Kvôli malej svinke zavraždil gazdu
Marek S. bol štyridsiatnik s dlhoročnou kariérou opilca. Odkedy bola po revolúcii zrušená povinnosť pracovať, nerobil ani minútu. Spoliehal sa na sociálku, prípadne si rozpočet vylepšoval krádežami. Tu vzal susedom vrece obilia, ktoré obratom ruky speňažil, inde znížil stavy v kuríne, aby mal týždeň čo jesť. Tak to šlo s malými prestávkami, ktoré za krádeže trávil v base, niekoľko rokov. Až dovtedy, kým si ruky nezababral ľudskou krvou...
V ten osudný októbrový večer mal Marek za sebou obvyklý maratón exnutých poldecákov. Štyri vodky skombinoval so štyrmi borovičkami, no stále sa mu málilo. Vrecká však boli prázdne, na dlh mu dať nechceli a ako napotvoru nebol naporúdzi žiadny solventný kamarát. Marek vyšiel z krčmy a premýšľajúc, kde vziať prachy, sa usadil pred kostolom. Niť jeho myšlienok prerušil kamarát Peter. Do krčmy Mareka nepozval, no aj tak mu "pomohol". Medzi rečou totiž spomenul, že zajtra ráno ide k Pišta báčimu na zabíjačku. Má vraj tri prasce, z ktorých to najväčšie, 150-kilové, zmení svoje skupenstvo na klobásky a jaterničky...
Marekovi viac nebolo treba. O Pišta báčim vedel, že žije sám. A na konci dediny, takže dostať sa tam nepozorovane by pre tak skúseného zlodeja, za akého sa Marek považoval, nemal byť problém. Samozrejme, o 150-kilového brava záujem nemal. Veď on sám aj s bagandžami váži 85, tak ako by dvojnásobnú váhu uniesol. Peter však medzi rečou spomenul, že v chlieve má bravček za susedky aj dve menšie svinky. Ešte nemajú ani pol metráka a ich deň "D" by mal nastať až pred veľkonočnými sviatkami. Ale už iba pre jednu. Marek sa totiž rozhodol, že druhú zrekvíruje. Nie pre seba. Svine nechová, zabíjačku by sám nezvládol a ak by si niekoho zavolal, bol by podozrivý. Nie. Svinku predá Rómom, čo majú asi kilometer za dedinou osadu. Už ho poznajú. S tým, čo sa bál speňažiť inde, bol za nimi asi päťkrát. Vždy sa vedeli dohodnúť...
S prípravou na akciu sa Marek dlho nezdržiaval. Odbehol domov a vzal si potrebné náradie. Z kuchyne dlhý nožisko a zo šopy veľké konopné vrece. Také, aby sa do neho 50-kilová svinka bez problémov zmestila. "Rátal som s tým, že Pišta báči bude doma sám," priznal neskôr Marek. "Už som u neho raz bol, keď som mu vzal sliepky. Aj ma za to potom odsúdili. Vtedy býval v dome iba on. Netušil som, že tam ešte niekto bude. Inak by som tam nešiel." Veru tak. Ak by Marek vedel, že kvôli zabíjačke pricestoval za Pišta báčim jeho syn Juraj, ktorý u neho v osudnú noc prespal, dejiny by možno vyzeral inak. Marek by kradol niekde inde a Pišta báči mohol ďalej žiť. Ale nepredbiehajme...
Bolo krátko po polnoci, keď Marek prešiel poza záhrady, až sa dostal na úroveň tej poslednej. Zobudil pritom niekoľko psov, no keď sa na ich brechot žiadne svetlo nerozvietilo, dostal sa v pokoji až do cieľa cesty. Preskočil báčiho plot a ticho sa zakrádal dopredu, smerom k domu a chlievu. Keď si jeho oči privykli na šero a rozoznali vrátka, ticho ich pootvoril a vošiel dnu. Brav a dve svinky, nezvyknuté na návštevu v tak neskorú nočnú hodinu, zažili šok. Večeru pred zotmením už dostali a na raňajky bolo ešte priskoro. Nenapadlo im teda nič iné, iba začať kvičať. Hoci si Marek myslel, že cez zatvorené dvere žiadny zvuk neunikol, mýlil sa. V tichu noci bolo kvikot počuť až o tri dvory ďalej...
