Hovoria, že rok 2007 bol sviňa, ale na ňu vraj bol veľmi dobrý

Dátum narodenia: 8. jún 1946

Znamenie: Blíženci

Miesto narodenia:

Rodinný stav: vydatá

Relax: prechádzky

Diskografia:

1972 Jana Kocianová

1974 Večná hra

1975 Každý deň

1977 Éj, srdénko moje

1980 Zrkadlá

1983 Sklíčka dávnych stretnutí

1988 Káli Rosita

1994 Každý deň

1996 Ja tu zostanem

1999 Evanjelium

2001 Oh When The Saints

2006 20 naj

2007 Pár nôt

Speváčka Jana Kocianová dobre vyzerá, dobre sa cíti, stále dobre spieva a teší sa z každého dňa. Do Košíc prišla ešte pred Vianocami, aby svojim tunajším fanúšikom ponúkla gospelový koncert v evanjelickom kostole na Mlynskej ulici. Po skúške pred koncertom si našla čas na to, aby nám pri šálke kávy prezradila, aký má za sebou rok, čo ju čaká v tom novom, ale aj všeličo iné...

J. Kocianová je s rokom 2007 veľmi spokojná. Vyšlo jej cédečko Pár nôt, ktoré chystala štyri roky, veľa koncertovala, aj doma všetko klape tak, ako má... "Rok 2007 bol vraj sviňa, ale na mňa bol dobrý. Čo sa týka práce, bol úrodný a aj doma bolo všetko v poriadku. Nesťažujem si," prezradila speváčka.

Najväčšiu radosť jej práve koncom roka urobilo cédečko Pár nôt. "Na toto dvojcédečko sme vybrali 41 pesničiek. Na jednom disku sú nahrávky v pôvodných úpravách od roku 1972 až po súčasnosť. Sú tam aj pesničky známe iba z rozhlasového vysielania, ktoré nikdy pred tým neboli vydané ani na platniach, ani na kazetách a ktoré som vybrala na základe prianí mojich fanúšikov. Sú tam piesne ako Par nôt, s ktorou som zvíťazila na Bratislavskej Lýre a podľa ktorej je aj nazvaný celý album. Na albume je napríklad i duet s Jankom Kuricom Bye bye baby zo spoločného vystúpenia v televíznom Zlatom Slávikovi. Na druhom cédečkuu je 13 novoupravených mojich najlepších slovenských pesničiek, ktoré si podľa môjho názoru zaslúžili nové šaty a aj znovu naspievať. S výsledkom som veľmi spokojná a rátam, že obzvlášť Baba Jaga sa v tejto úprave stretne s úspechom."

Vydanie výberového dvojcédečka bolo pre J. Kociánovú aj akousi možnosťou obzrieť sa spätne na svoju tvorbu. Svoju spevácku kariéru ako 21-ročná po výhre v televíznej súťaži O zlatú kameru. Po angažmán v Nemecku sa vrátila na domáce pódiá hitom Zahoď starosti. Nasledovali pozvania do rozhlasových, televíznych aj nahrávacích štúdií. Účinkovala v bratislavskej Tatrarevue, spievala v programoch Karla Gotta...

"Keď počúvam svoje staré pesničky, niektoré by som dnes nahrala celkom inak, čo bolo aj jedným z dôvodov pre nove úpravy na novom dvojcédečku... Niežeby mi na nich čosi veľmi prekážalo, ale ja som špeciálne ten typ, ktorý si vždy na sebe nájde čosi, čo by sa dalo vylepšiť. No mnohí moji fanúšikovia považujú za najlepšie práve to, čo mne sa zdá prehnané," podotkla s úsmevom. "Rada si vypočujem svoje staré nahrávky, no radšej sama, skôr ako kritik, nie v spoločnosti iných nemám rada ´samožerstvo´. Preto mi doma na Vianoce trochu vadilo, keď som sa už tešila na šalát a na kapra, no otec zobral moju platňu ´Vianoce s Janou´, kde bola aj Tichá noc a pustil ho k večeri..."

Nevyžíva sa v minulosti

Rovnako ako v hudbe, ani v súkromí sa Jana nevyžíva vo svojej minulosti. Síce si robí istý archív fotografií, či článkov, ale nelistuje si v ňom. "Čo-to si občas založím, ale že by som sa do toho niekedy pozrela? To teda nie. Nie som albumový typ. Ale mám jedného mladého fanúšika, ktorý moju kariéru sleduje vari od svojich piatich rokov. Chodí na moje koncerty, sleduje všetky články. Ten o mne vie všetko. Zaskočil ma, lebo mi posielal úplne všetko, čo sa o mne napísalo. Vystrihoval všetky články! Dokonca mi raz poslal aj akýsi rozhovor s Jitkou Zelenkovou, kde ma spomenula... Nedávno mi mailom poslal fotky. Sú z výstavy Agrokomplex 1975. A dokonca mi k nim pripísal, na ktorej fotke, akú pesničku spievam. Ten človek o mne vie fakt všetko. Aspoň si ja sama nemusím veci pamätať, stačí sa opýtať jeho," prezradila so smiechom.

Radšej ako do minulosti, sa díva do budúcnosti. "Na rozdiel od môjho manžela, ktorý keď niečo robí, zaujíma ho iba to, čo robí a ostatné je mu momentálne fuk. Viem plánovať niekoľko vecí súčasne a zároveň s programom dnešného dňa už aj uvažujem o plánoch do budúcnosti. My ženy predsa vieme robiť viacero vecí naraz, nie? Myslím dopredu a asi preto som celkom dobrý organizátor."

Text musí mať zažitý

Za tie roky, počas ktorých sa venuje spevu, sa mnohé veci naučila, no stále musí mať pocit, že než vyjde na javisko, je čo najlepšie pripravená. "To by hádam ani nešlo, že by som len tak z ničoho nič, bez prípravy, vyšla na scénu. To určite nie. Druhá vec je, že ako speváčka som vždy mala problémy s textom. Niežeby som sa ho nevedela naučiť, no ja musím mať text zažitý, aby som ho spievala tak, ako sama chcem. Musím ho mať v hlave, v sebe, musí byť mojou súčasťou."

S čím si však naučila poradiť si, je tréma. "No, môžem povedať, že je asi tak o polovicu menšia, ako som mávala na začiatku svojej speváckej kariéry. Slovo tréma by som skôr nahradila pojmom napätie - líši sa to od prípadu k prípadu. Čím lepšie som pripravená, tým menšie je i to napätie. Vo svojich začiatkoch som všetko veľmi prežívala a snažila som sa pripraviť si všetko čo najprofesionálnejšie. Chcela som mať dokonalé vystúpenia, dokonalé koncerty. Preto som sa snažila spolupracovať vždy s tými najlepšími muzikantmi, vždy som mala tie najdrahšie kostýmy, najlepšieho režiséra... V sedemdesiatych rokoch som pracovala naozaj s tou najvyššou špičkou. Čas však ukázal, že podstatne sú celkom iné veci. Ide o to, čo chce spevák divákom povedať, ako to chce povedať a hlavne či má čo povedať. Aj bez gigantickej svetelnej a vizuálnej show je možné urobiť dobrý koncert, hoci aj v džínach a tričku. Ak šaty robia človeka, srdce robí speváka..."

J. Kociánová vždy vedela, že na to, aby si speváčka udržala šmrnc, je dôležitý aj imidž. "Nikdy som však nepatrila medzi tie speváčky, ktoré otrocky podliehali módnym trendom. Hoci módu sledujem - veď je to súčasť života kladiem dôraz skôr na to, čo svedčí môjmu typu a čo je vhodné aj pre druh hudby, ktorú spievam. Imidž je dôležitý, ale byť moderná za každú cenu to nie je imidž, A nezáleží na tom, či je nejaké to kilečko navyše. Moje kritéria sú elegancia, vkus a musí to byť aj sexy. Krásne kočky to majú ľahké. Nemusia byť tak dobré ako tie, ktoré nie sú také pekné. Aj keď sú slabšie, ľahšie sa im darí získať popularitu. Ja sama som samú seba nikdy nepovažovala za krásnu. Mala som jeden komplex za druhým. Mojim idolom je totiž Marilyn Monroe - hádam k tomu ani netreba nič dodávať. Hehe."

