Dieru do 15 cm hrubého ľadu museli vyrezať motorovou pílou
Zimné plávanie patrí medzi najviac rozšírené extrémne športy. Od ostatných sa líši najmä nižšou rizikovosťou a jednoznačne pozitívnym vplyvom na zdravie človeka. Hoci niekomu pri pohľade na plavca, čvachtajúceho sa vo vode, obklopenej ľadovými kryhami, drkocú zuby, jeho organizmus prežíva šokovú terapiu, ktorej výsledkom je zdokonalený krvný obeh, prekrvené kĺby a posilnená imunita. V Košiciach nebolo o tomto spôsobe otužovania dlhý čas ani chýru ani slychu. Až dovtedy, kým sa do toho pustili dnešný "šéftuleň" Marián Jaroš s kamarátom Jánom Hankom. Aj vďaka nim už päť rokov naberá tento "šport" na popularite.
Bolo chladné predsilvestrovské sobotňajšie ráno. Okolo známeho vodného objektu na Sídlisku nad Jazerom nebolo badateľné nič zvláštne až na malú skupinku ľudí, zoskupených na brehu pre reštauráciou Pláž. Chystali občerstvenie, na hlavách mali červenobiele vianočné čiapky a prezerali si kúsok zamrznutéhu jazera. Odrazu jeden z nich vzal do rúk motorovú pílu, ďalší dvaja sekery a pustili sa do vysekávania malého bazéniku. Bolo deväť hodín a náhodní diváci aj okoloidúci už začínali tušiť, že pôjde o exhibíciu "Košických tuleňov". Keď bola diera do 15 centimetrov hrubého ľadu dostatočne veľká, poltucet mužov sa prezliekol do komických silvestrovských kostýmov. Nasledovalo otvorenie šampanského, krátke pózovanie pred fotoapaármi, kamerami či mobilmi a potom už "tuleni" naskákali do vody. Teplota vzduchu sa pohybovala cca sedem stupňov pod nulou, voda mala o šesť menej, teda jeden stupeň nad bodom, kedy začína tuhnúť...
Kúpanie trvalo pre väčšinu tulenej svorky okolo šesť minút. Výnimku tvoril muž, ktorý sa takto otužoval len druhýkrát, preto radšej ostal vo vode "len" tri minúty. Presne mu ich odstopovala manželka, stojaca na brehu. Po vynorení niektorí zapózovali pred objektívmi fotoaparátov ležiac na bruchu na snehu. Aby trochu rozmrzli, traja sa ešte trochu prebehli po brehu. Len čo sa obliekli a dali si pár dúškov teplého čaju, pripraveného fanúšikmi tulenieho klubu, s niektorými tuleňmi sme si o ich záľube pohovorili. Mimochodom, nedá nám nespomenúť spestrenie, o ktoré sa postarala manželka M. Jaroša. Zrejme omylom mu vzala spolu s komickým kostýmom aj normálne oblečenie a odišla domov. Nebyť náhradného oblečenia v kufri jeho auta, asi by sme sa rozprávali s kockou ľadu...
"Venujeme sa tomu zhruba päť rokov, začali sme s mojim kamarátom Jánom Hankom. V tom čase boli dosť propagovaní ľadoví medvedi z Bratislavy, pritiahol nás k tomu najmä Martin Babiak ako známa osobnosť. Šli sme si teda s nim zaplávať na Silvestra pred piatimi rokmi do Piešťan," hovorí vodca tuleňov M. Jaroš. Ak ste očakávali, že sa ľadoví nadšenci k ich láske dostali okamžite bez akejkoľvek prípravy, ste na omyle. "Podarilo sa nám nakontaktovať priamo na M. Babiaka a on nám poskytol metodickú príručku, vypracovanú priamo pre zimných plavcov. Nejaké informácie sme získali aj z internetu. Začínali sme na jazerev Geči, tam sme zažili naše prvé plávanie. Postupne sme plávali čoraz častejšie aj v Hornáde, odtiaľ sme sa presťahovali na jazero." Potom sa rozhodli, že pri ňom aj ostanú a budú sa v ňom kúpať v zime každú sobotu.