"Už som nechcel cúvnuť," spomínal neskôr Marek. "Keď som ich konečne d tej tme rozoznal, chcel som tú najmenšiu chytiť. Nešlo to, lebo bola vrtkejšia, no po chvíli sa mi to podarilo. Dal som si ju medzi nohy, pichol ju zospodu do krku a potiahol. Viem, kde sa to robí, lebo na zabíjačky chodím pomáhať." Svinka sebou zo trikrát mykla a stíchla. Marek otvoril vrece a vopchal do neho ešte krvácajúce zviera. Zvyšné dve sa na to dívali a zrejme v domnení, že teraz sú na rade ony, kvičali aj za svoju mŕtvu príbuznú. "Dal som si vrece cez plece a otvoril dvere. Vtedy mi oči oslepila tá baterka. Začul som svoje meno a došlo mi, že je to Pišta báči. Neviem, ako mohol tak rýchlo prísť. Kričal, že som zlodej a že pôjdem zase sedieť. A to som nechcel..."
Marekovi v tej chvíli nenapalo nič iné, iba korunného svedka umlčať. Veď ak nebude svedok, nikto ho nikdy nevypátra. Hoci neskôr tvrdil, že chcel Pištu báčiho iba postaršiť, to, čo urobil, sa za postrašenie určite považovať nedá. Marek totiž zhodil z pleca vrece, siahol do vrecka a nožom, ktorý vytiahol, bodol v smere lúča. Bol to doslova výpad ako s kordom, no nie do ruky či nohy. Čepeľ šla dopredu priamo a keďže veľkou intenzitou, nôž prešiel pyžamom Pištu báčiho ako maslom. Čepeľ vnikla do hrude a priamo do srdca. Starec zachrčal a zvalil sa na zem. Marek sa zohol pre vrece, no zdvihnúť ho nestihol. V tom okamihu totiž dostal silný kopanec do tváre. Doslova K.O. Marek spadol a na chvíľu stratil vedomie. Tá chvíľa však stačila na to, aby potom precitol s rukami, priviazanými o fúrik...
"Ja som si tie zvuky zvonku všimol ako prvý," opísal Juraj F. účinkovanie pri zajatí zlodeja a vraha a svojho otca. "Zobudil som otca a povedal mu, že vonku sa asi niečo deje. On chvíľu načúval a potom vyskočil z postele. Len tak, bosý a v pyžeme, sa rozbehol von. Ja som si aspoň natiahol topánky. Keď som otvoril dvere z domu, videl som, ako otec stojí pred šopou a svieti na nejakú postavu. Rýchlo som sa tam ponáhľal, aby sme boli dvaja. Ako ten muž otca pichol, som nevidel. Iba keď som tam dobiehal, otec vykríkol a sklátil sa na zem. Ten muž sa po čosi zohol a vtedy som ho kopol do tváre. Na šope sme mali špagáty, tak som ho zviazal a priviazal k fúriku, aby nemohol ujsť."
Po vari polminúte sa Juraj konečne dostal k otcovi. Presvedčil sa, že ešte žije a opatrne ho odniesol do domu. Položil otca na posteľ a pokúsil sa zastaviť krvácanie. "Chrčal a ja som pochopil, že mu nedokážem pomôcť. Preto som rýchlo vybehol k susedom. Zabúchal som na okno a keď susedka otvorila, požiadal som ju, aby zavolala záchranku a políciu, lebo mi prepadli otca."
Hoci lekári prišli už za 15 minút a Štefanovi F. nahmatali pulz, smrť ho už zo svojho objatia nepustila. Pri prevoze do nemocnice prebodnuté srdce dotĺklo a ani technika ho nedokázala oživiť. Marek S., ktorého stačilo policajtom iba odviazať, bol obvinený z lúpežnej vraždy. Dostal 16 rokov v III. NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