Marilyn Monroe obdivuje J. Kociánová preto, že ju fascinuje krása ako taká. "Snažila som sa jej priblížiť, aj keď asi sa mi to veľmi nedarilo. Po vzoroch však vždy treba siahnuť čo najvyššie. Stále na sebe stále pracujem. Športujem chodím každý deň na dlhé prechádzky lepšie povedané rýchlu chôdzu na dlhé trate. Už 45 rokov. Dáva mi to dobrý pocit, že robím niečo pre zdravie, hlas aj postavu. A za tie roky sa mi to stalo zvykom. Okrem toho sa starám aj o zovňajšok. Preto sa rada líčim, myslím si, že líčenie pomôže každej žene vytiahnuť do popredia to, čo je na nej krásne. Rovnako ako Marilyn Monroe som obdivovala Brigitte Bardot, Ginu Lollobrigitu, Sophiu Lorenovú a iné. Jednoducho preto, že boli krásne, nie preto, že boli herečky. Herecká kariéra mňa však nikdy nelákala. Ja potrebujem stáť za mikrofónom a spievať."

Vždy túžila byť speváčkou

Už ako malé dievčatko túžila po tom, aby bola speváčkou. Chodila do rôznych speváckych krúžkov, zborov. Aj keď začala študovať na farmaceutickej a aj pedagogickej fakulte, vždy jej bolo jasné, že spev je to, čo chce robiť. "Pamätám si z detstva, že do Šaštína, kde som vyrastala, chodili hrať cigánske kapely, ľudovka. Všetko ma to očarilo a sama neviem vysvetliť prečo. Potom som veľa počúvala černošskú hudbu. Realizovala som sa tak, že som spievala. Netuším, prečo to tak je. Asi sa to nedá vysvetliť, je to proste niečo, čo v človeku je od narodenia. Tak isto, ako sa nedá vysvetliť, prečo malé dieťa začne už ako niekoľkoročné krásne kresliť. Proste v sebe má talent a chce ho rozvíjať, chce sa ním vyjadriť. Ja už ako malé dievčatko som vedela, že chcem byť speváčka. Preto som sa občas vyfintila do maminých šiat, hrala som sa na ´veľkú´ speváčku. Brala som mame šminky aj topánky na vysokom opätku. Pamätám si, že som veľmi túžila po topánkach, ktoré by vŕzgali. Bývali sme totiž v dome, ktorý mal veľký dvor. Bola tam aj jedna pani, ktorá keď prechádzala krížom cez dvor, tak vŕzgala topánkami. Mne sa to veľmi páčilo a túžila som tiež po takých. Až neskôr som zistila, že tá teta krívala a preto vŕzgala pri každom kroku ortopedickými topánkami..."

Dnes J. Kociánová spieva blues, jazz, gospel. Na konte má množstvo úspešných albumov, ktoré obsahujú veľa obľúbených piesní. Zvíťazila s nimi aj na medzinárodných súťažiach, napríklad v nemeckých Drážďanoch či na festivale vo Villachu v Rakúsku. Je nositeľkou troch zlatých Bratislavských lýr. Spomedzi jej repertoáru si zrejme ľudia najviac zapamätali pesničku Zahoď starosti. "Je to pesnička, ktorá je už takou mojou pevnou súčasťou a je to fajn. Až sa niekedy divím, ako je možné a čím to je, že práve túto pesničku si so mnou ľudia takto silno spojili. Je však naozaj vydarená, dodáva stále novú energiu ľuďom, ktorí ju počúvajú a ja ju rada spievam. Je veľmi nadčasová a publikum si ju vždy pýta. Čo je úplne úžasné, je fakt, že sa z nej tešia aj mladí. Mám to šťastie, že časť publika starne spolu so mnou, ale mám aj mladých fanúšikov. Hlavne to je vidieť na gospelových koncertoch, ktoré robievam."

Čo sa týka roku 2008, J. Kociánová sa naň teší. Začiatkom roka počas plesovej sezóny bude mať práce viac než dosť, potom ju čakajú koncerty. "Sama však už žiadne veľké prelomy v mojej kariére neočakávam. Budem si ďalej robiť svoju robotu tak, ako ma baví," dodala na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári