži. "Bol som si opäť zabehať na Štrbskom plese. Snehu bolo dosť, aj trate boli dobré. Vtedy som si okrem klasického štýlu chcel vyskúšať aj korčuliarsky. Chcel som sa vytiahnuť pred skupinkou mladých ľudí, ako mi to ide. Nasledoval však pád a mládež sa na mne dobre pobavila. Tak mi hneď spadol hrebienok," spomína so smiechom Ing. Herman.

Minulú a predminulú zimu objavil novú lokalitu, kde sa môže "vyšantiť". "Chodím do hôr v okolí Kremnice, kde sú dobré trate. Zabehnem si naraz 20 - 30 kilometrov."

bm

Sisa Ménová lyžovala na olympijskom svahu vo Francúzsku

Na "lyžiaraku" mala z vleku stres

Moderátorka rádia Kiss Sisa Ménová síce nepatrí medzi vášnivých lyžiarov, ktorí vyhľadávajú každú príležitosť poriadne si zalyžovať, ale tento šport jej ani nie je cudzí. "Prvý krát som stála na svahu na lyžiarkom výcviku na základnej škole. Bola to hrôza a dosť som sa bála. Hlavne po tom, ako som sa asi na druhý deň neovládateľne spustila dolu svahom a spadla som tak, že bufetový drevený stôl som mala len pár centimentrov od hlavy. Ak by som letela o sekundu dlhšie, tak je po mne," spomenula si Sisa. Okrem toho, že dostala strach ísť na strmšie kopce, neznášala aj vlek. "Asi dvakrát som s tým dostala do hlavy, vždy sa musel nájsť niekto, kto mi pomohol dostať rameno pomy medzi nohy... Mala som z toho stres."

Minulého roku ju však jej vtedajší priateľ vytiahol na svahy do francúzskeho strediska Val d´Isere. "To bolo čosi, čo nemožno s tunajšími svahmi ani len porovnať. Boli tam obrovské dlhé zjazdovky, na ktorých boli búdky s občerstvením, hrali tam dídžeji, hudbu bolo počuť po celom svahu... Hlavne vôbec nepripadalo do úvahy, že by bol človek otrávený z monotónneho a stereotypného lyžovania."

U nás človek stojí v rade na vlek, vyvezie sa, spustí sa, postaví sa zase do radu a dookola to isté... "Tam sa v jednom stredisku vôbec v priebehu dňa nedostanete na ten istý kopec. Zrejme najdlšia zjadovka bola tá olympijská. Volá sa Face. Začína v Rocher de Bellevarde a končí vo Val d´Isere a má dĺžku 3 km. Netuším, ako dlho mi trvalo, kým som ju prešla, ale rozhodne to nebolo krátke. Lenže tam si človek môže hocikedy oddýchnuť, lebo stánky sú nie len pri vlekoch či lanovkách. Na tamojších zjazdovkách mi prešiel deň, ani som nevedela ako."

kid

Herečka Dana Košická je obozretný lyžiar - na zjazdovke sa chce zabaviť a nie zabiť

Na vrchole ľadovca sa rozplakala

Členka činohry Štátneho divadla, herečka Dana Košická, je sportovkyňa a tak ako v lete trávi veľa času na bicykli, v zime nevynechá žiadnu príležitosť na to, aby si poriadne zalyžovala. "Túto zimu som už prešla niekoľko zjazdoviek na Slovensku, no nikde som nebola spokojná - priveľa turistov a primálo snehu. Takže sa už neviem dočkať, až sa so svojimi známymi vyberieme na lyžovačku do Álp," prezradila D. Košická.

Lyžovať začala už ako dieťa a keďže sa narodila pod Tatrami, so žartom tvrdí, že iné, ako postaviť sa na lyže, jej neostávalo. "Dokonca neviem-neviem, či som sa náhodou s lyžami už nenarodila. Hehe. Otec ma vždy vzal na Štrbské pleso a ťahal na zjazdovky. Keď som si neskôr bola obzrieť tie kopce, na ktoré ma ako malú brával a zbadala, aké boli strmé, tak som zaváhala, či sa ma náhodu nechcel zbaviť," podotkla so smiechom.

V Alpách už má svoje obľúbené miesta, chodieva do strediska Kaprun. "Cenovo to vyjde v podstate rovnako, ako keď idete lyžovať na Slovensku. Veď napríklad na Chopku zaplatíte za celodennú pernamentku 900 korún a k dispozícii máte nie zjazdovky, ale kameňolom... V Alpách majú to šťastie, že príroda im nadelila aj ľadovce a aj viac snehu."

Aj keď D. Košická lyžuje od detstva, môže poklopať na drevo, že si na svahu nepolámala ruku, nohu, ba ani len lyže. "Som dosť obozretný lyžiar, chcem sa na zjazdovke zabaviť a nie zabiť! Nie som rozhodne žiadny kamikazde, ktorý sa rúti na nebezpečné svahy. Aj keď, musím povedať, že raz som sa dostala do situácie, kedy som sa rozplakala. Ktosi nám odporučil novú zjazdovku, šli sme ju vyskúšať. Keď sme presadali už do tretej lanovky, ktorá sa strmo šplhala hore a videli sme, že jej osadenstvo okrem nás tvoria samí skialpinisti, zistili sme, že čosi nebude v poriadku. Vystúpili sme na vrchole ľadovca, všade okolo nás bola príšerná hmla a poviem pravdu - nebolo mi všetko jedno. Boli sme v neznámom teréne, nevedeli sme, ako je ďaleko dolina, navyše hustá hmla..."

Okrem rakúskych Álp, D. Košická často navštevuje i talianske Dolomity. "Taliani to majú skvelo vymyslené. Ráno prídete na jedno miesto, vyvezie vás lanovka a vy zídete údolím k inej lanovke, tá vás znovu vyvezie kamsi úplne inde. Takto lyžujete celý deň, ani raz sa nedostanete na ten istý kopec a podvečer zistíte, že ste nalyžovali 60 km zjazdoviek. Navyše - v cene lístkov na lanovky sú aj večerné sauny, masáže, wellnes, takže sa tam človek dá dohromady a ráno je znovu na svahu ako rybička."

D. Košická má však rada nie len zjazdové lyžovanie, ale aj bežky. "Túto zimu som už bola v Kavečanoch, kde bola pripravená perfektná trať, bežkovať som bola i pri poľských hraniciach a v Ždiarskej doline. Bežkovanie mám veľmi rada a mám pocit, že tento šport mi dáva po zdravotnej stránke viac, ako zjazdové lyžovanie. Navyše - je oveľa lacnejší, nemusíte si kúpiť permanentku, aby ste sa mohli celý deň lyžovať," dodala s úsmevom.

kid

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári