problém nerieši.
KOŠICE. Jeden z mostov na Hornáde v Košiciach môže ohroziť takzvaná storočná voda. Vodohospodári preto upozorňujú, že spolu s úpravu koryta rieky sú potrebné zmeny aj na tomto objekte. Nikto ich však nepripravuje.
Ide o cestný železobetónový most v mestskej časti Ťahanovce-obec pri železničnej zastávke. Je jedným z hlavných prístupov do centra z tejto okrajovej časti Košíc.
Je poškodený
"Svojou dolnou nosnou konštrukciou zasahuje do prietokového profilu storočnej vody. Môže preto spôsobiť vybreženie rieky. Je navyše značne poškodený, dolná nosná výstuž pre pokročilú koróziu nespĺňa statické predpoklady," hovorí Otakar Hrabovský, vedúci inžinierskych činností z košického odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Podľa údajov regionálneho strediska Slovenského hydrometeorologického ústavu v Košiciach prietok storočnej vody predstavuje 757 metrov kubických za sekundu. Ten je podľa platných slovenských noriem zároveň limitom na zabezpečenie protipovodňovej ochrany mesta.
Štát chce do konca roka 2010 posilniť ochranu Košíc pred záplavami. Slovenský vodohospodársky podnik ako investor bude pokračovať v úprave koryta Hornádu tak, aby zvládol prietok storočnej vody. Kapacita rieky sa zvýši v takmer šesťkilometrovom úseku od nového šikmého mosta na križovatke Prešovská - Sečovská až za Ťahanovský most. Práce nadviažu na už dokončenú úpravu koryta od Sídliska nad jazerom po Vyšné Opátske.
Mesto nič neplánuje
Rekonštrukciu mosta alebo nové premostenie vodohospodársky podnik v nákladoch nemá. Považuje ich len za vyvolané investície. Objekt totiž nie je v jeho vlastníctve.
Správcom mosta spájajúceho Kostoliansku cestu s Ťahanovcami je mesto Košice. Samospráva odpovedala, že žiadne zmeny jeho parametrov na prietok storočnej vody nepripravuje. Počíta len s menšími opravami.
Tibor Ičo z košického magistrátu hovorí, že v minulom roku dostal most novú vozovku aj s výstužou a tento rok bola doplnená a ošetrená výstuž nosnej konštrukcie v dvoch krajných poliach. "Tým bola prakticky zvýšená únosnosť mosta," povedal.
Mesto zároveň tvrdí, že most je staticky v poriadku. Odvoláva sa však na posudok z pred šestnástich rokov.
Správca neznámy
Problémom je aj železobetónová lávka pre peších asi dvesto metrov pod Ťahanovským mostom pri športovo-rekreačnom stredisku Anička. Ak vodohospodári koryto rieky rozšíria na plánovaný profil, nebude vyhovovať, lebo je krátka.
Lávku treba preto zbúrať, ale nevie sa, kto je jej vlastník. "Mali sme k tomu niekoľko porád, na ktorej boli zástupcovia rôznych inštitúcií i firiem. Nikto sa k nemu nehlási," hovorí Tomáš Rabatin z Hydroprojstav, s.r.o., Košice. Firma projektovo zastrešuje vodohospodárske stavby na Hornáde.
Vodohospodársky podnik predpokladá, že správcom lávky by mal byť niekto z vlastníkov blízkých nehnuteľností bývalých Slovenských magnetizových závodov. Podľa dostupných informácií k nim patria spoločnosť Meoptis, s.r.o., Bratislava a košické firmy Kapys, s.r.o., a General Filter, s.r.o. Ani jedna z nich neprejavila záujem o most sa starať.
Ružín nemusí stačiť
Súčasťou protipovodňovej ochrany Košíc je vodné dielo Ružín. Slúži na zníženie prípadnej protipovodňovej vlny. Záchytný objem nádrže v pomere k storočnému prietoku je však veľmi malý. Preto aj sploštená vlna môže podľa Hrabovského v kombinácii s prítokom Svinka, ktorý sa vlieva do Hornádu pod Ružínom, spôsobiť v meste obdobnú kulmináciu ako pri storočnej vode.
Naposledy veľká voda postihla Košice v roku 1974. Pamätníci spomínajú, že sa opierala o nosnú vodorovnú konštrukciu Ťahanovského mosta. Vtedy sa cez Ružín prepúšťalo najvyššie množstvo vody. Na stanici v Kysaku namerali 440 metrov kubických za sekundu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