"Momentálne sme šiesti aktívni, čo je oproti našim začiatkom vo dvojici pozitívna zmena. Aj dnes za nami prišiel ďalší muž s tým, že prišiel trošku neskôr, čiže už nechce ísť do vody, no príde nabudúce." Pre každého nového záujemcu je tu pozitívna správa a to tá, že pri prijímaní nových členov nerobia košickí tuleni žiadne previerky. Stačí prísť a okúpať sa. "Berieme to ako veľmi zdravý spôsob života a vieme, že ak do toho niekto ide, určite má za sebou nejakú prípravu, prípadne športuje. Ešte sa nám nestalo, aby sa niekto precenil. Ak je niekto úplný laik, môže prísť aj tak a my mu dáme metodické pokyny, ako sa pripravovať. Ísť do toho príliš odvážne by nebolo veľmi rozumné, pretože to by šlo dá sa povedať aj o život." Na otázku, či k svojim exhibíciám volajú nejaký odborný lekársky dohľad odpovedal M. Jaroš záporne. Dodal však, že manželka jedného z členov má zdravotnícke vzdelanie.
"Prvú sobotu v novembri ideme do vody. Odvtedy to opakujeme každú sobotu s tým, že sezóna sa končí, keď sa na jazere roztopí ľad čo býva zvyčajne niekedy v marci. Potom sa všetci rozídeme, každý sa pripravuje individuálne a zídeme sa zase v prvú novembrovú sobotu," vraví M. Jaroš. "Momentálne tieto akcie organizujeme viac-menej spontánne, ľudia sa o nich podozvedajú medzi sebou. No do budúcnosti tomu plánujeme dať trošku oficiálny status, lebo otužilecké hnutie na Slovensku je spopularizované, no územie dosť rozčlenené. Miestne kluby sú v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a tu na východe sme len my sami. Uvažujeme nad tým, že by sme sa po čase dali dokopy s priateľmi, ktorí sú momentálne trochu mimo a vytvorili niečo ako otužilecké hnutie, kde by sme si medzi sebou vymieňali skúsenosti a podobne." Čo sa týka plánovaných výjazdov do iných oblastí nám šéf tuleňov povedal: "Existujú majstrovstvá sveta otužilcov, na ktoré už viackrát cestovalo niekoľko Slovákov. Niekedy sa ich snáď zúčastnime aj my."
Kúpanie v ľadovej vode má vplyv na aj zdravotný stav. "Ja mám vymenené oba bedrové kĺby a môžem povedať, že odkedy sa venujem otužovaniu, môj stav sa výrazne zlepšil. Ľadová voda pôsobí na kĺby paradoxne veľmi priaznivo a to tým, že zvyšuje krvný obeh, prekrvenie. Moje skúsenosti hovoria, že stav ľudí, ktorí mali problémy s krížami, kĺbmi, či krvným obehom sa po istom čase otužovania výrazne zlepšil," tvrdí na päťdesiatku vyzerajúci 61-ročný M. Jaroš.
Aby sme sa ubezpečili o objektivite jeho tvrdení, položili sme podobnú otázku aj ďalším milovníkom ľadovej vody. aj 66-ročný a zároveň najstarší člen skupiny Michal Sušina si otužovanie s veľkou vervou pochvaľoval: "Začal som s tým pred rokom tak, že som si prečítal článok o jednom podujatí v miestnych novinách. Prišiel som, privítali ma ako jedna skvelá partia a hneď na prvý pokus som vo vode vydržal štyri minúty."
M. Sušina pred niekoľkými rokmi nastúpil do práce ako vrátnik. "Viete, ako to na vrátnici je. Veľké vráta, ktoré sa stále otvárajú a zatvárajú... To sa prejavilo na mojom zdraví neustálym nachladnutím. Vtedy som začal každé ráno studenou sprchou a môžem povedať, že odkedy sa tomu venujem, nevidel som lekára. Toho potrebujem jedine pri overovaní vodičských schopností, keďže mám 66 rokov."
Na predsilvestrovskom plávaní sa zúčastnil aj jeden člen bratislavských Ľadových medveďov, ktorý pochádza z Trebišova. "Ja som mal dosť vážne problémy s chrbticou, často ma seklo v krku, či v krížoch a nevedel som sa ani pohnúť. Odkedy som začal s otužovaním, prestal som brať lieky na chrbticu a zbavil som sa akýchkoľvek zdravotných problémov. Občas ma chytí nejaká tá chrípka, no aj tá mi prejde neporovnateľne rýchlejšie," spokojne hovorí najmladší plavec sobotňajšieho rána, iba 26-ročný sympatický mladík Peter Kolega.
"Vídavame tu mnoho psíčkarov i ľudí, ktorí sem chodia čoraz pravidelnejšie. Dá sa povedať, že máme akýchsi vlastných fanúšikov. Zaujímavosťou je, že sme sa ešte nestretli s negatívnymi reakciami okoloidúcich. Viacerí boli skôr prekvapení, lebo vedia, že je to dosť tvrdý extrémny šport," vraví M. Jaroš. Priekopník tohto športu v Košiciach vzápätí s radosťou rozpovedal historky, ako na nich z okolitých blokov zavolali políciu, lebo si mysleli, že kopa áut patrí nejakej skupine feťákov, či ako vydesili partiu chalanov, hrajúcich na jazere hokej. "Boli tu nejakí chlapci, ktorí hrali hokej a odrazu zbadali ako sa z ľadu vynárajú naše hlavy. Bolo to na Nový Rok, takže ich to zjavne dosť prekvapilo. Prestali hrať a s otvorenými ústami sledovali ako sa vynárame."
Všetci opýtaní tuleni svorne tvrdia, že reakcie ich najbližších sú len a len priaznivé. "Manželku som k tomu ešte neprehovoril, no spolu s dcérou ma veľmi podporujú," hovorí M. Jaroš. Jeho slová potvrdil aj M. Sušina: "Manželka má pre moju záľubu pochopenie a veľmi ma v nej podporuje. Vidí, že odkedy to robím, môj zdravotný stav sa výrazne zlepšil." Podľa najmladšieho plavca P. Kolegu boli názory okolia na jeho koníček spočiatku zmiešané. Po čase ho začalo skôr obdivovať a podporovať, ako o ňom hovoriť, že mu asi preskočilo... "Dokonca sa mi podarilo nahovoriť na to sestru i kamaráta, no obaja po svojom prvom pokuse povedali, že už nikdy viac."
P. Kolega, ako hosťujúci otužilec, nám o sebe vzápätí rozpovedal viac. "Som členom bratislavských ľadových medveďov. To, preto, lebo síce pochádzam z Trebišova, no pracujem v Bratislave Dnes som bol s tuleňmi prvý krát, kamarát mi našiel info o tejto akcii na internete. Odteraz vždy, keď budem doma, prídem si tuto zaplávať. Začal som pred rokom, keď som bol v Bratislave videl plavcov okolo jazera Dráždiak. Pridal som sa k nim, odskúšal aké to je a venujem sa tomu doteraz. Boli sme už plávať v Žiline, Zvolene, za Banskou Bystricou, v Dunaji, v Morave. Som športovec behávam dlhé trate, maratóny, takže je to aj skvelá forma prípravy."
Hoci sme kvôli pánom otužilcom vstávali skôr ako zvyčajne a stáli na brehu s drkotajúcimi zubami, neľutujeme, že sme sa na to dali. Bolo to zaujímavé dopoludnie, strávené s milými ľuďmi, obľubujúcimi zdravý spôsob života. A napokon pri zimnom plávaní ide ako hovoria jeho milovníci najmä o istú formu zábavy, humoru a nadsázky. A to nespomíname už mnohokrát potvrdené pozitívne vplyvy na ľudský organizmus. Ak by ste sa o ich koníčku chceli dozvedieť viac, prípadne sa ku Košickým tuleňom priamo pridať, neváhajte. Šancu máte už zajtra ráno o 9. hodine...
Tomáš LEMEŠANI
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
